zelená rusalka

Okrem toho, že nimi hľadíme na svet, vedia rozprávať, smiať sa i plakať.

Rytmické bubnovanie na okenné parapety a tma.

Niekedy sa jednoducho nedá spať. Myšlienky v hlave neutíchajú a odháňajú spánok.

Som človek zmyselný a čo ma dnes len tak napadlo.

Nuž, nie všetky naše pokusy urobiť radosť iným sú jednoduché.

Vraciam sa k téme spomienok mimo môjho návratu k podobám zla. Vraciam sa preto, lebo sa v diskusii objavil názor, že spomienky možno odhodiť, že je možné na ne zabudnúť. Tu je moje zamyslenie. Moje dôvody, pre ktoré si myslím, že to nie je možné.

Prikladala som dosť dlho do krbu. Aby bolo ráno príjemne a nebudili sme sa do zimy.

Zlo. Každý z nás sa s ním stretol v niektorej z jeho skrytých, či celkom otvorených podôb.

Vonku sa stmieva. Vyzerá to ako pred summitom čarodejníc.

Prišlo nádherné babie leto. Už od soboty vnímam v povetrí jemné biele pavučinky. Pavučinky, ktoré tancujú spolu s vánkom a pohládzajú konáre stromov, jesenné kvety a pomaly dopadajú na zem.

Prečo sa tak ľahko poddávame podnetom zvonka? Prečo sa nechávame ovplyvňovať doktrínami, kultúrou masmédií a reklamou? Prečo strácame svoju individualitu a jedinečnosť?

Možno to zapríčinila jeseň. A možno sme si ho privolali sami.

Mám ich na policiach, v košíkoch, na okenných parapetách - kamene.

Začína sa opäť mračiť. Asi to večer nebude na prechádzku, tak skúsim potešiť maškrtné jazýčky novým dezertom. Farebným a voňavým.

Dlane mi zohrieva biela šálka. A ja pozorujem plávajúce čajové lístky.

Tieto noci majú u mňa svoj rituál. A ja si vždy hovorím, práve tak ako teraz, že už je to naozaj posledný krát.

Vonku fúka studený vietor. Chvíľami sa mu darí rozohnať mraky. Ale sú to len kratučké okamihy, počas ktorých sa slnečné lúče len nesmelo dotýkajú jesene.

Nikto nebude doma a tak si nikto nebude klopkať prstom po čele.

Sedím vlastne pod starým tisom, lebo jeho mohutné konáre sa zľahka dotýkajú domu. A ak by bolo otvorené okno, stačilo by načiahnuť ruku a mohla by som sa ich dotknúť.

Dnes skoro ráno som sa konečne rozhodla, že budem tvrdá a nekompromisná. Že dám bokom emócie. A že sa navždy rozlúčim s tým, čo ma zaťažuje.