zelená rusalka

vietor... a ked prisli kvapky uz som bol hore :)

Hoci už tak nefučí ako nad ránom... Ale je to príjemný dážď, keď dnes nikam nemusím :-))))

ba priam leje

teším :-)))) Neviem, ako ty? :-) V tomto som asi trocha atyp. Ale dážď by patril isto medzi mojich top ten :-)

dazd... ale nie lejak :))

...velmi velmi pekny clanok..:-)..

Ďakujem :-))

snaží prekuknúť z času na čas cez štrbiny mrakov, ale je to márny boj. Aspoň zatiaľ...

a mne tiež nie..milujem ho..

Ale máš pravdu, ako by to vyzeralo, keby sa tu nejaká rusalka sťažovala na dážď :-)

..dnes som tu prvy krat..
..moj blogovy svet je velmi uzky a len pomalicky ho rozsirujem..
..len ma teraz mrzi ze som sa o taketo krasotiny pripravovala..
..dam si uz vacsi pozor a budem chodit castejsie..
..este raz vdaka za dazd..:-)..

nič Ťa mrzieť nemusí :-))) A naozaj ma teší, že som Ti spravila radosť dažďom :-)

som rada, že niekoho potešil dážď . Je to druh očistca - všetko sa zmyje, spláchne, odíde preč. Zrazu sa vyjasní, ožijú spomienky , z detstva . Mám rada dážď , ale som radšej, keď svieti slnko.

a predstav si, keď napadne sneh. To budú nádherné asociácie :-))))

som dosla domov, Rusalka, mala by si zo mna veeeelku radost...premocena do nitky, burka ma chytila v polovici cesty na hradzi...dokonca som videla vodnika a zelenu rusalku, bola prekrasna...len som nemala cas cakat, ci po tolkom dazdi zostane rovnako zelena...teraz sa uz vonku opat usmieva slniecko, preco by aj nie, ked som doma...susim, kde sa da, ale nevadi mi to...vraj padal i "krupec", ani som si nevsimla pri tolkej hre zivlov - vietor, dazd, slnko...

mohlo by aj zajtra snezit. Aspoň by som si vychutnala taku zimu,takú ako v detstve. Spomínam ako sme ležali v kuchyni, mali zapnuté staré rádio , počúvali rozprávku , pili kakao a jedli chlieb s medom. Na okná kreslil mráz a my sme sa tešili pri predstave, ako nám bude sneh vŕzať pod nohami , v peci bude praskať oheň ... Mám rada všetky ročné obdobia, ale najradsšj mám zimu, takú poriadnu fujavicu, keď sa dá len ležať a čítať . :-)))

a neber to ako škodoradosť :-))) Ale aj tu bola asi pred hodinkou nádherná búrka. Taká ozajstne letná... Ako prišla, rýchlo a znenazdajky, tak aj odišla. Ale hrmelo poriadne. A aj tu už svieti a je nádherne :-) Hm, a vodníka som nestretla už roky. Máš Ty ale šťastie :-)

Ale predsa by sa ešte mohlo na pár dní vrátiť ešte babie leto. Taký pekný slnečný október plný farieb.
Ale to, čo si napísala o snehu na to sa teším. Najviac asi na tú atmosféru, keď je za oblokom fujavica :-)

Tak dobre teda, o daždi. Len nie som si celkom istý, či máme na mysli ten istý dážď. Ja tu napíšem o daždi, ktorý sa vnúti do každej škáročky. Včera cestou na obed trochu pršalo. Normálne takého kľudného dažďového mladíka ignorujem až pokiaľ si na mňa nezavolá staršieho brata Lejaka, alebo zúrivú sestru Búrku. Ale včera ma aj tento sopliak naštval. Vliezol mi odspodu na ponožku cez rozlomenú podrážku na topánke. Čert aby to vzal. Ak by nepršal, mohol som v tých topánkach kľudne chodiť do vianoc. A ani by ma nenapadlo ich podozrievať, že si chcú vynucovať moju pozornosť, že chcú aby som sa im venoval.
Popoludní sa vyčasilo. Povedal som si, že tie topánky budem musieť ísť reklamovať, ale po piatich minútach som už mal myšlienky rozlietané, porozlievané, rozfúkané, no skrátka všelikde po Zemeguli. Topánky v suchu šľapali, nič nepýtali, bolo nám na slniečku i pri splne mesiaca celkom fain.
Ráno ma prebudil intenzívny dážď. Myšlienky rozkotúľané po Zemeguli som sústredil na dieru v topánke. Nepomohlo, sila vôle ju nezaplátala.
Prebehli mi hlavou možné aj nemožné možnosti riešenia ošemetnej situácie:
1. Obuť si zimné topánky? Nie, bolo by mi horúco. Bol by som nervózny, pohádal by som sa s kolegami, vyhodil by som pár zákazníkov, vynadal správcovi budovi, rozhryzol by som od zlosti pero (uff, to nie, teraz používam kovové!!!). Nie, toto nie je správne riešenie.
2. Topánky k obleku? Nie, sú zvrchu perforované, budem v nich plávať.
3. Tenisky? Vyzeral by som ako šašo. Solídny pán v rokoch, v tesilových gatiach, v nažehlenej košeli, i keď nie vždy s kravatou – a na nohách ošúchané tenisky. Tiež neprichádza do úvahy.
4. Ale už sa mi rozvidnieva v hlave, napadla ma výborná myšlienka. Zoberiem si so sebou do vrecka náhradné ponožky, doplávam do práce v starých topánkach s dierou a vymením si ponožky. No hej, OK, ale keď strčím do mokrých topánok nohy v suchých ponožkách, tak budú suché, no povedzme tak 20 sekúnd. Mysli človeče hlavou, o chvíľu treba byť v práci.
5. Kde sa dajú zohnať, kúpiť, ukradnúť, požičať topánky? No jasné, v Tescu majú otvorené non stop a tam sa dajú vykonať všetky tieto operácie. Najlacnejšia možnosť je ukradnúť ich, ale spoľahlivejšie fungujúca by asi bola možnosť kúpiť ich.
Nahodil som rifle, ošúchané tenisky a fujazdil s vetrom o závod medzi kvapkami do Tesca. Prešiel som všetky regály s topánkami. Aj babské, aj detské. A nič! Mám nohu č.40, ale žiadne som nenašiel. Až nakoniec som ich objavil v kúte regálu, zabudnuté. Jediné (čítaj jedny, teda jedna ľavá a jedna pravá, nie jediný druh) solídne vyzerajúce, síce štyridsať jednotky, no ale čo, pritiahnem šnúrky.
Tak, toto sa udialo na mojich nohách ráno. A cestou na obed som zámerne habol do mláky. V nových topánkach. Presne tak, ako som to videl spraviť dvoch cca päť ročných faganov. Kolega musel odskočiť, lebo by som ho bol ostriekal!!!

Rusalka, bol to ten istý Tebou ospievaný dáždik čo ma tak ráno potrápil? Píšeme o tom istom dnešnom rannom?

a pes sa na mňa udivene pozerá. Povedz, prečo tu nemáš vlastný blog a nerozosmievaš takto hromandne. To by bola celkom záslužná činnosť. Myslím, že sa k tejto minipoviedke o deravej topánke budem pravidelne vracať :-))))))

Rusalka..kde treba podpisať petičny harok?..)))))))))))))

A čítala si ten jeho príspevok v diskusii k môjmu čánku -má taký dlhatánsky názov, ktorý končí upalovaním spomienok- kde popisuje, ako piekol pagáče??? :-) Ak nie, odporúčam aj to :-))

aj som začala..ale povinnosti nedovolili dočitať..)))ideeeeeeem..)))

začinalo to slubne..))))..a odkaž mu,že jak nebude po dobrotky,tak budeme vrrrrrrrrrrr..)))))

konečne budem môcť vystrčiť drápky :-)

Ďakujem za uznanie, dievčatá, nemyslel som, že deravá topánka môže byť tak zaujímavá. Ráno som pri príležitosti nákupu topánok kúpil aj rožky. Položil som ich na stôl v kuchyni a pod jeden som vložik lístok pre dcéru, ktorá ešte sladko spala: „Som Vlastimil Čerstvák. Chceš ma? :-)“
A viete ako dopadol môj kamarát Vlastimil? Iba sa po ňom zaprášilo. A vietor, ktorý ho rozprášil mi poslal mail:
„...a toho Vlastimila Čerstváka som zjedla, bol mňam :-)
ahoj“
Bol to dobrý kamarát. Cestou z Tesca som mu rozprával ako som dnes dopadol s deravou topánkou. Tichúčko počúval, ani nepípol, akoby tušil, že už to má spočítané. Česť jeho pamiatke.

a tvojmu talentu rozosmiat ma..))))

...

Rusalka až postupne vnikám do do tvojho veľkého poetického sveta. Dnes sú mi niektoré skutočnosti Tvojej osobnosti o niečo jasnejšie.
Krásne si mi pripomenula vytrvalú hru daždových kvapiek na budík, ktorú si hrali jednu noc na mojom unavenom tele. To bolo uložené "na divoko", v spacáku na zemi v jednej dolinke neďaleko Oravíc. Zo spacáku trčala iba malá časť tváre. Najprv to bolo niečo jemné a príjemné. Prešlo to od toho príjemného prebúdzania, až po panické balenie v úplnej tme, za silného letného tatranského dažďa. Bufetárka v Oraviciach mi potom povedala že do tej dolinky domáci radšej ani nechodia, lebo je tam veľa medveďov. To vraj môj anjel strážny ma takto premiestnil na bezpečnejšie miesto. Zvyšok noci som preležal na stole pred bufetom.

Nuž, taký poriadne mokrý zážitok. Ale isto Ti to až tak nevadilo :-)