zelená rusalka

aj u nas ostatných..)))

bolo by to fajn, keby sme si v sebe dokázali pestovať to malé dieťa :-)

Súhlasím s tebou, ale súhlasím aj s malým princom : " Dobré sa dá vidieť iba srdcom , to hlavné je očiam neviditeľné " . Deti majú schopnosť tieto dve veci kombinovať. Vidia srdcom aj očami.Dospelí často ani nevidia a ani necítia. Nemajú chuť komunikovať, vidieť a cítiť . Náhlia sa za niečim vysnívaným , vzdialeným a to čo im život ponúka a leží im to priamo pred nosom nevidia. Je fajn byť dieťaťom po celý život, pozerať sa na svet detskými, objavnými očami , komunikovať pomocou smiechu , bezprostredne.Dieťa sa dokáže tešiť aj z maličkostí, ktoré zbadá a to už dospelý žiaľ často krát nedokáže .

to pozeranie srdcom, o ktorom hovorí Malý princ, to je to podstatné. Hoci ja by som to nazvala otvorenosťou a schopnosťou vciťovať. To deti tak krásne dokážu. A oči sú ptom odzkadlením toho prirodzenéhostavu duše. Je to také nádherné, pozorovať napríklad oči pri smiechu. Keď sú smiech a úsmev prejavom skutočnej radosti.

pre mňa intuícia. Ale vlastne sa musím priznať, že som o tom ešte nikdy poriadne neuvažovala...

nezostáva mi nič iné len súhlasiť . Snáď preto je Malý princ rozprávkou pre dospelých ... len škoda, že si dospeláci nečítajú rozprávky na dobrú noc .

http://helar.wordpress.com/2006/07/02/celova-cakra-tretie-oko/
http://en.wikipedia.org/wiki/Third_eye

možno by stačilo, keby sa nechali občas oči zahľadené na hviezdy, na stromy... keby ich oslobodiliod pút konzumu, ktorým je napríklad TV apod. Ľudia cez oči len pasívne nasávajú... Nenerozvíjajú svoj vnútorný zrak.Ani čítaním rozprávok, ani inými podnetmi, ktoré sú nadosah ruky... či očí :-))

oči sú v tom nevinne, ony (konzumné) rozhodnutia nerobia... sú skôr obeťou konzumu, ktorý ich účelovo zaplavuje svojimi lákadlami a pascami.

je to zaujímavé. A je to aj o intuícii. Zvláštne,že často uvažujeme o veciach, ktoré už dávno majú svoje meno. Zaujalo ma tam to liečenie tretieho oka. A ten spomínaný informačný šum, ktorý nám zabraňuje ho rozvinúť. Myslím, že to je to niečo, čo zapríčiňuje aj redukciu primárnej schopnosti zraku. Čo vo všeobecnosti ochudobňuje naše zmysly...

Ak sú oči našim nástrojom na vnímanie, som si istá, že ich je možné ovládať. Ale ak konzum pohltí celú moju prirodzenosť - a o tom, by sa tu dalo písať článkov a článkov, tak je pre mňa istým spôsobom príjemné, poddávanie sa napr. reklame, televízii a pod. Oči sú v tom nevinne, len pokiaľ ich beriem ako fyziologický orgán oddelený od zvyšku môjho ja.

v minulosti , v detstve počas prázdnin sme len tak ležali na lúke, pod stromom a pozerali na oblohu, hľadeli na hviezdy . Pozerali a snívali , predstavovali sme si všetko, čo bolo pre nás vzdialené . Teraz už ani nepamätám, kedy som niečo také robila . Platí, žiaľ klasická výhovorka - nemám kedy, nemám kde . Je to škoda .

my sme takto s mojou babičkou často ležali na tráve a hľadali obrazy v meniacich sa tvaroch oblakov.
A hoci už teraz toľko času ako v detstve ležaním v tráve nestrávim, predsa ma z času na čas napdne, pozrieť tam hore, kto sa to zvrchu na mňa pozerá :-)

to je k TV trochu nespravodlivé... TV je aj zdroj poznávania a citového vnímania, veď rozprávky možno vnímať aj v podobe filmov, či nie?

trocha som to zjednodušila, možno niekedy (dosť často) zveličujem. Určite môže TV byť aj zdrojom poznávania, citového a umeleckého vnímania, ale aj zdrojom radosti. Ak pri jej zapnutí používame aj rozum a ak poznáme mieru.

mnoho vecí je o správnej miere :)
a ešte ku konzumu: život v konzumnej spoločnosti nie je taký ťažký ako napríklad pretĺkanie sa v austrálskom buši... pravda, ak sa človek konzumom nedá totálne zotročiť.
najväčším problémom (nadmerného) konzumu je dľa mňa večná nenasýtenosť, frustrácia a pocit prázdnoty.

i keď je to asi trocha bokom od samotnej témy očí, hoci ju vnímame aj zrakom. Mám pociť, že TV sa stáva čoraz silnejsím médiom, ktoré potláča našu prirodzenosť a vnucuje nám role fiktívnych hrdinov televíznych obrazoviek. Namotáva nás do ilúzií.

je mnoho, generuje ich nielen TV, ale akékoľvek médiá, nakoniec aj internet... katastrofická vízia je taká, že ilúziám úplne a beznádejne prepadneme, optimistická zase taká, že sa naučíme "prehliadnuť" ich a stať sa voči (mnohým) namotávkam imúnnymi.

To je relativizmus, s ktorým sa stretáme všade. Austrálsky domorodec svoj život vníma v rámci svojich kutúrnych a civilizačných daností. Myslím, že i pre neho existuje lepší a horší spôsob prežitia si toho svojho života. Ale určite nepovažujem za porovnateľnú kvalitu jeho života a života civilizovaného európana. Nám by sa zdal ťažký život v buši, on by pravdepodobne nedokázal ži tu...

súhlasím, sú za ne zodpovedné všetky masmédiá aj spolu s ineternetom. Moja vízia je taká, že časť ľudstva bude hlbšie prepadať a časť sa stane imúnnymi :-) Otázny je len pomer týchto dvoc skupín...

predpokladám, že ten pomer sa bude v priebehu času meniť... otázne je, či bude oscilovať, alebo sa zvrhne k jednej alebo druhej krajnosti :).
vďaka za podnety a prajem ti príjemný zvyšok nedele :).

a ja ďakujem za pozornenie na teóriu "tretieho oka" :-)

pokial vidim male deti, ako sa nadchynaju krasou panbozkovej kravicky, tak som spokojna :) Pretoze ocenovanie prirodzenej krasy vedie k pocitu "vseobecnej laskavosti". Toto je jedna z veci, ktore sa mi tu na blogu pacia. Niekto sa poprechadza po lese, alebo po luke, spravi zopar foteciek a vacsinu ludi to neskutocne potesi.Takze aj velke deti to krasu vedia ocenit, este stale to nie je uplne stratene :)

Veď ja sa tomu len teším, ak stretám ľudí, ktorí nemajú vyhasnuté oči a dokážu sa cez ne tešiť aj takýmto maličkostiam :-)

a preto tak rada chodim na Tvoj blog :)

:-))))))

tuším ste to celkom dobre vyriešili. nevinné oči, nevinná telka...:-)) hej, čokoľvek môže byť drogou a nejednému slúžiť ako úniková cesta pred realitou. za úpadok i pozdvihnutie zodpovedá iba jedno čosi. čo sa budúcnosti týka, moja vízia je taká, že aká bude moja vízia, také bude aj smerovanie. moje. a ak bude predstava určitého percenta ľudstva o niečom nejaká, bude taká aj jeho budúcnosť. už 4 percentá populácie ovplyvnia budúcnosť výrazným spôsobom. bojíme sa nostradamových predpovedí? potom si ich zaslúžime. juchúúúúú :-))
ad tretie oko: nerozumiem iba tomu, prečo sa stále toľko spomínajú čakry. veď tie dievčence za nič nemôžu:-(

o 11:42 vystihla. spolu s exupérym:-)

ďakujem ti Labrys, potešilo ma to . A priznávam, zobrala som do rúk knižku

"nevinné oči, nevinná telka" :-)) A sila vízií... áno, verím ich sile.
Ad čakry: čakrám som sa zatiaľ povenovať nestihla, takže netuším, či za niečo môžu a či nie:-)

som plna uzasnych zazitkov z pohladov na krasu jesennej prirody. Prave som sa vratila z vyletu , ktory som absolvovala s bratom - presli sme patoro dedin od Povazskej Teplej cez Manínsku Tiesňavu, Zaskalie, Kostelec, Vrchteplu az do Súlova. Vsade okolo nas - nadhera! Listy storakych farieb, lucky zelené, na nich kruhy cervenych makov, obloha az naivisticko modra ...polezala som na drevenej lavicke, hooore sa vznasal vetron, pozdravila nás kaňa čestnym kolom nad nasimi hlavami , osa sa celkom zblizka pokochala pohladom na brata- nevedela sa mu vynadivat do oci, ale i nostek ci usta ju na nom uchvatili, hm,videli sme motyle - babôčky, v oblakoch sme nasli Afriku, Oceaniu, Arabsky poloostrov...pokrutene stromy pripominali zabieho princa i s korunkou, hyenu s vyplazenym jazykom, dievca a hada, ktory mu dava bozk ...nechcete ist nabuduce s nami?
V sobotu 13. oktobra smer Považský Inovec...možno zistime, ze sme vsetci deti, ktoré sa este dokazu uprimne radovat zo vsetkeho okolo nas ...

Takže dnes ste toho zrakom vnímali a vstrebávali naozaj veľa :-) Počasie bolo na taký výlet ako stvorené. Cítim z tých Tvojich písmeniek radosť :-)
A ten Považský Inovec premyslíme, keď už sa tu toľko týždňov o ňom hovorí :-)

den bol skutocne krasny. oci vyuzite maximalne, ale nielen tie...
Termin Inovca bol uz 2x posunuty, snad to tretikrat vyjde, bola by som rada, keby sa "deti" koecne stretli...prilis nepremyslaj a jednoducho prid...potesis...pozvanka plati pre kazdeho, kto ma chut vidiet krasnu jesennu prirodu a nechce ju obdivovat sam...

je skutočne lákavé. Je to trochu ďaleko, ale skôr to vidím ako áno, ako nie :-) Celkom sa mi žiada, navštíviť aj vzdialenejšie končiny :-)

a moj duch moje oci vyhasli pretoze oci,ktore mi davali nadej a schopnost prezivat zivot naplno vyhasli navzdy. btw. ano oci su najkrajsie a je v nich cely nas zivot,sny,tuzby a zazitky,niet nic krajsieho ako nadherne oci plne lasky,radosti,porozumenia a nehy ktore sa na vas rano po prebudeni usmeju a povedia vam dobre ranko laska.

s koncom života milovanej osoby prichádza často smútok a prázdno. Možno Tvoje oči práve teraz odzrkadľujú hĺbku Tvojej bolesti. Ale tvoj život pokračuje. Asi to bude chcieť čas, ale verím, že nájdeš sám seba. A budeš život opäť naplno prežívať. A možno práve spomienka na tú, čo už nie je tu, obohatí Tvoj pohľad na život. Možno raz budeš pozerať na svet tak trocha aj jej očami, ak ste boli pevnou súčasťou jeden druhého. Ten pocit predsa neodišiel spolu s ňou...

..skoda ze je to tak ako vravis..:-(..
..ze nase oci uz davno nie su to cim byvali v detstve..

nie je u všetkých. Je veľa ľudí, ktorí si v sebe zachovali kus detskej hravosti a radosti :-)) A ak Ty sama cítiš, že to nie je tak ako kedysi, tak to ide zvrátiť. Horšie je, ak si to niekto neuvedomuje.

Ano priciel smutok a prazdno a zaroven aj pocit akoby som citil zodpovednost zit dalej a pokusit sa prezivat zivpt na plno aby ma videla a mozno videla tak trochu cez moje oci.
Ci sme boli pevnou sucastou jeden druheho... hmm asi nie ale v dusi a srdci ano a pocit nikdy neodide... ostal so mnou v mojom srdci a dusi.

Oči.
Nuž, Always, už pár dní čakám, že za Tvoje riadky napíše niekto pár milých poznámok a stlmí Tvoj žiaľ. Chcel som tu totiž napísať o iných očiach ako opisuješ Ty, ale cítim, že by sa to akosi k Tvojim riadkom nehodilo. Lenže nik sa nevyjadruje, nik sa neodváži.
K tomu, čo si napísal je ťažko niečo dodať. Hádam Ti akurát pogratulovať, že Ti bolo v živote umožnené prežiť to, čo si s milovanou osobou prežil a že, ak veríš v život po smrti, že sa máš na čo tešiť až sa znovu stretnete.
Podľa mňa sú na tom oveľa horšie dva pári očí, ktoré sa najskôr neskutočne ľúbia a po nejakom čase neskutočne nenávidia. V očiach Tvojej lásky zostalo dobro naveky, ale v Tvojich očiach zostalo tiež.
V očiach, ktoré sa rozišli s plameňmi nenávisti a zloby to zlo pretrváva dlhý čas, mnohokrát po celý zvyšok života. Citlivý zlostník by si možno želal radšej byť na mieste Tvojom, alebo na tej druhej strane čakať na deň D. A pritom by stačilo rozsvietiť vo svojich očiach plamienok nehy, porozumenia, šibalského úsmevu, pochopenia, uznania, obdivu, prejavenej túžby, nádeje, detskej hravosti, dospeláckej zodpovednosti namiesto zlých plameňov, ktoré ani nemá zmysel vymenúvať.
Ale tu mudrujem!!! Viem čo treba robiť, ale neviem prečo to nefunguje. Žeby to mne-nám nemalo byť dopriate zhora? Ale prečo? Oči ako oči. Aj moje majú zrenicu, rohovku, dúhovku... sú plnohodnotné. Majú všetko. Majú všetko???

ten pocit, že ste boli jedno v duši, ten je predsa najdôležitejší... To je to najkrajšie, čo môže človek stretnúť :-)

je smutné, ak ten posledný pohľad očí, ktorý nám ostáva v pamäti je plný nenávisti a zloby.
A krásne si naplnil to rozsvecovanie iskier v očiach :-) A myslím, že Tvoje oči majú všetko, čo majú mať. Len sú teraz (dúfam, že len dočasne) o čosi smutnejšie...

Hmm, ďakujem, si milá.

cakry , no nevychadzam z udivu :)
zaujimava kniha je Lobsang Rampa , Tretie oko , tam som sa s tym stretla kedysi prvy krat, tibetskym mnichom to poniektorim normalne prevrtaju