zelená rusalka

a láske stoja v ceste mnohokrát väčšie prekážky,než je človek,akokolvek chce, schopny prekonať..

snazim necitat :)

i keď sa akože usmievam,usmievam sa akože :)
Inak som nasýtený akože smútkom a tak,akože absentujem i v práci.
Snáď som bol pochopený ;)

máš pravdu, často sú v ceste rôzne prekážky a citové vzplanutie nemá možnosť prerásť do skutočnej lásky... A tiež som si citovým zplanutím prešla, veď taký tu asi nikto nie je, kto by nie...

aj ja sa usmievam, čítajúc Tvoju odpoveď :-) A vôbec nie akože :-)

druhý dokáže vtiahnuť...

láska zmenila podobu ako listy od jara do jesene farbu...ale stále je to hodnota, pre ktorú sa oplatí žiť a bojovať:)

láska mení svoje podby, ale to jej neuberá na hodnote :-)

až mi je trápne, keď poviem po 20 rokoch, že ho rovnako ľúbim...na jar, či na jeseň..:) depka u mňa je o niečom inom:)

je to nádherné :-)) A depresie majú veľmi často iné, ako vzťahové dôvody... ja som si tiež jedno také obdobie prežila... Ale ten smútok o ktorom píšem, pramení z prijímania a následného strácania ilúzií...

iluzórnym vzťahom. Posnívam si, poteším sa predstave- aj tak málo mi stačí, aby ma to motivovalo, naštrtovalo....

neláka Ťa zažiť radšej niečo skutočné? Ale ak to potrebuješ len na motiváciu, ak Ťa to nezraňuje... je to tá hra o ktorej píšem. Hra, ktorá vie život prifarbiť...

máš pravdu: čo ma nezabije, to ma posilní...:) len musí byť aj silná vôľa:)

staviam svojpomocne kurník pre sliepky a to je veru namáhavá činnosť..nie je to trocha od témy ? :)

to ešte nevieš?!?

Je to o reálnom živote :-) Ak sa kurník podarí, bude to o nefalšovanej radosti, ak nie bude z toho normálny plač :-(
Tak držím palec, nech sa :-))))

predstav si to množstvo vajec (na praženicu)...ktoré Ti tie sliepky dajú (znesú)...už máš motiváciu????

tým si vôbec nie som taká istá... Ako si predstavuješ Ty svoju tézu, že všetko so všetkým súvisí?

sa vrhnem teda medzi kurence :)

a teším sa na výsledok... a dúfam, že o tejto vtáčej stavbe napíšeš blog :-)))

Ďakujem ti rusalka, že vieš čo je láska, že prehra je víťazstvom, že vážiš slová keď bije srdce.

Skúsim to vrátiť späť k téme: V posledných dňoch čítam priveľa smútku! Vieš, možno viem, komu si to adresovala. Truskavec Sedembodkový sa asi poteší, že mu niekto venoval pár riadkov. Veľmi milých a veľmi úprimných pár riadkov. :-) :-) :-) :-ň

že si si moje slová prečítal...

priveľa. Radosť by mi spravilo, keby tieto písmenká naozaj oslovili...

ako vidíš aj tie kurníky súviseli.... Ale vážne- videla si Moja tučná grétska svadba? Ako si vedel otec vysvetliť že každé slovo pochádza z grétštiny? Chcelo to len chcieť tomu uveriť a neprestať hľadať vysvetlenie pokiaľ nebol sám spokojný. A v živote pri hľadaní súvislostí často nájdeme odpovede na otázky v ktoré sme ani nedúfali, často sa zamotáme ale aj často dospejeme k radosti. Možno alibisticky, ale vysvetlíme si svoje (po svojom, čo nám však vyhovuje) a problém je preč.

a dokonca som sa aj veľmi dobre pobavila... to vysvetľovanie otca vytváralo vo filme skvelú komiku, ale neznamená to predsa, že budeme takéto absurdné uzávery akceptovať v reálnom živote. Nechcem si vytvárať ilúzie len preto, aby som bola spokojná... Ja mám rada skutočné poznanie. A radšej poviem 100x že neviem, ako by som mala konštruovať odpoveď vo svojej nevedomosti... Naozaj si poznanie priveľmi cením. A nechcela by som vyzerať ako postavička komického filmu...

že je to alibistické. A žiť v ilúziach neveští nič dobrého- raz si pravdu uvedomíš a potom to pristátie môže byť veľmi tvrdé.... Sebaklam je síce útek pred realitou, ale na skutočnosti to nič nemení....

že si to dovysvetľovala... vyznelo to opačne:-)))

mas pravdu,svatu pravdu

a ja som mala pocit, keď som to písala, že s touto témou tu narazím. Som rada, že to čítajú ľudia s podobným názorom :-)))

chodím z práce trocha priveľmi unavená ( nová robota, málotriedka prvákov so štvrtákmi)
http://www.ibike.blog.sk/detail-mam-mat-vycitky-....html?a=2422ccb901709904c506a4240c03446e takže sa viem občas ťažko vykoktať....
No to som zvedavá či mi tento odkaz prejde....

prešlo... ďakujem :-)

s touto temou si nenarazila, ani u mna nie :) .. suhlasim.. Iluzie su vsak niekedy CHVALABOHU, niekedy BOHUZIAL stale medzi nami... Malokto je tak silny, ze sa dokaze nimi nezapodievat :)

občastnému stretu s ilúziami sa nebyhne nikto z nás. Len si z nich nesmieme vybudovať ten svoj svet :-)

tak som ho zila :)))
a tu som chvilu nebola...
aj smutok k nemu patri,
len casto rany jatri,
preto som chvilu nebola...
nemala som uz dost
pre kazdeho... a pre radost
preto som chvilu nebola...
ale vsetko som doplnila
cerpala som zo zivota
a tak tu znova som
s laskou a s usmevom :)))

... clovek velmi tuzi po laske, po bizkom cloveku, ktoreho by mal vedla seba a pre seba , niekedy nevnima skutocnost, vytvara si vlastne obrazky, predstavy, sniva...priviera oci pred skutocnostou, niekedy ju vobec nevnima...je to v nas...tuzby, sny...
poznam muzov, ktori sa pirlis rychlo nadchnu, potom rovnako rychlo "vysumia", zostane v nich sklamanie, smutok, opat sa vrhaju do noveho vztahu, opat natlkaju nostek a tak stale dookola...hej, i zeny su take, aby som bola spravodliva. Niekedy jednoducho nie sme zreli pre vazny vztah, nedokazeme brat druheho aj s jeho chybami,omylmi, mat ho radi takeho, aky je.
Sposobuje to samota, ze neustale hladame niekoho na rozhovory, hladame ruku do svojej , objatie, ludske teplo... pochopenie a pocit, ze niekomu na nas zalezi, ze nas niekto potrebuje, ze bez nas nie je uplny... robime si uluzie a potom ich stracame...a mozno, ze s nimi stracame i lasku...

len obcas to skryvam:)

tá túžba o ktorej píšeš je človeku prirodzená. Len mi niekedy príde neprirodzené to jej napĺňanie za každú cenu. Keď sme schopní robiť tie najhoršie kompromisy - vlastne pred skutočnosťou zatvárame oči - aby sme prežili krátky okamih naplnenia takéhoto želania. Otázne vtedy naozaj je, či ide o skutočnú lásku. Neverím, že to, čo skutočne považujeme za lásku môže trvať len pár dní, týždňov, alebo mesiacov... Z Tvojich viet cítim, že vieš, čo je skutočný vzťah, založený na dôvere a oddanosti...

áno, čistý smútok patrí k životu... čistý smútok však nemá nič spoločné s povrchnosťou... vychádza z hĺbky. Tak nech si opäť veselá :-)

prečo skrývať smútok? Pomáha to?

viem, Rusalka, viem

v svojom zivote som ho mala vela, popasovala som sa s tym... a nie povrchne... do hlbky a do podstaty. preto sa viem vcitit aj do ineho a niekedy az moc, az tak, ze sa mi moje spomienky vratia zas a uberu mi zo sily. tomu, komu chcem pomoct tym padom nepomozem, oslabena... aj tak musi sa s tym popasovat tiez sam. a tak ked naberiem opat sil, tak sa vraciam. a silu beriem zo zivota. aj nepriejemne situacie ma posilnia, pripravia na dalsie zivotne situacie. iluzie nemam moc rada. ja skor snivam. vnimam rozdiel medzi pestovanou iluziou a snivanim. snivanie je povznasajuce, citatelne. viem, ze snivam ale zobudim sa alebo vratim do reality. iluzie maju tendenciu javit sa ako realita, a klamat sa nechcem. :)))

Aj ja rada snívam. A presne ako Ty vnímam snívanie ako čosi celkom odlišné ho od ilúzií. Sny sa za realitu nedajú zamieňať. Môžu sa však na ňu niekedy premeniť :-)

si to dopovedala za mna a presne tak, ako som to myslela :)))

(a stavlju 5 - t.j. kuzlo:)))))))

A čože taký smutný výber ? keď toľko smutných článkov :)
A čo je tá láska ?

súvisel s tým smútkom všade naokolo... Ja teraz smútok nepociťujem. A láske samostatný blog venujem. Zatiaľ si dávam dokopy myšlienky, aby moje chápanie lásky bolo zrozumiteľné aj iným...

ja s láskou samotnou mám ešte aj definitorický problém, takže som trochu v nevýhode oproti tým , ktorý v tom majú jasno
Niekde bolo hore uvedená napríklad súvisloť láska - čas .
S laskou ako ju vnimam ja cas nic nemam.
Oddanost jednemu cloveku dlhy cas mi pride cisto racionalne a moderne mozno aj pohodlne riesenie.
A "laska" kratkodoba .. laska asi nema jednu tvar . Hladanie jej podobizni sa podpisuje na dlzke prezivani aktualneho citu.
Dlhodoba laska mi pridezase ako rezignacia na toto hladania.
Ani jedno nie je lepsie alebo horsie , preto pre mna cas /trvanie lasky/ neni priznak pravej lasky ..

Pojem čas sa do diskusie dostal skôr s pojmom zamilovanosti, s ktorou je často láska zamieňaná. Môžme zažiť krátkodobý a intenzívny vzťah (zamilovanosti), v ktorom je nám dobre a ktorý nás istým sôsobom obohatí. Alebo aj skutočnú lásku, ktorá z nejakých objektívnych príčin neprerastie do vzťahu dlhodobého. Ale len vyjasnením si, čo pre nás znamená láska, čím si ju vieme sami v sebe odlíšiť od stavu zamilovanosti nám dokáže pomenovať vzťah ktorý prežívame.
Ja osobne vidím medzi týmito vzťahovými podobami dosť veľký rozdieľ. Súhlasím zároveň s tým, že láska vo väčšine prípadov prechádza v počiatočnej fáze stavom zamilovanosti (tú spájam skôr s chemickými procesmi) a prehĺbením vzťahu postupne prerastá do dimenzie, ktorú možno pomenovať pojmom láska. Ale nemusí to byť pravidlom a to telesné môže do vzťahu prichádzať až po hlbokom duchovnom zblížení. Ale to je samostatná téma.
každopádne som presvedčená, že to, čo nazývam zamilovanosťou jednoducho časom vyprší. A ak je vzťah založený len na takomto očarení, zvyčajne končí. Koľko trvá takáto zamilovanosť?
A ešte existujú vzťahy, ktoré pre niekoho môžu byť tiež na isté obdobie vzťahmi "plnohodnotnými" a to vzťahy, založené čisto na sexualite. Bez citovej zainteresovanosti. Otázka znie, môže byť takýto vzťah dlhodobý?

Nelubilsom ju preto, ze sme sa k sebe hodili.Jednoducho som ju lubil.

"hodiť sa k sebe"? Lebo to je tiež dosť relatívne a môže nás spájať čosi hlboké, ale i povrchné... A niekedy je to aj o súčasnom súznení "hodení sa" na povrchu a zároveň v hĺbke... to už je blízko láske, nie?

kto ju vie presne definovat? Ked mi je s niekym dobre, ked citim, ze sa mi pri nom lahsie dycha, vsetko je akesi jednoduchsie, krajsie, ked mi chyba , len co zatvori za sebou dvere, chcem byt s nim staaale...co to je? NIkdy som nerozoberala moje pocity, ci city do hlbky, proste som to vedela, ze...co, com tu vyssie uviedla bol citat z filmu, pacil sa mi. Tiez nerozmyslam, ci sa k sebe hodime, ci nie, proste nieco citim, co je krasne. Napriklad dnesna nedela...

všetky tie svoje pocity o ktorých píšeš sú prejavmi lásky. Ale isto. keď s ním napríklad hceš byť stále svedčí o tom, že si napríklad máte aj čo povedať, že sa vám spolu dobre smeje... nie je to len o zamilovaných pohľadoch a dotykoch. Je to isto aj o čomsi oveľa hlbšom, čo ja nazývam spriaznenosť.

cim som starsia, tym viac davam prednost spriaznenosti, jednoducho potrebujem cloveka, s ktorym si mam stale co povedat, slepa zamilovanost nie je pre mna tym pravym. Ked mam cloveka, ktoremu mozem kedykolvek zavolat, oslovit ho, byt akokolvek naladena, ci priam rozladena a on ma na mna cas, trpazlivost, dokonca je ku mne dobry...co viac mozem chciet? Mne to urcite staci...:)

Nad tým Tvojim "Mne to určite stačí..." Veď to je také dôležité a podstatné...

som prilis komplikovana, casto mam problem vyjst sama so sebou, takze skor uzatvaram "bratstva" , ako by som sa vrhala do vaznych vztahov. Bratstva s ludmi, ktori su mi si blizki... ma to uzasnu vyhodu napriklad v tom, ze mozem byt taka aka som, nemusim sa snazit ukazovat z tej lepsej stranky, mozem byt prirodzena, aj prirodzene protivna a bratstvo funguje nadalej. Takze spriaznenost moze byt aj "bratska"...nemusi isa vyvijat do lasky ako takej :)))

je asi v každom z nás. A ja som si tiež našla "brata" a je to fajn, mať aj takýchto blízkych ľudí. Hoci je to vzácne. A nie každý nájde. Ale prečo by som sa mala pred človekom, ktorý je mi najbližší (neymslím teraz "brata") snažiť ukazovať z lepšej stránky? Dávať si nejakú masku. Myslím, že pri skutočnej láske, ktorej súčasťou je otvorenosť a oddanosť, je základom prirodzenosť. Každý predsa má nárok na zlé chvíle. A ten, kto je nám oddaný, s nami zvládne aj takéto situácie. Ide o to, nevstupovať do vážneho vzťahu už vopred s vedomím, že bude nevyhnutné robiť veľké kompromisy, aby vzťah mohol byť funkčný.

suhlasim, ale clovek musi byt v prvom rade zrely na vazny vztah a na vztah vobec, musi citit, ze to je ono. Vo vztahu si najzranitelnejsi, najviac odhalujes svoje vnutro, svoje nedostatky, neistoty, pochybnosti, obavy, slabosti. Niekedy si clovek neveri, je na pochybach, niekedy mozno prilis skoro vycuva, neda ani sancu vobec nieco zacat. Je to v kazdom z nas, len niektori su odvaznejsi a idu do rizika...:)

ísť do rizika?

pouzila som hrozny termin, ale zjednodusene tomu tak hovorim. Ziaden vztah, ktory zaciname nema predurcene, ze bude tym konecnym, idealnym, dobrym, zrelym ( po akom tuzime, aky chceme), nazvime ho akokolvek Su ludia, ktori znova a znova zacinaju, i ked sa im zopar vztahov nevydarilo ( z roznych dovodov), no a su ludia, ktorym stacil jeden a viac uz skusat nechcu. Len tolko. Inak to povedat neviem, par slovami je to tazke. Riziko je napriklad uz to, napisat sem svoj nazor:)

Čo značí, že niekomu stačí jeden vzťah? Píšeš, že viac už skúšať nechcú. No možnú sú aj takí, čo sa s akýmsi nie veľmi vyhovujúcim vťahom zmieria a žijú spolu s istej zotrvačnosti. Ale niekto môže jv jednom vzťahu prežiť aj vzťah, ktorý je istým spôsobom velé jeho trvanie vzájomným obohacovaním. Ide o to, či ľudia majú záujem vzťah rozvíjať a prehlbovať. Najmä po období, keď sa vytratí tá tzv. zamilovanosť.
A k tým novým začiatkom. Áno, väčšina z nás asi nedokázala zotrvať, naplniť, či rozvíjať, len v jeden vzťah. Ale to neznamená, že v následnom hľadaní budeme povrchní. Že uvedomiac si ľahkosť, s akou môže po jednom vzťahu nasledovať ďalší, sa naše vzťahy stanú plytké a povrchné. A keď istá dávka očarenia pominie, hladáme, s kým by sme si tú svoju "zamilovanosť" prežili spolu znovu... A tak stále dookola... za každú cenu

som o zamilovanosti, o tych, ktori chcu znova a znova prezivat zamilovanost. Myslela som na ludi, ktori idu do kazdeho noveho vztahu naplno, a predsa im nemusi vyjst. Snazia sa davaju vsetko, doslova srdce na dlani a aj tak dojde k rozchodu. Obdivujem ich, ze znova a znova skusaju, veria, ze tentoraz to vyjde. Su i taki, ktori si natlcu nos raz a potom uz po dalsom netuzia. Nehovorim, ze je to konecny stav, ale vacsinou nevyvijaju ziadnu iniciativu, dokonca sa brania tej z druhej strany. O povrchnosti a lahkosti skakania zo vztahu do vztahu by vedeli hovorit ini. Uprimne zavidim tym, ktori sa nasli v mladosti, spolu zreju a maju sancu dojst spolu az na konecnu.

do koľkých ozastných sa dá vstupovať? Každý má asi po nepodarenom vzťahu rešpekt pred niečím ďalším. Ale aj tí smelší, pokiaľ ide ozaj o skutočne hlboký vzťah asi nemôžu začínať naplno nespočetne krát. Lebo aj to, aby vzťah bol skutočnou láskou, potrebuje istý čas...

Máš pravdu, je obdivuhodné pozorovať pára, ktoré to spolu dokázali zvládať desiatky rokov a ktoré sa aj po toľkých rokoch vedia vzájomne napĺňať a smiať :-)