zelená rusalka

presypacie hodiny treba raz za cas otocit...

neviem co som tym chcel povedat, asi nic, to dnes zo mna takto naobed same mudrosti vychadzaju :)))

ktoré symbolizujú dĺžku nášho života na zemi. Bežne sa ako symbol tejto pominuteľnej existencie zobrazujú. Sú takým limitom nášho "tu a teraz"

lebo ja som nemyslel vobec :))

ma ne to... :-)))

od idealu mam sice poriadne daleko, ale aspon detstvo mojich deti nebolo takym, ako tu uvadzas. nastastie. Odmalicka boli spati s prirodou, kazdu volnu chvilku travili spolu so mnou u starych rodicov na dedine, ci uz na zahrade, v lese, pri Vahu. Nechodili sme k moru, a predsa ich prazdniny byvali krasne. Vela v nich z toho zostalo. Uz su dospeli, vcera sa mladsi vratil z Tatier, preliezol zopar dolin, starsi bol splavovat Hron. Som na nich velmi pysna, ze su, aki su.
No, o PC sa "bijeme", kazdy chceme pisat s priatelmi, ale mame i trosku casu pre seba vzajomne. Este stale sa dokazeme zhovarat, ist spolu na prechadzku, do kina, na vystavu...dnes zacina rozluckovy cas...mladsi odchadza na internat, zajtra starsi...bude mi smutno, viem, ze to takto ma byt, budem sa aspon snazit urobit vsetko pre to, aby tu mali stale domov, kde sa radi vracaju, kde sa tesia, kde zavonia kolac a bezim, tusim ho citim az sem, krasny den...

cítim, že nie si postihnutá konzumom. Je to jasné z každej Tvojej vetičky :-)
Vieš, vždy som si vravela, že tá stádovitosť sa tu ľuďom dostala pod kožu za socializmu. Ale niekedy až s nemým úžaso pozorujem tú "postihnutosť" masovosť stádovitosťou v dnešnej dobe. A nevidím východiská... myslím pre väčšinu.

že je vonku krásne ;)

dovarím obed a idem do záhrady... máš pravdu :-))

som nemal taku vychovu ako pises..nastastie:) apon nie osm celn masy:D

Mal si šťastie na rodinu a to je super:-) A čo škola? Myslíš, že podporuje u mladých kreatívne myslenie a fantáziu?

kam sa podela fantázia...iba tam, kam ju pošleme my sami, kam jej dovolíme ísť, aké jej dáme rozmery, hranice, alebo vôlu...:)
všetko čo je nám v živote ponúknuté (akoby v obchode)..predsa nemusíme "vykúpiť"...ak (obrazne) z ponuky nič nepotrebujem, otočím sa a idem z "obchodu" preč.
Fantázia nášho života (solo, alebo s deťmi) je iba v našich rukách...aj užívanie výdobytkov doby, aj možnosti výchovy a lásky..:)
Osobne...mám veľmi bujarú fantáziu:)))

Ale stačí sa pozrieť vôkol seba. Stačí sa niekedy zhovárať s mladými ľuďmi, alebo deťmi. To ma trápi. To, ako ľahko sa podlieha novodobým modlám. Všimni si ľudí v dopravných prostriedkoch, alebo v obchodoch. Určite to dokážeš vnímať. Tie bezduché tváre, ktoré myslia len na spotrebu: Čohokoľvek... tovaru, kultúry (myslím ten ľahko skonzumovateľný odvar), povrchných vzťahov. A sú spokojní, s plnými taškami, pred televíznymi obrazovkami, pri bulvárnych časopisoch...

si všetko, ale keby som dovolila, aby to na mňa doľahlo...asi som už "inde". Ja sa snažím riadiť tým: ak chceš zmeniť "svet", začni od seba.(aj teraz sa na Teba krásne usmievam...)
Ako žije náš okolitý svet, je iba a iba jeho dobrovoľné rozhodnutie...škoda, že sa nad tým zamýšľa málo ľudí...aký je svete "zlý"...

vyrastajú naše deti... a tá nadvláda konzumu valcuje ľudí čím ďalej tým viac. Ak sa nebuedeme snažiť motivovať všetky deti - v školách, ku kreatívnosti stanú sa z väčšiny nesamostatne mysliaci konzumenti...

máš pravdu, ale ja som iba MATKA...nie som učiteľ, nie som prednášateľ, nie som BOH....to je na ostatných, ako naučia svojich "pokračovateľov a šíriteľov" svoje učenie o živote.
Uznávam, že ma mrzí dnešný svet v ktorom žijem aj ja a moje deti...ale ja môžem ovplyvniť svojim správaním a konaním, slovom iba moje najbližšie okolie... a nie každý so mnou musí súhlasiť. Sme konzumní národ...sme predavači ...ale každý podľa seba:))

Naše deti sú hravé, vtipné, majú dostatok fantázie. Moja vnučky napríklad píšu básne, spievajú, venujú sa športu a mnohýj iným aktivitám. Nechápem čo chces povedať tým tvojim "Ak sa nebudeme snažiť motivovať všetky deti - v školách, ku kreatívnosti stanú sa z väčšiny nesamostatne mysliaci konzumenti..." To je dosť zavádzajúce. Navyše hovoríš o škole ako keby tam vyučovali roboti.
Náš život je dostatočne pestrý a kreatívny. Neviem o ktorom alebo o koho živote hovoríš. Nerozumiem Ti.

Oprava.

myslím si, že veľa učiteľov je nekreatívnych, verklíkovanie vyžadujúcich osôb. Samstatne tiež nemysliacich. A viem veľmi dobre, o čom hovorím. Prichádzam do kontaktu s mladými dennodenne. A je mi z tých stretnutí niekedy veľmi smutno. Neschopnosť vysloviť akúkoľvek samostatnú myšlienku.
Ty máš šťastie, ja mám šťastie... ale sem na net neprídu ľudia, ktorí sú absolútne nekreatívni. Tí majú celkom iné staroti, alebo aj vôbec žiadne...

Možno máš negatívnu skúsenosť, ale nemali by sme také skúsenosti zovšeobecňovať na všetkých. Hrať sa s deťmi je predsa radosť, obohacujeme sa tým vzájomne. A na nekonečný prúd otázok tiež dávame odpovede. To je také klišé, keď sa hovorí, že tomu tak nie je. Všetko dobré!

žiadne slová nemôžu podstatne doplniť to, čo urobíme. Najviac zabojujeme, keď nebojujeme. Ty si sa vrátila k sebe, našla sa :-) Tak načo veľa slov? My Ti rozumieme... A asi je to jedna z ilúzii, že sa takýmto rozprávaním prebudia tí, ktorých sa to týka... Bol by som rád, keby som sa mýlil :-) Píš len ďalej, určite každá takáto úvaha bude niekomu blízka a prihovorí sa jeho srdcu. A čím jednoduchší jazyk, tým lepšie.

Je to nasilu vymýšľaná téma. Ako keby všetky deti boli zakríknuté.
Kto ich naučil "nepýtať sa, neodvrávať, rešpektovať to, čo povedia iní, v tichosti prijímať informácie z modrej obrazovky"? Alebo že niekto
je "nesamostatne mysliaci konzumenti". To sú všetko falošné predstavy. Úplne som zhrozený o čom to chcelo byť.

si to, rusalka. fantázia znamená rozlet a to je presne to, čo väčšine ľudí chýba. vedieť sa otvoriť a úplne voľne prijímať informácie, ktoré sa potom dajú dotvárať podľa situácie. škola sa tým, že rajtuje na bezduchom hromadení poznatkov, veľmi účinne postará o to, aby decká prestali dýchať. a z nemŕtvych detí vyrastú nemŕtvi veľkáči. zakríknutí byť nemusia; mnohí zombíci sa ozývajú až príliš, ale ak vykrikujú prázdne slová, iba tým zvyšujú hladinu hluku. je to také zdanie života :-)
súhlasím s MikeLietou, že najlepšie je budovať čosi v sebe. predovšetkým to znamená prebudiť si to, čo v nás niekto stihol v detstve uspať a čo sme si aj sami naučenými postupmi "vylepšili". takáto úvaha a diskusia osloví spravidla len toho, kto o podobnom už beztak rozmýšľa. a tiež ukáže, kto o tom zatiaľ nerozmýšľa :-)

Myslím, že som vôbec nezovšeobecňovala Martha. Stále si myslím, že tých slobodne mysliacich ľudí s fantáziou, ktorí si dokážu kreovať vlastné myšlienky je čím ďalej tým menej. Tak to vidím. A takú mám skúsenosť. Bezduchosť, povrchnosť a konzum myšlienok iných.
A aj Tebe všetko dobré

Celkom s Tebou súhlasím v tom, že táto úvaha asi nič na danej situácii nezlepší. Ale stále si myslím, že ak by otvorila myseľ čo i len jedného ľudka, malo by to význam... Naozaj ma to veľmi mrzí, keď vidím ako už už malé deti prestávajú byť deťmi, ako na seba preberajú pokrivené správanie dospelých, ako prestávajú snívať a čítať rozprávky... a mohla by som pokračovať ďalej... Tak som to tu len tak vyslovila.
A ďakujem za reakciu :-)

nasilu vymysleaná by bola, ak by to bolo niečo, s čím sa bežne nestretám. A nehovorila som vôbec o zakríknutosti. Myslím, že zakríknutosť sa spája s minimálnym percentom detskej populácie. Aj keď je niekto rebel a snaží sa konať inak ako jeho rodičia, či učitelia však neznamená, že má rozvinutú fantáziu. A o tej hovorím. O tej otvorenosti novým myšlienkam, novým objavom, novému poznaniu.

V Tvojej odpovedi je jeden veľmi dôležitý postreh. A to, že školy vyžadujú bezduché hromadenie poznatkov. Áno, tu kdesi je tá základná príčina deformácie detskej mysle v rámci školy. A škola má obrovskú potenciu. Obrovský priestor, dať deťom šancu rozvinúť v sebe túžbu po poznaní, po reflektovaní týchto poznatkov cez svoje vlastné videnie. Rozvinúť v nich schopnosť narábať s poznatkami v nových súvislostiach... tak aby ich poznanie a poznávanie vždy smerovalo hlbšie. A rozvinúť v nich aj pocit skutočnej slobody myslenia a fantázie...

Nestalo sa mi prvý krát, že som v tvojich slovách našiel "zhmotnené" to, čo mi občas ťaží myseľ.. televízor síce vlastním, no nepoužívam.. už dva roky.. vôbec..
Z tvojho článku cítiť veľký povzdych nad tým, čo sa často okolo nás deje a kam to tu v mnohých prípadoch celé speje..
Snažím sa byť iný a držím palce každému, kto sa v článku nenašiel..
-jpt-

nad Tvojim pocitom hlbokého povzdychu. Mala som také obdobie - vzdychacie :-) Už radšej vypúšťam to, čo je vo vnútri cez písmená... A ďakujem za reakciu. Som rada, ak niekto čosi v mojich slovách nachádza...