zelená rusalka

je krasa :)

ráno, cestou do práce, zamýšľala nad tým, prečo idú ľudia v pondelok ráno v takom peknom počasí, taký zamračení...

A vôbec mi nevadí, že dnes budem pracovať až do večera :-) A vidím, že sa dnes zas usmievaš :-)

Hmmm... a je to tak vždy. Premýšľam prečo. Možno sú niektorí pohrúžení do svojich myšlienok. Ale i tie musia byť akési pochmúrne, lebo z ich tvárí nie je vôbec cítiť radosť ...

sú i chvíle, kedy sa nesmeješ? :-)

a na mňa potom pozerajú ako na debila, keď prídem ráno do školy alebo do práce s úsmevom na perách a všetkým želám dobrý deň

V takýchto prípadoch som rada za blázna :-)))

ale je to vtipné, keď sa ľudia dokonca aj otočia, aby sa presvedčíli, či sa naozaj usmievam :)

hlavne to môže byť niekedy aj nákazlivé :-)

niekoho nakazím... však Netopier :)?

no neviem, nemáš potom ťažké sny?

zdanie neklamalo :) myslim na ten moj usmev, ale tak nie, no, je to lepsie ako vcera

aj s ním :-))))

von krásne, nemôžem chcieť od každého, aby zdielal moje pocity (momentálne veľmi pozitívne) , pretože každý máme svoj deň...čo ak ten zamračený pán dnes stratil priateľa, čo ak niekomu umiera v nemocnici dieťa, čo ak tá pani, ktorá bezducho pozerá von oknom električky nevidela svoju vnučku už 5 rokov, čo ak má niekto neznesiteľnú migrénu (však Teide)...Som šťastná, že sa dnes môžem smiať (aj s Tebou Rusalka) ale zajtra budem určite plakať... odpustíš mi..?

bolo krasne. (ale kolko uz bolo takych ran, nastastie)
Kazdy pracovny den si rano vychutnavam - z domu prebehnem orosenou travou na hradzu, do chrbta ma hreje slnko a pred sebou mam nadherne sa meniace obrazy (ale tancujuce vily, ci Rusalku vynarajucu sa z Vahu som nevidela, zatial )...po hradzi nas rano chodi zopar, obcas sa na seba nesmelo usmejeme, obcas sa ku mne pripoji psik, ktory je na prechadzke so svojim panom...
kdeze autobusom, to by som mala po nalade hned z rana...kto moze, nech chodi peso, stoji to za to...

Tiež mám svoje dni. Tiež mi občas padajú slzy. Ale všimni si pondelkomé rána v autobuse, či na uliciach... Dnes som mala pocit, že majú ten svoj deň naozaj všetci... A pritom bolo tak nádherne...

Ja inak ako autobusom nemôžem... hm... priveľká diaľka. Už som sa naučila, zatvoriť si oči a vnímať svoje vlastné pocity. ale dnes mi to nedalo. Bolo naozaj výnimočne krásne, tak som ich radšej nechala otvorené a vdychovala tú krásu :-)

vnoku? :)

Ďakuje. To vieš, keď má niekto plnú hlavu tancovania v rose :-)))

Chodiť pešo do práce je super. Ja chodievam medzi panelákmi, šedými, samozrejme, ako inak. Ale tiež sa to dá vnímať rôzne. Kedysi som chodil s nosom pri zemi. Ťažila ma tiaž celého zlého sveta. Svet sa moc nezmenil, ale ja dnes chodím s hlavou vztýčenou a pozorujem to, čo som skôr nevidel. Napríklad hromozvody na strechách, alebo staré, škaredo-pekné antény... Alebo... Alebo super svitanie, krásne šedivé mračná, pod ktoré presvitá slnko, inokedy bielesivé chumáčiky na modrom pozadí švandovne porozhadzované po nebi. To vtedy, keď Tí tam hore v noci poriadne vyvádzali (potrhali periny). Inokedy si všimnem dôchodcu v okne, ako víta nový deň, spokojný že sa prebudil. Usmieva sa na slniečko a je rád, že sa nemusí ísť stresovať kamsi do stresovne, aby zarobil korunu. Aj ja som nedávno túžil byť šťastným dôchodcom. Plánoval som to na päťdesiatpäťku. Plán bol nasledovný: vystresovaním do žerava zarobiť korunku, dve, 500000... A potom sa stratiť z civilizácie, kamsi na dedinu, samotu. Znížiť finančné výdavky na absolútne minimum, vnímať prírodu, pestovať čo sa dá, chovať niekoho, kto by mi daroval pečené stehienko, vnímať krásu cez objektív fotoaparátu, rozmaznávať vnúčatá (deti som musel vychovávať), učiť ich loziť po stromoch, hrať futbal, vymýšľať nezbednosti, vnímať krásu. (To, čo som dosť málo práve kôli honbe za stresom dával deťom.) A iba občas a na chvíľu zablúdiť kamsi do stresoviska.
Lenže moje plány sa rozsypali rozsypaním "nerozsypateľného".
Ale napriek všetkému, hlavu k zemi už neskloním. Nejako bolo, nejako bude... I šedivé nebo je krajšie ako šedý chodník. :-)))

páčia sa mi aj Hankine a Sivákove myšlienky :) a verím, že je úsmev nákazlivý, že sa môže rozkotúľať ako náhrdelník rannej rosy rusaliek...s úsmevom robím občas také malé experimenty, usmievam sa aj na zamračených a cudzích ľudí a oni mi to často vrátia a oveľa krajšie a tráva je zrazu zelenšia, nebo blankytnejšie...slniečko teplejši, radosť žiť...aj keby mal niekto jeden z tých zlých dní, úsmev má obrovskú moc potešiť, aspoň na chvíľočku...

az som sa zlakla, ze si mi nazeral pod "deklik" mojej hlavy a "odpisoval". Takmer pod vsetko sa mozem pokojne podpisat i ja. Az na to - nejako bolo nejako bude - verim, ze bude lepsie...
Posielam Ti do tej sedivosti kusok duhy, mam radost, ze uz pozeras tam hore...

aj jesenné podvečery sú krásné, dnes som sa bola prejsť a bolo to super ;)

Je krásny večer. Krásny a teplý... som rada, že patríte do čeľade usmievavcov :-) Myslím, že by vôbec nevadilo, keby sa nám podarilo asimilovať časť ľudkov :-))))

vonku je teplo, prave sme sa vratili z prechadzky, ani sa domov nechcelo...dalsi slnecny den konci...dnes som mala stastie na samych "usmievavcov", akosi to islo same, ten usmev...
vsetkym zelam prijemne sny a rano, pokial sa len trosku da, zopar krockov v orosenej trave trbletajucej sa v slnecnych lucoch...ale ak nahodou zaprsi, tak nastavte dlane kvapkam kazda, ved pohladi kazda...

ospravedlnujem sa ...kvapkam dazda, potesi kazda...(poprehadzovanie pismeniek a vytvorenie ineho slova, nez malo povodne byt je u mna, zial, bezne)

na prehadzovanie písmeniek a komolenie slov som expert :-)

To je zvláštne dámy, prežil som ťažký víkend, plný ťažkých debát, rozoberania minulosti, výčitiek, hrabania sa v citoch... Keď som sem hore písal, mal som zlý pocit, že vás otrávim svojim šedivým pohľadom na svet, svojou šedivou náladou. Dokonca som to chcel vymazať preč. Ale vám sa to páčilo. Už ničomu nerozumiem, ani sebe. :-))

to, čo si sem napísal vôbec sivo nepôsobilo... a u mňa sa nemaže :-) čo si kto napíše, to si aj pekne pošle :-)

precitaj si este raz svoj "tazky" odkaz a sam zistis, ze je plny krasy, snov a nadeje...verim, ze z tych snov si este vela splnis a k zemi uz hlavu nesklonis, nebo je predsa take krasne...

OK, Rusalky, dnešný večer je fakt krásny. Vyberiem sa kamsi na lesnú čistinku šmírovať vás na "diskotéke". Najrýchlejšia cesta, ako sa tam dostať je zrejme spadnúť do perín a kukať na vás cez vynkúš. Nezvyknem nahlas chrápať a tak by som vás nemal rušiť ani počas tanca pri jemnej hudbe "slaďákov". :-))) Dobrú noc.

Som naštvaný!!! Večer som sa chystal šmírovať Rusalky. Predstavoval som si ako budem pozorovať nádherné, ľahučké stvorenia v polopriehľadných košieľkach viac odhaľujúcich ako zahaľujúcich, takých ľahučkých, že nepotrebujú ani podprdy, ako tancujú bosé v rose na lesnej čistinke blízko rybníka. Čakal som, že ma tam možno objavia a vytancujú, až stratím dych. "Rusalky vytancujú". Deti si pod týmto výrazom predstavujú pri počúvaní rozprávok asi niečo iné, ako zdravý chlap. No skrátka, takto som sa večer tešil, ale úplne zbytočne. Ráno som sa prebudil presne tak, ako som si večer ľahol. Žiadny sen, žiadna tancovačka, žiadne víly... No neporazí ma z toho?

dakujem vam..teraz na rano ste ma navnadili..)))

aj ked..u mna úsmev len malokedy nevidno..)))

A máš pravdu, tentoraz tomu komentujúci dali ďalší rozmer :-)

možno to bolo tým, že si sa chcel na ne pozerať dospeláckymi očami. Možno to mohlo dopadnúť celkom inak, ak by si bol ráno aspoň na chvíľu malým chlapcom :-)

Ráno som ich stretol. Cestou do práce som nasával atmosféru betónového lesa všetkými zmyslami. A na chvíľu som ich uvidel. Rusalky. Dve. Na lesnej šedivej asfaltovej čistinke pred zdravotným strediskom sa stretli dve Rusalky. Jedna cca 90 kilová, druhá tak akurát do dlane, teda do mladšej dlane ako je moja. Veľkú ťahal dopredu statný bernardín smerom k maličkému podvraťáčikovi s rodokmeňom, ktorého venčila jemnejšia víla. Víly sa na seba usmiali, ale ešte nezačali tancovať. Do tanca sa pustili až vtedy, keď sa ich potomkovia vlka oňuchali na ňufákoch, potom sa začali ňuchať tam vzadu pod chvostami a pritom sa točili okolo osi. Víly to už nevydržali a pustili sa do tanca s nimi. Točili sa v kole, každá držala pred sebou napnuté vodítko a šťastne brechali každá na svojho miláčika. Chvíľu som sa bál, že tá nežnejšia sa neudrží vôdzky pri tom šialenom tempe točenia odletí od skupinky a pristane na šťavnatom asfalte. Blbosť! Šťavnatá je orosená tráva, no skrátka že pristane na asfalte. Po chvíli psíkovia zistili, že by asi k sebe rozmerovo nepasovali a prestali o seba javiť záujem. Tanec sa skončil. Chcel som zatlieskať, ale bál som sa, že ma objavia ako ich pozorujem a rozkokošené naplieskajú ony mne.
Ešte raz, dobré ráno.

že Ti nakoniec ráno predsa len prinieslo trocha očakávaného tanca :-)))

oh, smejem sa od ucha k uchu, priam ten tanec vidim pred ocami... vonku je krasne slnieckovo, Ty si ma rozosmial, dakujem...prajem Ti vela Rusaliek aspon v snoch...

doviedla a ja som sa veru pučila asi tak ako ona :D aj pri predstave tancujúcich Rusaliek v snoch, aj pri tých skorotancujúcich s vodítkami :) joj, ďakujem za smiešok a posielam všetkým chlapcom, ktorí by chceli snívať o rusalkách jemný mesiačikový prášok, fúkam ho na všetky strany a ten prášok Siváčisko určite zaberie a keď ti v noci sadne na viečka, razom uvidíš okolo seba rusalky v košielkach, bez košíčkov na pučiacich kvietkoch a taaaaak ťa vytancujú, že sa ráno budeš báť, že niečo z teba ubudlo :))) joj, ale som nezbedná zase no no no, diuša jedna! ehm, ale túto noc sa to určite podarí...a ak by náhodou nie, skús zatvoriť očičká cez deň a kľudne si zatlieskaj ;) aj keď neviem, či sa rusalky potom nezľaknú a nerozplynú sa na jemný dúhový obláčik :) ale za pokus to stojí, nie?

prajem všetkým nádherný večer a ešte krajšie noci s diskofilnými rusalkami ;P