zelená rusalka

som dnes v noci aj spal a aj premyslal...

PS: Milesa Davis je dobry :)

aj spať je niekedy dobré :-)))))))

dal som si upgradeovať počítač,ale nie svoje vzdelanie a tak tu trčím so šroubovákom v ruke od polnoci ;)

ze aj niekto iny ma podobne tazkosti s vyradovanim. cim dalej tym vzacnejsie su listy, pisane rukou, klasickym plniacim perom. od otca a mamy hreju. od deti vyvolavaju usmev a tiez hreju. viac ako ohen :)))

Tvoje "palenie*" spomienok je mi velmi blizke. Zacala som v zime a tiez mi bolo luto raz navzdy odstranit niektore pamätne listy. Podobne ako Tebe i mne zostalo smutno, ze som nasla od otca a mamy len zopar listov a pohladnic, tiez som v tom case viac opatrovala pisacky od kamaratov. Asi to tak ma byt, teraz mi je zase luto vymazavat sms z mobilu, mnohe su vtipne, mile, dokonca vo versoch. Skoda, ze to nie su klasicke listy, aby som si v nich mohla po veceroch citat...

že keď mám problém s PC, je treba siahnuť po šroubovák :-))) Už mi je jasné, prečo som stále neúspešná :-)

rukou písané listy začínajú byť už vzácnosťou... ja mám tiež aj zopár od detí, keď boli menšie. Ale čím ďalej tým viac postrádam tento spôsob komunikácie... je v ňom okrem písaného textu prítomná aj vôňa - pisateľa, miesta od kiaľ píše a pod....

tie rodičovské a starorodičovské sme brali tak akosi nevýnimočne. Škoda. A SMS-ky, podobne ako mailové správy jednoducho časom samé odchádzajú do zabudnutia. Aj tie najkrajšie. Meníme mobily, mailové schránky. Nie je to ono...

Ako si napísala, mnohé listy a pohľadnice ti ako dievčaťu nepripadali vzácne, a dnes sa k nim vraciaš ako ku klenotom. Význam písomných pamätníkov našej minulosti sa časom mení, preto sa mi vidí, že pri pálení starej korešpondencie hrozí riziko spálenia aj takých písomností, ktoré by si v budúcnosti mohla vnímať ako cenné. A ak nie ty, možno niekto z tvojich potomkov.
Ak smiem, tu je moja rada: nahádž do plameňov, nerob z dvoch škatúľ jednu, radšej len premiestňuj a užívaj si pri tom teplý závan minulosti. :)

Neboj, budem triediť uvážlivo... ale je tam naozaj množstvo listov, ktoré sa neviažu k našej rodine a myslím, že ani neovplyvnili ich pisatelia významným spôsobom neovplyvnili môj život. Mám už istú taktiku. Napríklad mi jeden ctiteľ viac ako rok posielal i dva listy za deň. Poctivo ich ešte raz prečítam a nechám si nejaké dva-tri napamiatku :-) a tak... :-)
A teplé závany minulosti mám rada... zo všetkého okolo to tu na mňa dýcha :-)

No pre tvoje deti a vnúčatá by mohlo byť zaujímavé aj to, že ich mama/babička od jediného ctiteľa dostala tony listov, nemyslíš? :)

Závany minulosti tiež milujem a rád im otváram dvere :).

Nuž neviem, už si presne nepamätám, čo mi ten mladík pred tými mnohými rokmi písal. Prečítam a zvážim, či niečo nechať aj pre nasledujúce generácie :-) Aby sa mama/babička nemusela červenať v hrobe... to sa naozaj nehodí :-))))))))))))

Že Ti je minulosť blízka :-)

a neuvedomujú si, že to, za čo by sa samy chceli červenať, ich v očiach detí a vnúčat skôr poľudšťuje a dovoľuje im prežívať pocit blízkosti a spolupatričnosti...

No dobre, pouvažujem... a možno budem mať šťastie ako moja babička, že sa vnúčat dožijem a budem sa im môcť približovať rozprávaním svojich príbehov z čias minulých. Po mojej starej mame ostal z mladosti, či presnejšie z čias dospievania len jeden list. Má ho moja teta a ja si ho z času na čas rada prečítam a vidím pred očami to bláznivé potmehúdske dievča, ktoré ho písalo. Ale moja babička mala neuveriteľnú schopnosť vtiahnuť nás do spomienok cez svoje rozprávanie. A ja som si už ako malá uvedomila, aká dôležitá je komunikácia pre vzájomné zbližovanie a poznávanie...

Rada by som, aby moje vnúčatá pocítili to zblíženie a poznanie starej mamy cez moje vlastné rozprávanie a spomienky...

na výklad svojej minulosti? ale to je totalitná cenzúraaa... nechaj len pekne svoje budúce vnúčatká, nech si svoj názor na babičkino mládí utvoria samé z prvotných zdrojov.

Nie je však prvotným zdrojom samotná babička? Teda, pokiaľ je ešte čo to schopná :-)))

prvotným zdrojom je babička, no ak zdroje sú (dopisy ctiteľov, jej vlastné pochabé písmenká z čias minulých, svedectvá iných o milej babičke atakpodobne), potom ich pálenie, zatajovanie a ukrývanie hraničí, veru-veru, s manipuláciou... a to by si ty, ako sama rečieš, nerada... alebo heeej??? :)

pochabých písmenkách??? :-)))) Pochabosti zatiaľ držím pevne v hrsti... Vidím, že s ubúdajúcimi silami budem mať čo páliť :-)))))
Nuž ale nútiš ma k zamysleniu... a k prehodnocovanbiu. Možno tu naozaj po sebe zanechám starý kufor... aby chúdence vedeli, po kom to majú... :-) Verím totiž, že línia pochabosti ostane v našej rodine zachovaná... V hrobe by som sa musela obracať, keby tu mala nastať vážnosť a serióznos...

Môžeš spáliť papier, ale spomienky Ti zostanú. Tie nemôžeš na povel vymazať. Vynárajú sa možno niekedy aj v najnevhodnejšej chvíli, ale sú uvelebené v zákutiach, z ktorých sa jednoducho nedajú vyhnať.

To, že som to v názve nazvala metaforicky pálením spomienok neznamená, že sa zbavujem akejkoľvek spomienky (o nemoznosti zbaviť sa akejkoľvek spomienky som písala vo včerajšej diskusii). Jednoducho tu ide len o zbavovanie sa nepotrebností :-)

a či nečítam tvoje články a komentáre, hmmm???

Ja som myslela, že niečo tušíš o mojich skutočných pochabostiach :-))))))))

;)

:-)

tuším len o tých roztomilých... máš vari v talóne aj iné??? tie by ma tiež zaujímali :))

tak to odrazu nenazývaj zbavovaním sa nepotrebností... Že by všetky Tvoje príspevky boli iba metaforou? Ja som Ti uverila, že píšeš zo srdca a úprimne. Nuž... mala by si sa v tom rozobrať sama. A ak dovolíš, nečakám ďalší prúd Tvojich slov na moju adresu.

diskusiu s Hankou, kde som sa jej snažila vysvetliť, že spomienky jednoducho vyhodiť nemožno, ani, že na ne nemožno zabudnúť. Mám presne o tomto probléme rozpísaný ďalší príspevok, možno ho sem dám ešte dnes. Práve včerajší dialóg s Hanokou ma k nemu inšpiroval :-)
Ad: Dnešný názov. Každý z mojich názvov je tak trocha metaforický.Veľmi často používám vo svojich článočkoch hru slov. Jednoducho som si pre tento blog zvolila tento spôsob písomného prejavu. A píšem vždy "primne a zo srdca". Kľudne mi môžeš o akýchkoľvek pochybnostiach o mojej úprimnosti napísať.
Možno je štýl mojich prípevkov trocha ľahší, ale veď ja som sa sem prišla najmä zabaviť :-) Každopádne lož nikdy nepoužívam.

veď je piatok :-) A svieti slnko :-) A všetci už premýšľame o víkende...

A Račan sa môže čudovať koľko chce. Ja mu jeho názory neberiem.
Už som si na túto tému prečítala od Teba viac príspevkov. Aj na blogu.sme. Idiolekt sa nedá zakryť. (Je to štýl jazykového prejavu príznačný pre každého...)

Myslím, že sa v téme venovanej farbám ešte dovyfarbujem :-) Ku všeobecnej - chcela som napísať spokojnosti, ale tak to isto nebude... :-))))

Keď si si ma našla aj na SME. Nuž, zapierať nebudem... Hoci si tam v komentoch používala tiež trocha zmenený nick, bolo mi od začiatku jasné, že reaguješ aj tam...
A ak budem písať o spomienkach a nemožnosti ich trvalého vymzania z pamäti, budem písať práve o tom, prečo si myslím, že sa Hanka mýli... a predpokladám, že sa hnevať nebude :-)

Ako vieš, čomu sa čudujem? Aké názory by si mi mohla brať?
Diskusie tu bohužiaľ nie sú threadované, a to býva zdrojom nedorozumení.
Prajem ti pekný deň.

bo by som sa STRAŠNE urazil a vari aj nahneval... a na tvoje dovyfarbovávanie sa tešííííím :)

Ale toto sú presne tie vetičky, ktoré chcú vyvolať polemiku.
"Ako vieš, čomu sa čudujem? Aké názory by si mi mohla brať?"
Nesnaž sa o to, prosím. A nemusíš už napísať, že Ty si nechcel vyvolať polemiku... pretože toto svojim výrokom ani netvrdím. (Ale práve odchádzamm, nemám čas na diskusie)

Už som bola odhlásená, ale ma napadlo vrátiť sa. Pretože aj ja som v určitom bode nesúhlasila s Hankou o tom som chcela napísať. A vidím, že je to už na pretrase. Takže teším sa ako to rozoberieš.
Neviem čo u Teba znamená pozmenený nick? Sú len názvy nickov a každý si dá meno aké uzná za vhodné.
Pekný deň!

lebo začínam byť akási pochabá :-) Ale vyfarbovať budem... i tak :-)

Nerád by som, aby sme tu živili paranoidné výklady svojich komentárov, preto podotýkam, že môj komentár "Nestačím sa čudovať" sa nevzťahoval na tvoj z 11:32 (ktorý som pri písaní nevidel), ale na komentár HFW, ktorý je tesne pred tvojím.

že sa potom do diskusie o spomienkach zapojíš :-)

a ešte k tomu okná umývať??? to nie je fééééér... budem na teba žalovať adminovi!?!

Ale čo keď bude najbližšie takto svietiť slnko až na jar? To mám s takýmito oknami prežiť Vianoce?
A to by si mi predsa neurobil... žalovať sa adminovi :-( Hmmm... čo keby to zobral vážne?

a nestačím sa diviť...
Inak ,umývačke okien pekný deň .Používaš okenu alebo iný koncentrát? :)

kvôli tvojim okná a Vianociam si dám vziať neodňateľné ľudské právo na fér polemiku, hááá?!? si nemysli...

čo to tam mám za koncentrát :-))))) Takže tu mám Ajax - triple action :-)

to tu ešte nič netušiaci komentátor lacno k venerickej chorobe príde... sa nehanbíš, také veci v komore skladovať?

ľudské práva na zmysluplnú polemiku by nemali ostať nevyslyšané :-))) Asi to bude taká kombinovaná činnosť :-)) Veď aj ja musím svoje činnsti inovovať :-)

ale,kedže si už vstala,tak...hor sa do práce ;)
V našej komôrke je Cleenex glass spray,ale nezaberá a tak šúrujem octom a citrónom.To len na vysvetlenie ;)

takže budem spoliehať na svoju silu... poriadne na čmuhance pritlačím :-) A občas sem nazriem... či tu nenájdem nejaký prácu odľahčujúci komentár :-)

dnes servírujem vietnamskú polievku s feferónkou a k tomu čerstvú desinu na striebornom podnose ;)

obe hovoríte v podstate to isté, len používate iné slová, iné cesty. Výsledok je dôležitý. Mne to tvoje "poznanie spomienok" nejako intuitívne nepasuje, ale nechcem rozputávať zbytočné prívaly slov, intelektuálske debaty. A čo sa listov týka, v najbližšej dobe ich budem písať veľa, hoci to nebudú dva za deň a ani nie som ctiteľ niekoho :-) :-)

na umyvanie okien nepouzivam ziaden pripravok - ani triple ani duplu. pouzivam cistu vodu a handricku z mikrovlakna, to su tie farebne, rozne hrube a rozne tazke, myslim tym gramaz :))) a tak praca ide od ruky, rychlo a cisto. do Vianoc aj dva krat sa este daju umyt :)))

dve okná mám za sebou :-) A tú vietnamskú s feferónkou a s desinou... hmm... mňam :-)))))))

Áno, cítim sama, že s Hankou myslím často veľmi pdobne. Ja len trocha upresním ako to podľa mňa je so spomienkami... bude to len taký krátky článoček :-) Žiadna intelektuálska debata... neboj :-)
A to je fajn, že si sa rozhodol písať listy :-) Mohli by sme sa snažiť obnoviť túto tradíciu... bolo by to veľmi príjemné :-) Určite by ich nechodilo toľko, ako kedysi, ale potešilo by nájsť taký v schránke, čo i len raz za mesiac :-)

okna umyvam rovnako ako Ty, oj, to mi odlahlo, dalsia spriaznena dusa...:)

hmm... nuž nie som rodená gazdinká. Beriem to skôr ako nevyhnutnosť. Takže klopím oči a priznávam, že netuším, čo sú handričky z mikrovlákna. Ja používam staré bavlnené zvyšky... a tak. A ide to tiež celkom rýchlo :-)

na upratovanie spomienok nemusime mat uplne rovnaky nazor, moje citenie je take, ako som popisala. Respektujem, ak to niekto vnima inak.
Dlho mi trvalo, kym som sa dopracovala k takejto forme upratovania (aj umyvania okien) a najviac mi vyhovuje. Takto to citim a je to pre mna ocistujuce.
A tesim sa na Tvoj dalsi prispevok, mimochodom, vonku je nadherne, nejdeme vsetci trosku na slniecko?

Slnko svieti priamo na mňa :-)

inšpirovala si nás, hanka, ideme do Jamy :-) A ty kde?

nehanbis sa do krcmy v takyto krasny den*? Ja na hradzu a po nej domkov, rychlo varit, lebo pridu mojji naj chlapi :):):):) Rusalka, prid potom na tie moje, prosiiiim :)

tichá meditácia, zastavenie sa, tá jama :-) Potom sme sa prešli cez kopec, náádherny výhľad na jesennú Malú Fatru a stromy vôkol do červeno-zeleno-žlta, no nahľadieť sa nemôžeš. Peknú chôdzu na hrádzke a potom aj mňa nepozveš na koláčiky? :-) Hmm... :-)

nevedela som, ze posedeniu pri pivku sa hovori ticha meditacia (myslela som, ze skor hlasny rozhovor)...este toho tooolko neviem... :)

Štyri okná umyté... teraz by to chcelo asi naozaj pivo :-) teda, vlastne tichú meditáciu :-))) nad bielou penou a oroseným pohárom :-)

mas jednicku s hviezdickou, ja utekam do kuchyne KONECNE chystat mojim chlapom, ked pridu po tyzdni domov z imternatu. Ale keby si chcela pokracovat, moje styri okna davno volaju - umy ma - len ja som hluchaaa...na pivko by som Ta zobrala aj hned, je to len prejst cez cestu, ale ty to mas asi viac od ruky, tak inokedy, mozno na Inovci :)
s

A tých čakajúcich okien je tu ešte dosť :-) Tiež som taký hlucháň... no čo už, pre hluchotu by som o chvíľu nevidela :-)

Kočky, vy ste ako dvojíčky. Ale aj ja som si tu objavil dvojča. Ten MišoLietavec je akoby moje dvojča, má veľmi podobné názory. Mišo, odkiaľ si? Ja som z Petržalky. Rusalka s Hankou pečú koláč. To je umenie, ktoré nezvládam, ale obdivujem. Nechcite vedieť ako som piekol minulý týždeň pagáčiky. Boleli by vás bruchá už keby ste to čítali. A škoda pomyslieť ako by vás boleli, keby ste ich jedli. :-(((

dostala som sa k Tebe..hurááá!!
Listy majú u má "trvalý pobyt" už pár generácii a pribúdajú nové (generácie)...s písaným slovom je tam kus človeka a to ostane navždy, aj keď odídeme ..tam...Doma mám zakladač s darčekmi, prianiami, Ježiškom od detí...vždy je to iba ručna "práca", či ĺist, alebo darček...to nevyhodím, nespálim, ani ak príde Doba ľadová:))

prijemny teply vecer plny teplych spomienok, ktore zivili teplo krbu.

z Teba sa rodí básnik...davááj, nejakú báseň...máš nato:) a jedno teplé objatie pour toi...

že zareaguješ :-)))) na koláče :-))) A neviem, akosi neverím, že tie pagáče dopadli až tak zle :-)

A myšlienky skôr také úsmevno-spomienkové :-)))

potešiť čímsi ručne stvoreným :-)) Či už listom, kresbou, alebo tak :-) A tie rodinné sú skutočne takým domácim pokladom :-)) To máš pravdu...

teraz idem na Lietavu a keď musím, tak prespávam v Martine :-) A že sú hanka a rusalka dvojičky, bude asi pravda, veď majú spoločného aspoň jedného brata :-)))

Rusalka, Ty si straáááášná provokatérka. Nehecuj ma, lebo to tu fakt napíšem. A nebude to vôbec k téme. Vôbec nemám chuť na ťažké témy ako sú spomienky, vina a nevina, dobro a zlo, očakávania a sklamania... Nie, nie, nie! Najradšej by som teraz vypadol kamsi ďaleko, napr. Kráľova studňa, Fatranský Kriváň, Vápeč, Inovec... A prečo nevypadnem teda aspoň od tohoto PC kamsi k jazeru? To je fakt, a prečo nie. Vypadnem. Len tu ešte čosi dokončím, možno aj ten recept na pagáče, ale to by si ma musela poriadne vytočiť.

Ja nie som vytáčacia :-)
Nuž a keď pôjdem do lesa, alebo na hory, alebo tak... tak napíšem aj čosi menej ťaživé :-))) Hoci ja som si myslela, že je to u mňa vždy tak zľahka :-)

idiolekt sa da ucelovo pozmenit, ale idiotolekt urcite nie. ten tvoj mozno spoznat na mile

Neskoro, už som vytočený. Začal som písať ten recept, ale musím sa vypnúť, pretože súrne musím stihnúť poštový úrad otvorený, pokiaľ sa mi to podarí. Dopíšem večer. :-))
Maj sa fain.

Pagáče nezvyknem vypekať... ale čo nie je, môže byť :-)

Som nejaký nedotáčavý, poznámke pána Bartu som neporozumel. Nevadí, možno si stojím na kábli alebo zatieňujem wifi. Ale skončili sme tuším pri tom recepte na pagáče. Dobre, priprav si ceruzu a papier, začnem o chvíľu diktovať. :-) Teda samozrejme bude to aj pre Hanku a ostatné kočky tuná zatúlane. Chlapi, kuknite si zatiaľ futbal. :-)

Tak dobre, o pagáčoch. Je to úžasne jednoduché. Potrebujete k tomu, okrem pár zemiakov, trochu múky, kvasníc, bryndze, vajce a ešte čosi dôležité. Dcéru, ktorá vás na to navedie! Že veď sa dajú veľmi jednoducho vyrobiť, tuhľa to píšu v kuchárskej knihe. No nespravte jej po vôli, keď to na vás vybalí, že akože spolu to zvádneme. To spolu je tu dôležité spomenúť. A tak sme začali. Dal som variť zemiaky. Pôvodne som chcel len tri, ale presvedčila ma, že šesť bude akurát. Pomágali sme ich, vyzeralo to ako zemiakové pyré, ale, údajne tam patrí mlieko a naliala tam skoro pol litra. Přidej vejce, naliali sme do toho ešte ďalší pohár kvasníc rozrobených v mlieku. Dámy pozor, zatiaľ žiadna múka. Rozmiešali sme všetko v myske, prikryli utierkou a nechali kvasiť. Po mojej káve a jej výchove novej generácie žiráf v počítačovej hre bol obsah v myse zväčšený. Bez hlasovania sme sa uzhodli, že dostatočne. Ona sa už chystala na rande a šípil som, že v tej „krajšej fáze“ generovania pagáčov zostanem sám, bez odbornej pomoci študovanej dcéry, ktorá už niekedy – ževraj - ten recept čítala. Ja som ho ani nečítal. Na čo aj, veď som jej len „pomáhal“. Obsah mysky som „vylial“ na dosku. Dcéra mi podala valček na cesto, že aby som to natenko vyvaľkal, tak to tam písali. Nebolo treba, krásne sa to rozlialo po doske na tenkú vrstvu. Mojou najväčšou starosťou bolo, aby som tečúcu zmes udržal na stole. Bola ako živé striebro. Dcéra mi provokačne podala pohár na vykrajovanie pagáčov a vypadla parádiť sa na rande do kúpelne. Keď mi cesto začalo opúšťať stôl a prvé kvapky dopadli na podlahu, zareval som o ratu do kúpelne. „Podaj mi nejakú múku, cement, piesok, alebo iné zahusťovadlo, pretože divotvorný hrniec ma tu utopí v ceste.“ Rukami som naháňal cesto po doske, bol som ním dolepený až za ušami. Dcéra ležérne vošla do kuchyne a začala sa strašne chechtať na mojej biede! Namiesto toho, aby ma ratovala, bežala po foťák a fotila si tú Sodomu-Gomoru, ktorú vlastne ona svojou pagáčovou potrebou vyprovokovala. Potom mi podala vrecko múky a spokojne sa vytratila na rande. Zostal som sám so živou hmotou. Začal som ju krotiť. Vrecko múky bolo málo, ale zhustlo to aspoň tak, že som mohol ísť hľadať ďalšie bez rizika, že mi utečie z kuchyne do obyvačky. Inú múku sme nemali. A tak prišla na rad improvizácia. Malta sa zahusťuje pridávaním piesku. Najviac sa mu v kuchyni podobala strúhanka. Ono to fakt zafungovalo, dostal som omietku, teda vlastne cesto prijatelnej koexistencie. Ovšem, boli už tri hodiny. Začínali sme okolo desiatej a ja som mal čosi dohodnuté už na pol tretiu. Telefonicky som to posunul a rozhodol som sa, že ten proces musím urýchliť. Nebudú z toho žiadne pagáče, ale len jeden, veľký. Vycapil som celú tú „pagáčovú hmotu“ na plech a strčil ju do rúry vyžeravenej na maximum. Vliezol som do sprchy, pretože šediny a pravé obočie som mal vymodelované plasticky a na blond. V kuchyni som napísal len lístok dcére, že jej ďakujem za odbornú pomoc pri výrobe pagáčovej pochúťky, že pagáč má v rúre a neporiadok neprehliadne, má ho po celej kuchyni. A že sa teším, až sa večer vrátim domov, ako sa to tam bude ligotať, keď to dá doporiadku. Tak som bol na ňu napálený, že od zlosti som väčšinu kuchyne upratal. Ten blbý pagáč sa mi totiž poriadne napuchol a nechcel sa dopiecť. Urobil mi to podľa mňa zámerne, aby som zmeškal aj posunutý začiatok schôdzky. Nakoniec som sa naštval, vypol plyn, pagáč nechal napospas rúre a vypadol som aj ja preč. Keď som odchádzal, tak už voňal, ale stále sa tváril strašne bledo, simulant!
Na moje veľké prekvapenie sa to potom dalo aj jesť. Teda trochu. V strede týždňa si na tom ešte pochutnala aj manželka. Nápísal som pochutnala? Klamať by sa nemalo. No povedzme to tak, že si akože pochutnala. Jej asi najviac bruško hrial pocit, akí sme bez nej nemožní. Nevieme upiecť také maškrta ako ona. Ale my vieme svoje. Ona pri pečení zase zrejme nikdy nezažila toľko švandy, strachu, zúrivosti, tvorivej inšpirácie, inprovizácie, opustenosti i spolupatričnosti... za jedno sobotné popoludnie. Zažila síce pocit z dobre vykonanej práce, ale ten sme zažili aj my.

Ty asi vieš čo ženy potrebujú... dobrý recept.

ženy, ktoré majú toho istého "brata" aj ľutujem... že sa nepoznajú

keď sme si čítali ten Tvoj recept. Ešte teraz sa neviem zastaviť... to vieš, moja obrazotvornosť je bezhraničná a tak som to celé vnímala očami a myslím, že také niečo som nevidela ani u Chaplina :-))))) Vďaka, že si pustil ten dážď mojich sĺz, bola to taká dobrá sobotná rozcvička (myslím spolu s tým zvíjaním sa, sprevádzajúcim smiech a slzypadanie). Budem rada, ak dáš vždy vedieť o takýchto nie len chuť oblažujúcich receptoch :-) a najmä o postupe experimentálneho skúšania po prvý krát :-)

ale na basne si netrufam,nekopla ma muza