Už ako malé dievča som milovala to objavovanie rôznorodých tvarov a farebných kombinácií kameňov. Brala som ich do ruky a vkladala do nich svoje predstavy. Dokázala som si do nich vo svojej fantázii vložiť tajuplný rozprávkový príbeh. Pamätám si tú nevýslovnú radosť, ktorú vo mne vtedy vedeli vzbudiť kúsočky lesklej sľudy, uväznenej v mineráli. Hra so slnkom premieňala tieto chladné kúsky na rozprávkové bytosti, zvieratá a čarokrásne poklady.
Časom som síce trocha z tohto rozprávkového sveta vyrástla, ale tá radosť z nich zostala. A tak si nimi spestrujem život. Už to nie sú zakliate bytosti, ale kúsky sveta. A každý z nich je pre mňa výnimočnou spomienkou na viac, či menej vzdialené miesto na Zemi.
Sú tu kamene z morských pobreží, kamene zo vzdialených ostrovov, z hôr, alebo miest, ktoré mi boli mimoriadne blízke. Stačí ich vziať do dlane a oživiť dotykom s nimi spomienky. Spomienky na šum mora, na zvuk prevaľujúcich sa kameňov neustále súperiacich s vlnami, na pocit obrovskej sily a nekonečnosti oceánu, ktorý ich svojou silou vyvrhol na pobrežie. Pripomínajú svieži vzduch hôr, ich zdolávanie, ale i vône lesov a lúčnych ciest. A najmä ľudí, s ktorými som prežila tieto nezvyčajné okamihy.
Ale sú i také, pri ktorých spomínam aké to bolo byť celkom sama.
Sú chladné, ale napriek tomu vnášajú do môjho domova teplo spomienok.
Komentáre
kamene su super
TP - hádzanie žabiek :-)))
kamene dávam ku korytnačkám
Teide,v zopár nádobkách máme
rusalka..Rambo a Rocky
A to má rôzne druhy? Interesantné
Teide, živá je z nich len jedna, Hugo
aha,to mi odľahlo
hm :-)
Kaktus, veď to je vlastne na tom fajn,
ňoo :-)))))))ň
zase
V poslednom byte som mala "parepetne" obložené samými kamienkami..odvšadiaľ... len horšie to bolo potom pri upratovaní:))
Moje kamene sú teraz na sklenej tácke a rozprávajú si navzájom svoje príbehy...a vždy príde jeden nový a príbehy nekončia:))
Usmievam sa Viki,
si ma k niečomu
kamene, kamienky
Vikina,
Hanka
:))