zelená rusalka

elektrizujúco si sa ňou dotkla mojej pravej i ľavej hemisféry :)
dotyk je na rozdiel od zraku, čuchu a sluchu zbraňou, ktorú človek používa na „boj zblízka“, keď čelí prostrediu alebo do neho preniká.
podobnou zbraňou je i chuť, no kým chuť je výsadou jazyka a úst, dotyk je vecou celého povrchu tela, je to vlastnosť najväčšieho orgánu ľudského tela - našej pokožky...
pri dotyku nestačí len naša vôľa, potrebná je aj blízkosť predmetu či bytosti, ktorých sa chceme dotknúť, osobitne pri dotyku fyzickom.
kým zvuky, farby a vône nás zasahujú ako meteority, dotykmi vychádzame svojmu okoliu v ústrety obvykle my.
dotyky sú komplexné a zaiste preto také silné... sú to vnemy, cez ktoré sme boli spojení s telom matky dávno predtým, než sme na seba vzali ľudskú podobu.
dotyk je vývojovo najstarším zmyslom, schopnosť „vnímať“ dotyky majú aj jednobunkové organizmy, ktoré iné zmysly nemajú...
ešte vyššiu kvalitu než telesné dotyky majú dotyky duševné.
tie sa vyrovnajú zraku, sluchu a čuchu aj v tom, že nás zasahujú i na diaľku a na diaľku nimi môžeme zasahovať i my svoje okolie... dokonca aj virtuálne, bez toho, že by sme zdroj či cieľ našich duševných dotykov videli, počuli či cítili...
vďaka týmto dotykom sa možno aj zamilovať a prežiť jedinečnú virtuálnu lásku...
preto neverím, že láska nie je o len chémii...

"preto neverím, že láska nie je o len chémii" má byť "preto neverím, že láska je o len chémii"

komplexnosti tohto zmyslu. Ja ju chápem v mnohorakosti jeho podôb. Celkom iný obsah napĺňa pojem dotyk, keď bosá noha kráča po dlážke, alebo keď ma šteklia vlasy na krku , ako je ten, ktorý si uviedol - spojenie plodu s matkou.
A "dotyky" duší, ktoré spomínaš niekedy pociťujem ako akýsi šiesty zmysel.
Ten Tvoj záver hfw... hm... o tom budem premýšľať. O možnosti prežitia jedinečnej virtuálnej lásky, ktorej pojivkom je dotyk duší.

A so záverom súhlasím. Skutočná láska nie je nikdy len o chémii. Tá je podľa príznačná a pre niekoho možno i dominanatná vo fáze, ktorú voláme zamilovanosť.

:-))

dotyku a vnemov, ktoré dotyk vyvoláva, je fascinujúca, skoro ma zvádza povedať nekonečná :).
dotyk duší ponímam inak ako šiesty zmysel... cez šiesty zmysel ako keby sa hlásilo o slovo naše podvedomie či nevedomie, no dotýkať sa svojej duše či duše iného človeka možno úplne vedome a pri plnom vedomí...
k láske a chémii: ich vzťah nevidím v dominancii chémii počas zamilovanosti, skôr sa mi zdá, že chémia je jedným z viacerých možných dôvodov a katalyzátorov zamilovania sa..
a lepšie než premýšľať o možnosti prežitia jedinečnej virtuálnej lásky je takú lásku hľadať a prežiť :).
a že ďakuješ?
naozaj niet začo, naopak, ďakujem ja tebe :)

doudierali ste veru klinec po hlave. navrhujem, aby sme aj terminologicky rozlišovali zmyslové orgány ako časti tela a zmysly čoby mentálne schopnosti. hfw, tie netelesné dotyky sú vraj najvýznamnejšie zo všetkého a všetky ostatné zmyslové vnemy sa dajú odvodiť od nich. telesný dotyk je síce iba na "boj zblízka", zato precítiť niekoho alebo niečo sa dá aj na neobmedzenú vzdialenosť. a to už je, kua, iná zbraň! takže áno, virtuálna láska má zelenú, len nesmie byť založená na formálnych dátach, lebo potom ide len o výstrely do tmy zvané ilúzie. a keď výstrel netrafí, aj o sklamanie jako kráva. viem, o čom hororím, lebo som takú ozajskú virtuálnu zažil. aj som pri nej zostal, keď sa overila naživo:-)

je skoro vždy aj o tých výstreloch do tmy zvaných ilúzie... ak ilúzie obstoja v skúške času, stanú sa reálnou súčasťou vzťahu. ak neobstoja, vzťah neraz odumiera spolu s nimi... a jej jedno, či ide o vzťah reálny či virtuálny.
a že netelesné dotyky sú najvýznamnejšie zo všetkého?
neviem, možno hej, no viem určite, že bez telesných dotykov by sa ľuďom žilo ťažko...

dobre si to napísala ;)

značný význam telesných dotykov, hfw. slúžia ako zosilovače.
čo sa lásky a ilúzií týka, vidím to skôr naopak. ľudia v čase praobyčajnej zamilovanosti (pre zjednodušenie virtuálnu vynechajme) - súc v stave otvorenom a povznesenom - dokážu vnímať skutočného (teda neiluzórneho) ega svojho partnera. kameň úrazu spočíva v tom, že skôr či neskôr zaľúbenosť ustúpi a začnú si viacej všímať osobnosť svojho náprotivku. ak nájdu spoločné záujmy, môžu spolu ťahať hoc aj do smrti. keď už zamilovanosť zmizne úplne, vybudujú si iluzórny partnerský svet, avšak ten možno ľahko destabilizovať, lebo je - pre svoju povrchnosť - krehký. v prípade, že prienik osobností neexistuje, vzťah sa ocitne vo vedre. dakedy už na druhý deň.
soráč, moja ex nalieha, aby som s ňou šiel pojesť údenáča. takáto ryba je moje dosť obľúbené mäso a ex je moja dosť obľúbená postavička, takže ju nechcem držať v napätí a idem. beztak som už asi povedal, čo sa mi najviac žiadalo:-)

dávaj si pozor kostičky aj na ex... začína to udenáčom a konči to... aaa nechajme tak. ;)

ďakujem :-)

toto mi teda na um nezišlo:-) medzi ex a mnou je však už jasno. ale aj tak kamošíme o 106. v tomto prípade sa to teda začalo údenáčom a skončí to asi pozajtra v... povedzme v pavilóne nebeskej radosti.

to vám cesta do pavilónu nebeskej radosti trvá dva dni?!? ti teda závidííím...

Trocha som medzi tým mala čas o tom premýšľať. A napdlo ma jedno: dotyk duše podľa mňa nie je schopný vnímať každý. Je to ako so sluchom, jednoducho niekto čísté tóny nepočuje, alebo ako zo zrakom, napríklad farbosleposť... Tak akosi vo vnútri cítim, že pre schopnosť vciťovať sa do niekoho iného, alebo ako to nazývaš Ty - pre schopnosť vzájomného dotyku duší, je potrebné mať vyvynutý aj tento spôsob vnímania. Možno to súvisí s rozvíjaním individuálnej duchovnosti človeka...
A premýšľala som o virtuálnej podobe láske. Stále si ešte nie som celkom istá, či na stupni, kedy je vzťah ešte len vzťahom virtuálnym, možno použiť slovo láska. Nazvala by som to vzájomným precítením, možno s akýmsi predstupňom lásky... neviem

článok i diskusia...mňa samotnú dotyky (fyzické) dosť prekvapujú, aj keď sa niekomu možno zdá úplne prirodzené, ak prejde okolo a chytí Vás na pozdrav za lakeť...to sa mi stalo dnes a dosť ma to zaskočilo, ale aj milo prekvapilo...myslím, že "pohladenie" je výstižnejšie pomenovanie toho príjemného, čo pri dotyku dvoch duší alebo pri dotyku niekoho, kto mi je blízky, pociťujem :)

každé virtuálne precítenie nazvať láskou? Aký je pri virtuálnom (bezdotykovom) vzťahu rozdieľ medzi hlbokým priateľstvom a láskou?

lebo rusalka bude z toho hin. do pavilónu chodím zásadne sám. a pre prípad, že som stále prizaobalený - po ňom zvyčajne nasleduje jaskyňa iskrivého vodopádu;-)

myslím si, že vzájomného dotyku duší je schopný každý človek, rozdiel je len v „kvalite“ tejto schopnosti...
a virtuálná láska?
podľa toho, čo o nej viem, má rovnaké symptómy a priebeh ako láska reálna, len jej výstupy sú iné.

tiež ma to už napadlo, že dotyky duše tých najbližších veľmi často vnímam ako pohladenie. Ale asi to nie je pravidlom.
A s tým fyzickým kontaktom máš pravdu, ale niekedy môže byť taký nečakaný dotyk aj dosť nepríjemný. Hoci bol možno na druhej strane to bolo považované za priateľské gesto. Tiež mám niekedy s takýmto spôsobom komunikácie problém...

aj ja, ale na druhej strane sa domnievam, že aj takéto priateľské dotyky by mali byť samozrejmou súčasťou života...len na ne nie som zvyknutá...ale jeden taký priateľský som dnes venovala aj ja...prešla dlaňou po ramene jednej študentke, aj keď s menšími obavami...vnímala som to ako pochvalu...

a nie je hlboké priateľstvo láskou? dostali sme sa konečne k tomu, čo vlastne láskou nazývame. nuž...? predbežne vychádzam z toho, že láska je predovšetkým (hlboké) porozumenie a že jeho predpokladom je vcítenie alias netelesný dotyk či skôr prienik. no a ten je možný v kaviarni aj pri klávesnici. a na baseballovom zápase. a podobne. šak povedz, čo ty na to.

súhlasím, že empatie sú schopní každovia. nemajú ju všetci rovnako natrénovanú, to je celý rozdiel. a cvičí sa tak ľahko... aj konfucius vraví: vciťovať sa, vciťovať sa, vciťovať sa!

neviem zmieriť s predstavou, že je dotyku duší schopní každý (predstavujem so všakovakých povrchných hruboňov a jednoducho sa s tým nedokážem stotožniť). Skôrsi to viem predstaviť tak, že každý má k tomu predpoklady, ale nie každý ich rozvinie. A somzrejme potom súhlasím s tým, že tí, u ktorých je táto schopnosť rozvinutá, sú schopní vzájomného dotyku duší v rozdielnej "kvalite".

asi je často ťažké rozpoznať vhodnosť takéhoto dotyku. Či už sa dotýkame my, alebo nám niekto takýto dotyk venuje.

dotýkať sa duší iných ľudí, nemohol by s ľuďmi komunikovať. a čo sa "povrchných hruboňov" týka, neraz sú to citlivé, hlboko zranené duše a ich hrubosť je ich sebaobranná maska.

vďaka mnohoročnej izolácii mojej rodnej rodiny od okolitého sveta som ani ja nebol zvyknutý na dotyky menej známych. napríklad ženy sa furt chceli na pozdrav bozkávať, následkom čoho som bol rozpakovaný aj bez winraru. oveľa neskôr sa mi však podarilo uvoľniť natoľko, že dnes už nemám s týmto ťažkosti. niežeby som sa s každým oné, ale keď druhá strana nehrá divadlo, tak prečo nie? začal som s deťmi, lebo tie boli samy sebou, a potom som nové návyky preniesol aj na veľkáčov. trochu pomohol aj pobyt v iných krajoch, kde sa aj muži navzájom dotýkajú tak, že tunajší tvrďasi by zavýjali:-)

hfw pravdu vraví. ľudia sa často nevedomky chránia pred hrubosťou okolia tým, že si vytvoria hrubý pancier. blbé je len to, že nevedomky a že ho nevedia odložiť, keď práve nie je potrebný. ale treba povedať, že skutočných hruboňov je ďaleko viac.

Každé hlboké priateľstvo v sebe obsahuje aj lásku. Asi by bolo naozaj múdre naplniť pojmy láska a priateľstvo obsahom. čo sa mi zdá naozaj veľmi ťažké, hoci o tom už dlhšie premýšľam. Súhlasím s Tebou, že láska je predvšetkým porozumenie a jeho predpokladom je schopnosť vcítiť sa jeden do druhého. Tot však platí najmä pre lásku partnerskú. Sú podoby lásky, pri ktorých sa stráca táto schopnosť vciťovania. Je to napríklad láska súrodenecká. Milujem svoje sestry, ale sme tak nesmierne jedna od druhej odlišné, že im veľakrát nedokážem porozumieť.
To, o čom vravíš Ty a hfw, sa vzťahuje na lásku partnerskú. A možno aj na skutočné hlboké a láskyplné priateľstvo...

A máš pravdu, vcítiť sa do milovanej osoby dokážeme aj i pri klávesnici... v podstate kdekoľvek

máš pravdu. Sama takých povrchných hruboňov poznám. Ja som ale myslela tých skutočných. A to, že títo ľudia vedia rozprávať, klásť otázky, či odpovedať, ešte neznamená, že vedia komunikovať. Často vedú monológy, nepočúvajúc, či nevnímajú ostatných... určite to poznáš... tú nemožnosž vzájomného sa naladenia na komunikačný kanál

noooo, ani ja by som s tým nemala problém...v podstate som až príliš prítuľná :) u nás je zvykom bozkávať sa a podávať ruky bežným spôsobom zvítania sa, na to som zvyknutá...ale to sú iné dotyky, také zdraviace a tie prvé zase intímnejšie (venované len jednému človeku)...na tie ostatné nie som zvyknutá a skôr sa učím a pozorujem, aké dotyky sú iným príjemné alebo nepríjemné a potom sa odvážim aj o niečo viac, aj keď mám často sto chutí niekoho objať, pohladiť alebo priateľsky pobozkať, radšej sa najskôr zdržím, aby to nebolo zle vysvetľované...a myslím, že to aj u mňa vychádza z toho, že si nás naši rodičia veľmi nemojkali...dnes je to iné, potrebujem dotyky a spätne ich učím používať aj svoju maminu a otca...objatia a bozky sa stávajú bežnou záležitosťou...

s deťmi je to problém, na mňa sa veľmi rýchlo viažu...je to síce príjemné, veľmi milé, no stonásobne bolestivé, keď sa s nimi musím lúčiť :/

a jooooj, zavýjali by? tak nech, mohlo by byť tých dotykov viac, alebo skôr pohladení ;)

neviem presne, čo rozumiete pod "skutočnými hruboňmi". mám skúsenosť, že v podstate pod každou hrubosťou sa skrýva zranenie, najčastejšie v detstve.
rusalka, s tým, že s určitými ľuďmi je ťažké naladiť sa na rovnaký komunikačný kanál, súhlasím, no nemusí ísť nutne o hruboňov. jednoducho, komunikačné kanály ľudí sú často "nekompatibilné" a dôvodov nekompatibility je mnoho (vizuálny vs auditívny typ, odlišný sociálny a kultúrny background, rozdielne hodnotové kritériá, ...).

asi máš pravdu s tými príčinami nekompatibilnosti. A dnešná diskusia tak či tak predo mňa postavila ďalšie otázky, na ktoré si momentálne neviem ani sama odpovedať.
A ešte k tým hruboňom... poznala som zopár takých za svoj život. Ľudí, u ktorých som pod povrchom cítila len prázdno. Chladných ľudí bez dcuha. Našťastie ich nebolo mnoho. Možno máš pravdu, že každý z nich je poznačený nejakou traumou detstva, či dospievania. Neviem. Ale asi budeniečo na tom, že deťom možno veľmi ľahko zahatať cestu k otvorenosti.

keď hovorím o hrubosti, je to hrubosť mysle. existuje celá kopa ľudí, ktorí majú viac či menej uhladené správanie, pretože také sú ich osobnostné návyky, lenže hrubí sú vo svojom vnútri. ich slušnosť ti umožní komunikáciu o bežných existenčných otázkach, ale keď do nich začrieš viac, zistíš, že im chýba rozlišovacia schopnosť a schopnosť vcítenia, ktorými sa vyznačuje práve uhladená myseľ, a odhalíš ich plytkosť. všeličo je iné, ako to vyzerá. taký človek jemnej mysle dokáže veselo používať aj hrubé slová, kým hruboň sa bude oháňať jemnosťou svojho výraziva. samozrejme, to neznamená, že každý, kto sa štíti hrubých slov, je pokrytec, a každý, kto nadáva ako kočiš, musí byť vo svojej podstate kultivovaný:-)

a nežne opísaný zmysel...ešte že ho máme, vďačime mu za najväčšie množstvo spomienok, či už fyzických alebo duševných. Júúj Ty si ale zmyselná osôbka:))

Myslím, že sa oddá so zymsly pestovať. Ale ešte som túto tému zĎaleka nevyčerpala. Ešte sa tu chystám predostrieť "pojednanie" o chuti. Mňam :-)

onô, pozorovanie je určite užitočná vec, ale pohnútky ľudí k určitému konaniu sú také rozmanité, že ak si náhodou chcela vypozorovať čo i len približné pravidlá pre dotyky, já ti neviem, či sa neminieš úspechom. naozaj stačí sprirodzenieť (pozor, neznačí to stotožniť sa s prirodzením; uff, to by sme dopadli...) a hneďky vycítiš, kedy sa čo hodí. veď ak budeš mať chuť, vyskúšaš a potom povieš, ok? ;-)

bude aj obrazové poňatie chuti???? Už si chystám papier a pero...aj pekáče a vreckovky na slinky:)

A ešte trpíš posadnutosťou osobami?

oki, ale zase aj taká prirodzenosť, sprirodzenenie nemá ďaleko od prirodzenia...vnútorná energia s tým asi súvisí...pletiem jedno s druhým, dve na tri, ale snáď vieš, na čo myslím :) tak sa teda pokúsim viac prejavovať radosť navonok aj cez dotyky (robím to všemožne inak) a potom ti poviem, ako to dopadlo :)

mmm a nepozorujem ani tak pravidlá, ako mieru ľudí, ktorou disponujú v prejavovaní radosti ;)

nemám fotoaparát. Takže zatiaľ pracujem bez obrazových príloh. Ale budem sa snažiť, aby slinky tiekli :-)

pokiaľ viem, manipulovanie a najmä skresľovanie informácií je tvoja špecialita, takže príležitostne by si nám o ňom mohla porozprávať sama. aj o svojej posadnutosti fiktívnymi osobami v podobe internetových prezývok, ktorými si podporuješ svoje názory v diskusiách a na ktorú ti prišli už viacerí. táto diskusia sa však venuje niečomu inému, takže ak nemáš čo povedať k veci, tak dovi.

viem veľmi dobre, čo myslíš:-) každopádne ti želám veľa odvahy pri skusoch.
aha, tamto pozorovanie mi pripadá celkom zaujímavé...

Takže zbohom.

prečo raz nemôžeš vstúpiť do diskusie na mojom blogu trocha pozitívne naladená?

istá osoba, ktorá pred chvíľou navštívila túto diskusiu, je názorným príkladom hrubého človeka, ktorý sa navonok tvári ako kultivovaný. moje správanie voči nej sa môže zdať niekomu pritvrdé, ale jej plytkosť a hlúposť som mal možnosť spoznať už predtým, ako si založila blog na tomto serveri, takže už veľmi dobre viem, že pekné slová na ňu neplatia, ale skôr naopak, povzbudzujú ju k ďalším prejavom chrapúnstva. a to platí pre všetkých hrubcov. ale som celkom rád, že sa zjavila práve teraz, lebo poslúžila ako ilustrácia:-)

s tým, ako si marthu vykreslil a ako si sa k nej správal, sa nestotožňujem.
skôr sa mi zdá, že vaša (ne)komunikácia je dobrým príkladom komunikačnej nekompatibility.

lenže nekompatibilita je jednostranná. keby si bol mal možnosť pozorovať, koľkokrát som jej podal pomocnú ruku (čo si aj sama pochvaľovala a dokonca sa o tom zmienila na svojom blogu) a napriek tomu, že ma opakovane pošpinila svojimi tvrdeniami a podozreniami, som sa vrátil k dialógu, hovoril by si možno inak. trvám na tom, že martha momentálne dokáže byť iba osobnosťou (riadne pokrivenou) a ničím viac. a pokiaľ ide o moje správanie k nej, pri osobnom styku by som rozhodne ešte pritvrdil, aby som ten jej osobnostný betón rozbil. tam už sa dá skvele využiť zvýšený hlas, intonácia a podobne. nemusíš sa s tým stotožňovať, ale ja už viem dosť o povrchu i vnútre človeka, aby som si mohol dovoliť presadzovať takéto narábanie s hlupákmi. poznám ďaleko múdrejších od seba, ktorí iný spôsob pomoci ani nepoužívajú. ja viem, že postihnutá nemusí o moju pomoc stáť, lenže ja som bol nútený sa o ňu pokúsiť, keď mi začala otravovať atmosféru (a nielen mne). ale ako vravím, pri dopisovaní je mi to málo platné.

váš komunikačný či osobnostný spor považujem za vašu vnútornú záležitosť.
len podotknem, že nie som veľkým zástancom zatrieďovania ľudí na škále najmúdrejší-múdry-hlúpy-blbec, ani si nemyslím, že je poslaním tých „múdrejších“ rozbíjať niekoho osobnostný betón.
ak medzi dvomi ľuďmi nefunguje komunikácia, obvykle na tom majú podiel obe strany, aj keď netvrdím, že „vinu“ si delia v pomere fifty-fifty.
inými slovami, nefungujúcu komunikáciu dvoch ľudí vnímam ako ich ľudské zlyhanie.

komunikačná nekompatibilita spočíva v rozdielnom energetickom potenciáli účastníkov. ten, čo má energie viac, má dve možnosti, ak chce ako-tak úspešne komunikovať s niekým energeticky slabším: buď sa dočasne znížiť na jeho energetickú úroveň, alebo sa pokúsiť aspoň na chvíľu ho energeticky obohatiť. v danom prípade bola prvá možnosť použitá opakovane, lenže druhá stroskotáva na nedostatkoch písomného styku. ak mám niekoho obohatiť, najprv musím jemu samému otvoriť cestu. a keďže chváliť marthu sa mi hnusí, keď práve nie je za čo (na to má svojich fiktívnych pritakávačov a ešte zopár asi skutočných osôb bez vlastného názoru), pokúsil som sa dostať ju z osobnosti von aspoň na chvíľku, čo by jej prinieslo okamžitý prospech.

práve naopak, ak má niekto hlbšie pochopenie, proste tie panciere rozbíjať musí, aby chránil sám seba. naučil som sa rozoznávať, kedy je moje pochopenie lepšie a kedy horšie a dokážem posúdiť, keď je niekto na tom tak zle ako martha. prešiel som totiž mimoriadne tvrdým tréningom, pri ktorom moju osobnosť nešetrili ani v najmenšom. netvrdím, že som v živote nikdy komunikačne nezlyhal, ale vo výmene s marthou bola ona tá, čo ma chcela dostať na svoju úroveň, a to som jednoducho nemohol pripustiť.
za arbitra si nikdy nikoho nepovolávam a ani o tomto nerozprávam z toho dôvodu. obhájiť sa dokážem aj sám:-)

Iba taký malý detail: nemusíš zachraňovať svet. Oberie Ťa to o energiu, ktorú by si mohol využiť aj zmysluplnejšie. A to, že som Ťa údajne "opakovane pošpinila svojimi tvrdeniami a podozreniami" ako môžeš tvrdiť? Veď tam išlo iba o mená. A ja som si skutočne písala s niekým iným. Netreba to rozmazávať. To už predsa pasé.

každý z nás vidí tieto veci z iného zorného uhla a inou optikou.
lúčim sa a prajem ti dobrú noc :).

pasé beriem:-) v tom prípade však uvítam, keď tu nebudeš zanechávať komentáre (a ešte k tomu bezdôvodne podrývačné) len preto, aby si zanechala komentáre. nie som vôbec nedôtklivý, ale nekalý úmysel spoznať dokážem. ak chceš povedať svoj názor a nie si obtierať o druhých negatívne emócie, budeš vítaná kdekoľvek. príslovie "kto do teba kameňom, ty doňho chlebom" chápem úplne inak, ako je bežné, a dokážem sa aj podľa neho správať, a práve preto mi nič nebráni, aby som za jednu udelenú frčku nevrátil aj dve. mimochodom, minule si jasne videla, že anonym/mephisto nie som ja. pritom si mu venovala celý jeden príspevok. tak už prestaň, prosím ťa, špekulovať o nickoch. mnohí používajú viacero nickov hoci aj zo žartu alebo z nejakého iného nevinného dôvodu, a nie preto, aby robili intrigy (po príklad by som ďaleko chodiť nemusel). a keď som sa naposledy zahral na vyhodnarskurecesiu (nick je napísaný trochu inak ako má ten pravý), ani si ma nespoznala a ešte si sa na tom zasmiala. takže až taká odborníčka na idiolekt zrejme nie si:-)
dobre sa vyspi.

Ak nemáš blog, kam som Ti mala adresovať otázku? Na kdekoľvek?

vôbec som sa predsa nepozastavil nad tým, kam si napísala tú otázku. reč bola o inom. už si vážne nespomínaš? ale myslím, že to už ozaj nemusíme rozoberať.

Pripomenula som si tú trápnu diskusiu, v ktorej si exceloval aj Ty a omylom som Ti prisúdila aj toto.

"... MB spomína, že bola vykrádaná a poukazuje aj na ďalšie krivdy, ktoré ju postretli.. ako som zistil, nie len mne nie je úplne jasné, proti komu a prečo presne vedie svoj "boj", no jednoznačne mi to zaváňa bezohľadným a veľmi agresívnym pokusom o krádež energie.. chcel by som veriť, že to robí nevedome, ale kradnúť sa pokúša práve ona..
..nerád špiním do cudzieho hniezda, ale nemohol som nevyjadriť svoj názor, ktorý je možno trochu mimo všeobecne uznávanej a prijímanej roviny..
publikované: 12.09.2007 09:50 | autor: jpthunder (e-mail, web, autorizovaný)
Zvláštne jpthunder,
asi som podvedome to vysávanie energie cítila... predstava pokračujúcej komunikácie s MB nebola pre mňa vôbec príjemná...
publikované: 12.09.2007 10:45 | autor: zelenarusalka (e-mail, web, autorizovaný)

na este krajsiu temu :)

Ďakujem :-)

Chcel som prispieť do debaty o tak vznešenej téme, akou je pohladenie, ale tie invektívy ma odrádzajú. Rusalka, nechceš tú debatu vrátiť k ušľachtililejším témam? Možno by som k pohladeniu čosi napísal, aj keď nie tak vedecky, ako ste to preberali na začiatku rozhovorov.

ad Tvoj včerajší výstup na mojom blogu. Mrzí ma Martha spôsob, ako si sem včera večer vstúpila a bojovne naladená prerušila príjemnú atmosféru, ktorá tu dovtedy vládla. Bol to taký Tvojský dotyk, ktorý spôsobil, že sa niť diskusie celkom pretrhla. Ja sama som mala rozpísaný dlhší koment k otázkam nastoleným na začiatku diskusie, ale jednoducho som prestala mať chuť v takej atmosfére pokračovať s témami ako priateľstvo a láska.
Martha, nemôžeš vstupovať do diskusií konštruktívne a k téme? Dobre, že som si zvyšok diskusie prečítala až dnes, lebo zaspávať by sa mi s tým asi nechcelo.
Vôbec nepomôže, že sa dnes irrisorovi ospravedlňuješ, že si ho omylom spájala s jpthunderom. Znamená to, že nebyť Tvojho omylu, nebola by si tu včera urobila taký vietor?

ad Diskusia z 12. 9. 2007. Nazývaš tú diskusiu trápnou. Vieš Martha, pokiaľ si do nej nevstúpila Ty, bola to diskusia k téme významu slov. Strápna sa stala až po Tvojom vstupe, nakoľko si i do nej vniesla kopu mne absolútne nepochopiteľnej zloby a nevraživosti.

Myslela som si, že nebudem na to, čo si tu včera vyvolala reagovať. Ale akosi mi to nedá. Mám rada pokoj v duši. A som tolerantný človek. Ale nechcem, aby práve pri čítaní diskusíí na mojom blogu ľudia pociťovali trápnosť a zlobu.
Ja chcem svojimi príspevkami podnecovať fantáziu. Chcem, aby ku mne ľudia chodili radi, aj keď z názorom opačným. Rada o problémoch diskutujem. Je to vťahujúce. A bola by som rada, keby sa tu cítili ľudia dobre a dokázali sa tu baviť.

keby sa dalo vrátiť k téme dotyku. Napíš, napíš... Vieš, že mám Tvoje písmenká rada :-)

tu odznelo. Dotyky, nežnosť - je toto pravé miesto pre ne? Treba o nich hovoriť, diskutovať, vymýšľať im cudzojazyčné prívlastky a rozpitvávať ich? Prečo? Nedá sa čas využiť krajšie, aj dotykmi duší a nežnosťou - niekde inde?

tieto otázky sú večné. Stvoky rokov sa im venujú filozofi, umelci, vedci... a na konečnú a jednoznačnú odpoveď ešte neprišli. Jednoducho sú to témy spojené s ľudským bytím.
Nie je toľko času, aby sme sa stretali v nejakých filozofických krúžkoch a pravidelne diskutovali o takýchto otázkach ľudského bytia. A rozvíjali tak a vzájomne si obohacovali abstraktné myslenie. Jednoducho takéto sofistikované spoločnosti nahradili internetové diskusie. Niekedy tie diskusie vypália lepšie, niekedy z nich ostane horkejšia príchuť, ako z koca tej včerajšej...

tieto otázky sú večné. Stvoky rokov sa im venujú filozofi, umelci, vedci... a na konečnú a jednoznačnú odpoveď ešte neprišli. Jednoducho sú to témy spojené s ľudským bytím.
Nie je toľko času, aby sme sa stretali v nejakých filozofických krúžkoch a pravidelne diskutovali o takýchto otázkach ľudského bytia. A rozvíjali tak a vzájomne si obohacovali abstraktné myslenie. Jednoducho takéto sofistikované spoločnosti nahradili internetové diskusie. Niekedy tie diskusie vypália lepšie, niekedy z nich ostane horkejšia príchuť, ako z konca tej včerajšej...

Dámy, Hanky, Betky, tetky, dievčatá, ženy, rusalky...To, čo chcem napísať teraz nebude určené pre vás. Snáď iba okrajovo, pretože máte synov, žijete s mužmi a tak trochu (trochu poriadne?) ich ovplyvňujete. Vy totiž to, o čom chcem napísať máte v krvi. Nám mužom, chlapom, hrdinom, dubom, strojom, mačom, bossom, otcom to až také samozrejmé nie je. Áno, chcem napísať o pohladení. O pohladení syna otcom. Keď bol maličký, nebol to problém. Bolo to bábo tak ako jeho sestry, bolo mu treba usušiť slzičky tak ako kočkám. Pomaly vyrastalo bábo na malého muža. A muži neplačú, nesťažujú sa pre „blbosti“. Chlápä nefňuká, vie sa postarať o seba, učí sa zabezpečiť, ochrániť budúcu rodinu. A taký hoci malý chlap sa otcom nehladí!!! Maximálne tak uznanlivý buchnát do chrbta, prípadne potľapkanie po pleci, ale to si musí skutočne zaslúžiť nejakým „chlapským činom“. Ježiš-Mária, to je blbosť!!!
Svojho syna som nepohladil snáď od jeho piatich rokov. Spáchal som tým trestný čin hodný odsúdenia. Trest si už odpykávam v najťažšej nápravnovýchovnej skupine. Ten najvyšší je ale trochu milosrdný. Predsa mi len dovolil pohladiť ho teraz, keď má 22 rokov. Alebo ma k tomu prinútil, aby som čosi pochopil?
Pred pár dňami sme sa lúčili na letisku. Odchádzal hľadať šťastie do sveta. Zanevrel na Slovensko, nemieni sa vrátiť. Objal som ho, pohladil, zaželal veľa šťastia a utiekol som odtiaľ. Utiekol som do basy, do svojej vnútornej basy odpykávať si trest. :-(((((((((((
Muži, prosím, hlaďte svojich synov! Malých, veľkých, vždy. Veľmi to potrebujú. Ale aj my, otcovia, to potrebujeme.

tak k tomuto Ti musím napísať: "Aleluja"..konečne sa niekto nebojácne postavil chlapskej hrdosti. Ja som žena milujúceho muža hladenie (aj syna) je u neho ako dobré ráno..prirodzené. Uučíme sa navzájom pripomínať, že každý prejav lásky, pýchy, hrdosti (na ženu, muža, deti..aj syna) je potrebné k životu ako soľ. A nežijeme v rozprávke!! Kde je písané, že chlap nemôže chlapa pohladiť ,len preto, že zvrhlý svet to hneď považuje za prejav inej orientácie?!? Máš môj obdiv, k priznaniu, ku odvahe aj k sile lásky, ktorá ťa držala tak dlho v zajatí...Prajem Ti rýchly návrat do relity bez pýchy, bez falošných domnienok o správnom chlapovi. Si správny chlap a Tvoj syn je na Teba určite pyšný:)

A v tej Tvojej poslednej vete je toľko pravdy. Myslím, že nám všetkým tieto dotyky chýbajú. Rodičovské, otcovské, pohladenia detí... asi by sme nemali otálať a znásobiť ich rozdávanie :-)

že vieš, kedy je slov dosť a kedy už veľa, kedy sú zbytočné a kedy nie, kde je pre ne pravé miesto a kde nie, či dotyky a nežnosť rozpitvávať alebo nie, ako a kde krajšie využiť čas...
bez zbytočných slov: závidím ti.

mas pravdu, tlieskam Ti.. a nebud smutny, cas je milosrdny ku kazdemu....
.Mojich synov som hladkala, tulila k sebe do puberty...este i potom obcas mladsi pozabudol na vek a polozil si hlavu na moje plece...dnes by sa musel poriadne ohnut...ale...ked uz vecer spia, alebo rano este spia, pohladim ich po chrbatikoch, po vlasoch , co na tom, ze su dospeli? Mozno to v sne citia a sniva sa im nieco pekne...uz je cas, aby ich hladil niekto iny, ina zena ako mama. Ale som presvedcena, ze ziadne objatie, ci pohladenie "nepadlo vedla", i ked su teraz vzacnejsie, o to su krajsie...take priania k sviatku...schovam sa v ich naruci a mam pocit, ze sme si na chvilku vymenili ulohy - oni chrania mna...

keď si predstavím, ako často čakám naokamžik, kedy už synovia spia, aby som im trocha pohladila vlasy, alebo dala taký nežný božtek na čelo. Také, aké som im dávala, keď boli ešte malí.
Hoci je medzi nami nádherný vzťah, predsa len sú v období, kedy priveľa takýchto prejavov odmietajú... Ale občas majú aj svoje "slabšie" chvíľky :-)

priam ak otie skutočné dotyky a pohladenia, o ktorých hovoria. A číta sa to dobre znova :-) :-) :-) :-)

i ja sa usmievam...ked ma clovek niekoho v srdci, je to take jednoduche pohladkat ho, hoci len ocami...alebo takto v spanku...vieme, ze sa lubime a to je velmi, velmi vela...nie som smutna z toho, ze neviem definovat odbornou terminologiou, co je to dotyk, pohladenie, viem len, ze je to nieco uzasne, nieco vynimocne, ze som stastna, ked mozem lubit...to mi staci...je to uzasne mat nadherny vztah s detmi, vsak? :)))

že sa Ti to tu nezdá až také zbytočné... vieš, že na Tvojom názore mi vždy záležalo :-)

je to nádherné. Toto si naozaj vychutnávam od prvého okamžiku, kedy sa moji chalani narodili :-) A vôbec nato nie je potrebná odborná terminológia :-))

dnes na um veta, ktoru som pocul od svojich uckov: "prijemne telesne dotyky su ladenim duse". su to tie spomenute zosilnovace emocii.

Je v nej obsiahnutá nie len hlboká pravda, ale navyše je veľmi poetická :-) Ladiť dušu dotykom... pekné.

poznavanie priamo precitovanim niecoho je skvela vec. cely rad ludi vsak schopnost takto sa dotykat veci prilis cvicenu nema, ale dokaze pochopit poznanie pretlmocene do pojmov. preto ma zmysel pouzivat slova. aj schema obycajneho radia je dost zlozita, s mnozstvom znaciek a ciar ich spajajucich. kolko asi jemnostok musia vediet, aby opravili svoje telo ci pokazene myslenie? jeden obraz vypovie viac nez tisice slov, ale co z toho, ked sa ludstvo tak zameriava na slova? neboj, je to docasna pomocka:-)