Mám v úcte slová
a preto mám rada jednoznačnosť. Jednoznačnosť v ich používaní...
Je chladný vlhký večer
Počas takýchto večerov si i v lete rada zapálim aspoň na chvíľu oheň v krbe.
Podobnosť čisto náhodná – prvé postrehy po prvých dňoch na blogu
Myslím, že na tom nie je vôbec nič zvláštne, ak sa tú stretávajú ľudia, ktorí sú si v niečom podobní. Celý tento blog je predsa vytvorený pre ľudí, ktorí majú radi slobodu slova a chcú zdieľať svoje pocity s niekým iným.
Rána sú ako stvorené pre radosť
Ten krátky čas medzi vstávaním a celodennými povinnosťami, je ako stvorený pre radostné naladenie do dňa...
Deň pomaly končí...
Jeho zvuky ešte ani zďaleka neutíchajú. Práve naopak...
Je tiché ráno, alebo čo všetko nám môže napovedať vnímavé počúvanie...
Už dávnejšie som nadobudla pocit, že pre nás prestáva byť „reč zmyslov“ dôležitá. Pozeráme sa, ale pritom nevidíme. Jeme, ale nevychutnávame. Čuchové vnemy si všímame naozaj výnimočne a o hmate už ani nehovorím...
Pred chvíľou začalo pršať
a keďže dážď milujem, vdychujem jeho vôňu a nechávam sa unášať zvukom dopadajúcich kvapiek.
Nech si šťastná, nech sa Ti splní všetko, čo si praješ...
Takýchto a tejto podobných viet som si včera vypočula veľa. Nuž, narodeniny...
Smiech – to som ja
Je to môj prvý príspevok na tomto blogu. Pokúsim sa tu písať o niečom, o čom som zatiaľ verejne nepísala, ale o čom často premýšľam - o živote. O rôznych životných situáciách. Nie len vážnych, ale najmä veselých, lebo radosť a smiech sú mi vlastné. Či to pôjde, či mi dni prinesú dostatok podnetov - to ukáže čas.