zelená rusalka

mas v mnohom pravdu. Pred par mesiacmi som podobne zila i ja. POtom prisiel impulz od neznameho cloveka a ja som opat zacala vnimat...prestala som sediet pred TV, sedim sice pred PC, ale chodim von, vnimam orosene rana i neskore vecery s nebom plnym hviezd a Velkym vozom na svojom mieste. Vzdy pred spanim ho kontrolujem, ci nahodou...Cez PC som spoznala vela ludi, vela pribehov, nasla som kamaratov. Spatna vazba tu je. Mam "pokryte" cele Slovensko, i ked osobne stretnutia su vzacne, existuje telefon a v nom hlas. Vymiename si piesne, ktore su nam blizke, ucime sa znova pisat basne a spominame...i vdaka Tebe, Rusalka

je to nádherné, dokázať vnímať svet okolo nás... a akákoľvek komunikácia, i tá cez PC je lepšia, ako pasivita a následná sebaľútosť. Myslm, že nie si ten typ človeka, ktorý sa cez internet doborvolne namotáva do ilúzií... pozeráš na hviezdy a vnímaš rannú rosu... :-) oživuješ spomienky... :-))))

Treba myslieť pozitívne. Keď budeš mať čas, napíš mi odpoveď. Ale nie sem. Díky.

ďakujem... a som tu nová a vôbec netuším, ako Ti poslať správu na mail :-(

pekne napisane..

ďakujem... :-)

sa večer zamyslieť :-)

Veď o to ide, nie? Keď chodíme na blogy, keď čítame myšlienky druhých... aby sme sa spolu s nimi nad nimi zamýšľali. Vtedy nastáva skutočná vzájomná komunikácia :-)

V dnešnej dobe naozaj žijeme bez toho, aby sme si to naplno uvedomovali. Škoda. Ale asi je to daň za technický pokrok:)

mysliaceho pomaly meni na človeka konzumujúceho... ani by som tak neobviňovala technický pokrok, ako skôr našu nestriedmosť vo využívaní jeho výdobytkov. A to prináša nie len "zakrpatenie" telesných daností, alečo je horšie i pasivitu mysle...

... nakoľko bude náš život slobodný a nakoľko bude náš vlastný a nie život niekoho iného alebo len vymyslená ilúzia. snažím sa žiť vlastný život ale občas je človek dotlačený hrať a byť niekým kým nie je. drž mi palce aby som bola skutočná a neprežila svoj život len ako ilúziu ;)

že si uvedomuješ Ty sama, že sa niekedy hráš na niekoho iného je pozitívne. Lebo masky sa už pre mnohých stali takou samozrejmosťou, že si ich prestali ako niečo cudzorodé uvedomovať. A jasne, že palce držím...hoci neviem, či je v nich nejaká moc :-))))