Prečo sa nad tým vôbec zamýšľam? Je predsa také ľahké, zaradiť sa medzi zástupy a nechať svoj život plynúť. Ako piesok v presýpacích hodinách. Hlavne, aby to bolo bez prekážok a bez problémov. Také bezbolestné plynutie. A môžeme sa z toho plynutia spoločne radovať, rozprávajúc si o novej reality show, alebo o slzách, ktoré nám stekajú pri sledovaní ďalšej melodrámy od R. Pilcherovej, alebo čítaní kníh T. Keleovej-Vasilkovej. Poprípade si ten svoj svet trocha okoreníme ilúziami. Je to také jednoduché, splynúť s masou...
A aby to bolo ešte o čosi jednoduchšie, aby sme raz neboli náhodou zaskočení možnosťou, že by nám radosť z tohto plynutia narušili tí novo prichádzajúci do nášho sveta, berieme to tvrdo do rúk. A tak akčne konáme a vychovávame k správnemu mysleniu tých, ktorých ešte nestihla mašinéria konzumu vtiahnuť do svojho sveta. Aby nám z nich raz náhodou nevyrástli rebeli, ktorí by nám chceli zrúcať náš svet.
A tak deťom od malička dávame príkazy, neodpovedáme na otázky, nemáme čas a tak im zapneme televízor alebo PC. Veď škola si už s nimi poradí. A tá len pokračuje. Ide jej to veľmi ľahko, pretože my sme svoje deti vhodne predpripravili. Urobili sme, čo bolo v našich silách. Naučili sme ich nepýtať sa, neodvrávať, rešpektovať to, čo povedia iní, v tichosti prijímať informácie z modrej obrazovky. Naplnili sme im čas tak, aby nezostalo miesto na hru (veď kto už by mal čas sa hrať s nimi), aby nezostalo miesto na sny (prečo by mali snívať, keď môžu mať všetko, načo si pomyslia? A keď nemôžu, vytvoríme im ilúzie) a najmä, aby zbytočne nepopúšťali svoju myseľ fantázii (lebo by mohli pomyslieť aj na čosi iné, ako ponúka konzum a to by sme asi ťažko riešili. A vlastne, načo aj? Nebodaj by si potom niekto mohol myslieť, že sú blázni).
A škola pokračuje. V tej náročnej práci, ktorú sme začali doma. To čo sme my dali do pácu, to ona krásne dovarí. Vnucuje deťom im poučky, tlačí ich do stereotypov, predkladá doktríny, robotizuje ich. Stávajú sa postupne plnohodnotnými členmi masy. Plnohodnotnými členmi spoločnosti bez fantázie. Ale načo by už komu bola v tomto pestrofarebnom svete fantázia. Stačí predsa prepnúť na iný kanál. Alebo si kúpiť ďalšiu dobrú knihu. No nie?
Komentáre
ale aj tie
neviem co som tym chcel povedat, asi nic, to dnes zo mna takto naobed same mudrosti vychadzaju :)))
Myslela som také tie,
jaaaaaj
Netopierik
mas pravdu, Rusalka,
No, o PC sa "bijeme", kazdy chceme pisat s priatelmi, ale mame i trosku casu pre seba vzajomne. Este stale sa dokazeme zhovarat, ist spolu na prechadzku, do kina, na vystavu...dnes zacina rozluckovy cas...mladsi odchadza na internat, zajtra starsi...bude mi smutno, viem, ze to takto ma byt, budem sa aspon snazit urobit vsetko pre to, aby tu mali stale domov, kde sa radi vracaju, kde sa tesia, kde zavonia kolac a bezim, tusim ho citim az sem, krasny den...
Áno Hanka,
Vieš, vždy som si vravela, že tá stádovitosť sa tu ľuďom dostala pod kožu za socializmu. Ale niekedy až s nemým úžaso pozorujem tú "postihnutosť" masovosť stádovitosťou v dnešnej dobe. A nevidím východiská... myslím pre väčšinu.
tu a teraz prehlasujem
Teide
este z e
:-) otázka na lemon-ka
pýtaš sa
všetko čo je nám v živote ponúknuté (akoby v obchode)..predsa nemusíme "vykúpiť"...ak (obrazne) z ponuky nič nepotrebujem, otočím sa a idem z "obchodu" preč.
Fantázia nášho života (solo, alebo s deťmi) je iba v našich rukách...aj užívanie výdobytkov doby, aj možnosti výchovy a lásky..:)
Osobne...mám veľmi bujarú fantáziu:)))
O tom nepochybujem, že ju máš fantáziu
všímam
Ako žije náš okolitý svet, je iba a iba jeho dobrovoľné rozhodnutie...škoda, že sa nad tým zamýšľa málo ľudí...aký je svete "zlý"...
Viki, ale v tomto svete
Rusalka
Uznávam, že ma mrzí dnešný svet v ktorom žijem aj ja a moje deti...ale ja môžem ovplyvniť svojim správaním a konaním, slovom iba moje najbližšie okolie... a nie každý so mnou musí súhlasiť. Sme konzumní národ...sme predavači ...ale každý podľa seba:))
zelenarusalka - neviem prečo píšeš tak pesimisticky
Náš život je dostatočne pestrý a kreatívny. Neviem o ktorom alebo o koho živote hovoríš. Nerozumiem Ti.
Moje vnučky napríklad píšu básne, spievajú, venujú sa športu a mnohým iným aktivitám.
Máš pravdu Martha,
Ty máš šťastie, ja mám šťastie... ale sem na net neprídu ľudia, ktorí sú absolútne nekreatívni. Tí majú celkom iné staroti, alebo aj vôbec žiadne...
zelenarusalka - som rada, že to pripúšťaš
Rusalka, naozaj stačí, keď začneme od seba,
Mne sa tie názory nepozdávajú
Kto ich naučil "nepýtať sa, neodvrávať, rešpektovať to, čo povedia iní, v tichosti prijímať informácie z modrej obrazovky"? Alebo že niekto
je "nesamostatne mysliaci konzumenti". To sú všetko falošné predstavy. Úplne som zhrozený o čom to chcelo byť.
vystihla
súhlasím s MikeLietou, že najlepšie je budovať čosi v sebe. predovšetkým to znamená prebudiť si to, čo v nás niekto stihol v detstve uspať a čo sme si aj sami naučenými postupmi "vylepšili". takáto úvaha a diskusia osloví spravidla len toho, kto o podobnom už beztak rozmýšľa. a tiež ukáže, kto o tom zatiaľ nerozmýšľa :-)
Marthe
A aj Tebe všetko dobré
MikeLieta
A ďakujem za reakciu :-)
Rudo
Nerudo
musím.. chcem sa vyjadriť..!
Z tvojho článku cítiť veľký povzdych nad tým, čo sa často okolo nás deje a kam to tu v mnohých prípadoch celé speje..
Snažím sa byť iný a držím palce každému, kto sa v článku nenašiel..
-jpt-
Usmievam sa jpthunder