Neustále a s pôžitkom vnímam hry farieb, zvukov a vôní. A vychutnávam si všetky tie ich nekonečné a stále udivujúce podnety, ktoré prináša plynutie času. Sú korením každodennosti. Majú moc ozvláštňovať, prekvapovať, tešiť, ale i znepokojovať. A ja mám rada i to znepokojujúce napätie, ktoré dokážu vyvolať isté kombinácie, alebo výnimočné podoby týchto podnetov. Nechávam sa nimi často len tak unášať.
Už dlhšie premýšľam, prečo i hmat nevychutnávame tak intenzívne ako ostatné zmysly? Intenzívne myslím v zmysle permanentnosti. A napadlo ma, že je to asi tým, že farby, zvuky a vône nás vlastne atakujú bez ohľadu na našu vôľu. Zľahka, či intenzívne sa nás dotýkajú v každom okamihu nášho bytia. Závisí len od hĺbky nášho uvedomovania si ich, či v nás zanechávajú obohacujúcu stopu, alebo len tak plynú skrze naše otupené zmysly do zabudnutia.
Dotyk, či ohmat je však činnosť, ktorá v oveľa väčšej miere závisí od našej vôle. Ak chcem pocítiť "dotyk" tepla porcelánovej šálky plnej čaju, musím ju najskôr zobrať do rúk. Ak si chcem ruky schladiť, pustím na ne prúd studenej vody, alebo postavím snehuliaka. To, že sa dotýkam čiernych kláves pri písaní tohto textu je tiež nevyhnutnosť. Nevyhnutný dotyk, ktorý však nevnímame ako nič mimoriadne. Ak dokáže rezonovať v našom vnútri, tak pre text, ktorý zanecháva na monitore. Tak, ako väčšina neuvedomelých dotykov. Nevieme a ani asi nie je až natoľko potrebné, vychutnávať ich ako ich vychutnávajú tí, ktorí sú ochudobnení o pôžitky z ostatných zmyslov.
A predsa má podľa mňa hmat o jeden rozmer naviac. Čosi, čo nedokážu podnety zraku, sluchu a čuchu. Dokáže vyvolať oveľa intenzívnejšie a dlhodobejšie pocity a k ich vnímaniu nie je potrebná ani imaginácie. Dotyk pôsobí okamžite. Dlaň hladí a dotyk milovanej osoby má silu rozochvieť. Vzájomný dotyk však nie je len o povrchu. Je v ňom prítomná hĺbka našich emócií a dokáže byť priamou, chcenou reakciou na pocity druhých. Či už sú pozitívne, alebo negatívne. Priateľské objatie nás dokáže nie len „zohriať“, ale i naplniť energiou. Ak použijeme dlaň na fyzický atak, môžeme spôsobiť nie len fyzickú bolesť, ale môžeme zraniť i dušu.
Len hľadám na ten podnet vychutnávania dotyku vhodné slovo. To slovníkové – ohmat, mi príde také chladné, neprislúchajúce tento zmysel. Možno ma časom napadne vhodný neologizmus. Slovo, do ktorého ukryjem všetky podoby hmatového vnemu.
Komentáre
hm, rusalka, hravá a podnetná úvaha o dotyku...
dotyk je na rozdiel od zraku, čuchu a sluchu zbraňou, ktorú človek používa na „boj zblízka“, keď čelí prostrediu alebo do neho preniká.
podobnou zbraňou je i chuť, no kým chuť je výsadou jazyka a úst, dotyk je vecou celého povrchu tela, je to vlastnosť najväčšieho orgánu ľudského tela - našej pokožky...
pri dotyku nestačí len naša vôľa, potrebná je aj blízkosť predmetu či bytosti, ktorých sa chceme dotknúť, osobitne pri dotyku fyzickom.
kým zvuky, farby a vône nás zasahujú ako meteority, dotykmi vychádzame svojmu okoliu v ústrety obvykle my.
dotyky sú komplexné a zaiste preto také silné... sú to vnemy, cez ktoré sme boli spojení s telom matky dávno predtým, než sme na seba vzali ľudskú podobu.
dotyk je vývojovo najstarším zmyslom, schopnosť „vnímať“ dotyky majú aj jednobunkové organizmy, ktoré iné zmysly nemajú...
ešte vyššiu kvalitu než telesné dotyky majú dotyky duševné.
tie sa vyrovnajú zraku, sluchu a čuchu aj v tom, že nás zasahujú i na diaľku a na diaľku nimi môžeme zasahovať i my svoje okolie... dokonca aj virtuálne, bez toho, že by sme zdroj či cieľ našich duševných dotykov videli, počuli či cítili...
vďaka týmto dotykom sa možno aj zamilovať a prežiť jedinečnú virtuálnu lásku...
preto neverím, že láska nie je o len chémii...
sorry, oprava
hfw: Zaujala ma myšlienka
A "dotyky" duší, ktoré spomínaš niekedy pociťujem ako akýsi šiesty zmysel.
Ten Tvoj záver hfw... hm... o tom budem premýšľať. O možnosti prežitia jedinečnej virtuálnej lásky, ktorej pojivkom je dotyk duší.
A so záverom súhlasím. Skutočná láska nie je nikdy len o chémii. Tá je podľa príznačná a pre niekoho možno i dominanatná vo fáze, ktorú voláme zamilovanosť.
hfw a ďakujem
rusalka, mnohorakosť podôb...
dotyk duší ponímam inak ako šiesty zmysel... cez šiesty zmysel ako keby sa hlásilo o slovo naše podvedomie či nevedomie, no dotýkať sa svojej duše či duše iného človeka možno úplne vedome a pri plnom vedomí...
k láske a chémii: ich vzťah nevidím v dominancii chémii počas zamilovanosti, skôr sa mi zdá, že chémia je jedným z viacerých možných dôvodov a katalyzátorov zamilovania sa..
a lepšie než premýšľať o možnosti prežitia jedinečnej virtuálnej lásky je takú lásku hľadať a prežiť :).
a že ďakuješ?
naozaj niet začo, naopak, ďakujem ja tebe :)
rusalka, hfw,
irrisor, láska (možno presnejšie zamilovanosť)...
a že netelesné dotyky sú najvýznamnejšie zo všetkého?
neviem, možno hej, no viem určite, že bez telesných dotykov by sa ľuďom žilo ťažko...
ja len tak jednoducho
nepopieram
čo sa lásky a ilúzií týka, vidím to skôr naopak. ľudia v čase praobyčajnej zamilovanosti (pre zjednodušenie virtuálnu vynechajme) - súc v stave otvorenom a povznesenom - dokážu vnímať skutočného (teda neiluzórneho) ega svojho partnera. kameň úrazu spočíva v tom, že skôr či neskôr zaľúbenosť ustúpi a začnú si viacej všímať osobnosť svojho náprotivku. ak nájdu spoločné záujmy, môžu spolu ťahať hoc aj do smrti. keď už zamilovanosť zmizne úplne, vybudujú si iluzórny partnerský svet, avšak ten možno ľahko destabilizovať, lebo je - pre svoju povrchnosť - krehký. v prípade, že prienik osobností neexistuje, vzťah sa ocitne vo vedre. dakedy už na druhý deň.
soráč, moja ex nalieha, aby som s ňou šiel pojesť údenáča. takáto ryba je moje dosť obľúbené mäso a ex je moja dosť obľúbená postavička, takže ju nechcem držať v napätí a idem. beztak som už asi povedal, čo sa mi najviac žiadalo:-)
irrisor...
Teide,
rusalka..prosím ;)
hfw, hfw,
irrisor, no má úcta...
hfw: vrátim sa najskôr k šiestemu zmyslu...
A premýšľala som o virtuálnej podobe láske. Stále si ešte nie som celkom istá, či na stupni, kedy je vzťah ešte len vzťahom virtuálnym, možno použiť slovo láska. Nazvala by som to vzájomným precítením, možno s akýmsi predstupňom lásky... neviem
zaujímavé :)
irrisor, je možno
hfw, ma tu neondej,
rusalka, k šiestemu zmyslu a virtuálnej láske...
a virtuálná láska?
podľa toho, čo o nej viem, má rovnaké symptómy a priebeh ako láska reálna, len jej výstupy sú iné.
Dionea,
A s tým fyzickým kontaktom máš pravdu, ale niekedy môže byť taký nečakaný dotyk aj dosť nepríjemný. Hoci bol možno na druhej strane to bolo považované za priateľské gesto. Tiež mám niekedy s takýmto spôsobom komunikácie problém...
Rusalka :)
rusi,
hfw:
hfw, akosi sa vnútorne
Dionea,
rusalka, ak by človek nebol schopný....
dia,
ojoj,
irrisor
To, o čom vravíš Ty a hfw, sa vzťahuje na lásku partnerskú. A možno aj na skutočné hlboké a láskyplné priateľstvo...
A máš pravdu, vcítiť sa do milovanej osoby dokážeme aj i pri klávesnici... v podstate kdekoľvek
hfw
iri :))
s deťmi je to problém, na mňa sa veľmi rýchlo viažu...je to síce príjemné, veľmi milé, no stonásobne bolestivé, keď sa s nimi musím lúčiť :/
a jooooj, zavýjali by? tak nech, mohlo by byť tých dotykov viac, alebo skôr pohladení ;)
sorry, chcela som napísať "irri" :)
rusalka, irrisor, pravdupovediac...
rusalka, s tým, že s určitými ľuďmi je ťažké naladiť sa na rovnaký komunikačný kanál, súhlasím, no nemusí ísť nutne o hruboňov. jednoducho, komunikačné kanály ľudí sú často "nekompatibilné" a dôvodov nekompatibility je mnoho (vizuálny vs auditívny typ, odlišný sociálny a kultúrny background, rozdielne hodnotové kritériá, ...).
hfw
A ešte k tým hruboňom... poznala som zopár takých za svoj život. Ľudí, u ktorých som pod povrchom cítila len prázdno. Chladných ľudí bez dcuha. Našťastie ich nebolo mnoho. Možno máš pravdu, že každý z nich je poznačený nejakou traumou detstva, či dospievania. Neviem. Ale asi budeniečo na tom, že deťom možno veľmi ľahko zahatať cestu k otvorenosti.
hfw:
pekne
Ďakujem Viki :-)
dionea:
Rusalka
irrisor - a čo hovoríš na verejnú manipuláciu na adresu nič netušiacich ľudí?
:))
mmm a nepozorujem ani tak pravidlá, ako mieru ľudí, ktorou disponujú v prejavovaní radosti ;)
Viki,
marthabielska:
dia,
aha, tamto pozorovanie mi pripadá celkom zaujímavé...
Nuž... Tvoje domovské právo Ti neberiem. Nevedela som, že už si aj zelenarusalka.
Martha,
pre hfw:
irrisor, nevidím to tak čierne...
skôr sa mi zdá, že vaša (ne)komunikácia je dobrým príkladom komunikačnej nekompatibility.
hfw:
irrisor, nemám v úmysle robiť medzi vami arbitra...
len podotknem, že nie som veľkým zástancom zatrieďovania ľudí na škále najmúdrejší-múdry-hlúpy-blbec, ani si nemyslím, že je poslaním tých „múdrejších“ rozbíjať niekoho osobnostný betón.
ak medzi dvomi ľuďmi nefunguje komunikácia, obvykle na tom majú podiel obe strany, aj keď netvrdím, že „vinu“ si delia v pomere fifty-fifty.
inými slovami, nefungujúcu komunikáciu dvoch ľudí vnímam ako ich ľudské zlyhanie.
dodatok pre hfw:
hfw:
za arbitra si nikdy nikoho nepovolávam a ani o tomto nerozprávam z toho dôvodu. obhájiť sa dokážem aj sám:-)
irrisor - prosím Ťa, ak mi máš čo povedať, tak to povedz mne. Neviem načo robíš zo seba Rádio Jerevan.
irrisor, zostaňme pri tom, že...
lúčim sa a prajem ti dobrú noc :).
aj tebe dobrú noc, hfw:-)
ok, martha,
dobre sa vyspi.
irrisor
martha,
Irrisor, sorry. Dnes som si totiž prečítala toto...
"... MB spomína, že bola vykrádaná a poukazuje aj na ďalšie krivdy, ktoré ju postretli.. ako som zistil, nie len mne nie je úplne jasné, proti komu a prečo presne vedie svoj "boj", no jednoznačne mi to zaváňa bezohľadným a veľmi agresívnym pokusom o krádež energie.. chcel by som veriť, že to robí nevedome, ale kradnúť sa pokúša práve ona..
..nerád špiním do cudzieho hniezda, ale nemohol som nevyjadriť svoj názor, ktorý je možno trochu mimo všeobecne uznávanej a prijímanej roviny..
publikované: 12.09.2007 09:50 | autor: jpthunder (e-mail, web, autorizovaný)
Zvláštne jpthunder,
asi som podvedome to vysávanie energie cítila... predstava pokračujúcej komunikácie s MB nebola pre mňa vôbec príjemná...
publikované: 12.09.2007 10:45 | autor: zelenarusalka (e-mail, web, autorizovaný)
pekne zamyslenie
Essence
Rusalke
Posledný koment pre Marthu
Martha, nemôžeš vstupovať do diskusií konštruktívne a k téme? Dobre, že som si zvyšok diskusie prečítala až dnes, lebo zaspávať by sa mi s tým asi nechcelo.
Vôbec nepomôže, že sa dnes irrisorovi ospravedlňuješ, že si ho omylom spájala s jpthunderom. Znamená to, že nebyť Tvojho omylu, nebola by si tu včera urobila taký vietor?
ad Diskusia z 12. 9. 2007. Nazývaš tú diskusiu trápnou. Vieš Martha, pokiaľ si do nej nevstúpila Ty, bola to diskusia k téme významu slov. Strápna sa stala až po Tvojom vstupe, nakoľko si i do nej vniesla kopu mne absolútne nepochopiteľnej zloby a nevraživosti.
Myslela som si, že nebudem na to, čo si tu včera vyvolala reagovať. Ale akosi mi to nedá. Mám rada pokoj v duši. A som tolerantný človek. Ale nechcem, aby práve pri čítaní diskusíí na mojom blogu ľudia pociťovali trápnosť a zlobu.
Ja chcem svojimi príspevkami podnecovať fantáziu. Chcem, aby ku mne ľudia chodili radi, aj keď z názorom opačným. Rada o problémoch diskutujem. Je to vťahujúce. A bola by som rada, keby sa tu cítili ľudia dobre a dokázali sa tu baviť.
Sivákovi, bola by som rada
Veľa zbytočných slov
Michal,
Nie je toľko času, aby sme sa stretali v nejakých filozofických krúžkoch a pravidelne diskutovali o takýchto otázkach ľudského bytia. A rozvíjali tak a vzájomne si obohacovali abstraktné myslenie. Jednoducho takéto sofistikované spoločnosti nahradili internetové diskusie. Niekedy tie diskusie vypália lepšie, niekedy z nich ostane horkejšia príchuť, ako z koca tej včerajšej...
Michal,
Nie je toľko času, aby sme sa stretali v nejakých filozofických krúžkoch a pravidelne diskutovali o takýchto otázkach ľudského bytia. A rozvíjali tak a vzájomne si obohacovali abstraktné myslenie. Jednoducho takéto sofistikované spoločnosti nahradili internetové diskusie. Niekedy tie diskusie vypália lepšie, niekedy z nich ostane horkejšia príchuť, ako z konca tej včerajšej...
Pohladenie
Svojho syna som nepohladil snáď od jeho piatich rokov. Spáchal som tým trestný čin hodný odsúdenia. Trest si už odpykávam v najťažšej nápravnovýchovnej skupine. Ten najvyšší je ale trochu milosrdný. Predsa mi len dovolil pohladiť ho teraz, keď má 22 rokov. Alebo ma k tomu prinútil, aby som čosi pochopil?
Pred pár dňami sme sa lúčili na letisku. Odchádzal hľadať šťastie do sveta. Zanevrel na Slovensko, nemieni sa vrátiť. Objal som ho, pohladil, zaželal veľa šťastia a utiekol som odtiaľ. Utiekol som do basy, do svojej vnútornej basy odpykávať si trest. :-(((((((((((
Muži, prosím, hlaďte svojich synov! Malých, veľkých, vždy. Veľmi to potrebujú. Ale aj my, otcovia, to potrebujeme.
sivák
Sivák, krásne si to napísal
misolietavec, závidím ti...
bez zbytočných slov: závidím ti.
sivak,
.Mojich synov som hladkala, tulila k sebe do puberty...este i potom obcas mladsi pozabudol na vek a polozil si hlavu na moje plece...dnes by sa musel poriadne ohnut...ale...ked uz vecer spia, alebo rano este spia, pohladim ich po chrbatikoch, po vlasoch , co na tom, ze su dospeli? Mozno to v sne citia a sniva sa im nieco pekne...uz je cas, aby ich hladil niekto iny, ina zena ako mama. Ale som presvedcena, ze ziadne objatie, ci pohladenie "nepadlo vedla", i ked su teraz vzacnejsie, o to su krajsie...take priania k sviatku...schovam sa v ich naruci a mam pocit, ze sme si na chvilku vymenili ulohy - oni chrania mna...
Hanka, usmievam sa
Hoci je medzi nami nádherný vzťah, predsa len sú v období, kedy priveľa takýchto prejavov odmietajú... Ale občas majú aj svoje "slabšie" chvíľky :-)
No, tak to sú krásne slová,
rusalka,
Michal a ja sa teším,
Áno Hanka,
zisla mi
:-) To je veľmi inšpiratívna veta risor
miso,