zelená rusalka

Alebo o tom, že nie je zelená ako zelená

Je skutočne každý vták budíkom?

Alebo o tom, ako som cez radosť a smútok hľadala samú seba.

Kordélii

Pýtam sa sama seba.

Do imaginatívneho sveta obrazov Jana Zrzavého.

Píšem tu už týždne čo mi na kom vadí a prečo a tak som si povedala, že skúsim napísať o tom, čo mám rada. Ktorá z vlastností ma u mužov fascinuje.

Mám pocit, že mužom vadí ešte viac a preto ju ukrývajú za masky iných cností a necností.

Posledné mesiace sú štedré na podnety.

...smieť sa ho tak dotknúť aspoň špičkou jazyka.

Neviem, či je to počasím, alebo tým, že sa intenzívne vraciam k svojim spomienkam. Každopádne to nerobím náročky.

Moja mama bola asi v mnohom taká, ako ja.

Dnes ráno som sa zobudila zavčasu. Do ticha, ktoré prerušoval len spev vtákov za oknom.

V posledných dňoch listujem intenzívnejšie knihami Ruda Slobodu. Mám ho rada. Vždy som ho mala rada. Hľadám v jeho slovách odpovede na otázky spojené s ľudským bytím. Často sa pýta a jeho často nedopovedané odpovede sú mi čímsi veľmi blízke.

Nechcela som tento týždeň zahlcovať blog svojimi ševelmi, ale nedá mi.

Alebo o tom, ako otváranie sa niekomu chápem ja.

Keď zrkadlenie nášho ja odhaľuje najskrytejšie túžby

Úžasná kombinácia.

Láska je o otváraní sa. Je jej koncom postupné uzatváranie sa samých do seba?

Alebo o tom, ako som s mišomlietavcom vyšliapala jednu cestu.