zelená rusalka

lásku zabija všednosť bytia..

nič iné...

...ako električka ;)

prečo končí, vie sama...nepotrebuje si to zodpovedať žiadna zúčastnená strana....nemožno chcieť lásku tam kde nie je...jediná otázka, ktorá vtedy beží hlavou opúšťanej osobe je tak akurát "prečo?"

...no tú tiež niek nezodpovie....človek si ju musí sám....

Prečo tá otázka "prečo"???

Dala som tam len to, čo mi teraz vŕta v hlave...
Ak nemáš dôveru a nie si otvorená vopči druhému, môžete prežívať nevšetdností koľko chcete, ale nebude to láska

...možno, preto, lebo v súčasnosti je súčasťou mojej hlavy...

...Prečo? Kde som spravil chybu? Prečo ma už neľúbi?....

...tak asi preto....možno trošku subjektívne zaujaté názory tu budem dnes ráno prezentovať :P

a potom, ak je to o vsednosti bytia, ellie, ako je mozne, ze niektorym parom sa tuto vsednost bytia podari prekonat a niekotrym nie? ci si myslis, ze ostavaju spolu tieto pary iba z pohodlnosti? ze laska (samozrejme uz v inej podobe ako to mu bolo na zaciatku vztahu) nemoze pretrvat?

Rusalka - suhlasim s tym uzatvaranim pred druhym. a to, ze sa ludia casto zabudaju pytat a hlavne ozvlastnovat zivot. a budovat ten spolocny. ludia casto zabudaju, ze tak ako na zaciatku vztahu, tak pocas celeho jeho trvania musime nieco budovat, rozvijat...

...ale akosi ich vždy dokázalo srdce presvedčiť silnou argumentáciou, takou tou srcu blízkou, že však všetko je ok

do slova ozvláštňovanie spoločného života by som dala aj hľadanie odpovedí na spoločné a vzájomné otázky... prinášajú nové poznanie a spolu s ním prichádza do vzťahu i radosť...

že ignorujeme otázky je začiatkom konca... zakrývame si oči... bojíme sa odpovedí?

aj tak tá laska ovšednie..

tak isto,ako tá prechádzka stale tou istou trasou..

pamätáš Rusalka..)))

pumandulka..ano..pohodlnosť,úcta,spokojnosť..ale láska..taka láska ako bola na začiatku..to už nie..teda..taký pár ja nepoznam..

aj ked..nie je to konštanta..to je jasne..

boli otázky zodpovedané predtým, možno by sa tým zmenilo len to, že by sa to skončilo ešte skôr.....ja som o tom písal včera....proste ja som sa snažil vytvárať si ilúziu lásky aj keď tam už nebola....

pretože možno aj nie...
ale to už sa asi nedozvieš...

ignorovanie otazok je zaciatok konca!!! - s tymto suhlasim, sama som to zazila.
ak sa to ale podchyti vcas, stale sa medzi 2 ludmi moze obnovit laska. dokonca taka ta blazniva zo zaciatku :)

a ellie - moj nazor na to, preco sa tolko parov v poslednej dobe rozchadza: ludia si totiz naivne myslia, ze laska ma iba jednu podobu, iba jednu fazu - predsa ak necitim kazdy den k partnerovi tu vasen ako na zaciatku, ak na neho nemyslim kazdy den, kazdu minutu a sekundu, nie je to laska... a tak opustim, najdem novu a prejdem tymi istymi fazami a znova opustim...

ked to dosiahneš,tak sa z toho tešíš..

ale..ako dlho?..kedy si dáš nový cieľ?..ďalšiu metu?..

spomeňte si..po čom ste tak strašne túžili a dosiahli ste to?..a kde je to teraz?..teší vás to rovnako,ako v čase,ked ste to dosiahli?..

nie..čas otupí aj ostrý brit..sa spieva v tej krásnej piesni..ale..aj krásne veci vie zovšedniť..

čo ponímate ako lásku, Láska nekončí, lebo Láska je večná, pretože je v nej večný Život, Ona je tým Životom, láska k mužovi ( príp. k žene ) môže byť tou láskou s malým l, ale skôr môže byť iba vzťahom, akousi túžbou, potrebou, či nevyhnutnosťou byť s daným človekom, ak ale vo vzťahu k mužovi (príp. k žene ) je pravá Láska, tá s tým veľkým L, nekončí ani prípadným ukončením vzťahu, milujúci nedokáže milovanú bytosť prestať milovať a to je podstatou veľkej a pravej Lásky, kto takú má, pozná odpovede na všetko, na všednosť dní, na zamotané klbko pochybovačných neotázok a neodpovedí, ktoré rastú a strácajú svoj zmysel v porovnaní s veľkosťou Lásky tak výnimočnej a zároveň tak jednoduchej

ja nehovorím, že som bez viny dámy....
...proste stalo sa, ja nemôžem nútiť niekoho cítiť, čo chcem aby cítil....proste to už necíti.....tam si môžte klásť otázky akékoľvek...

aj z niečoho, čo som dosiahla veľmi dávno :-))
Ty nie?

presne ako sa to spieva - aj krasne veci vedia zovsedniet, ale nemusia. ide o to, co pre to spravime! ak to nechas tak s myslienkou, ze ak je to prava laska, tak to vydrzi, ak nie, tak sa rozideme, tak ano, je to zaciatok konca...
a k tym metam - tesim sa z kazdej mety, ktoru som v svojom zivote dosiahla. mozno nie s rovnakou intenzitou, ale obohatila ma o nieco a ja si to vazim a stale sa viem z toho radovat. a po dosiahnuti kazdej sa snazim co najrychlejsie vystavat metu novu. lebo ak ju nemam a nemam kam smerovat, stagnujem. a to je zaciatok konca.

len co s laskou s velkym L, ak nie su ti dvaja spolu, ked nedokazali prejst problemami. sice ju cita a laska pretrva, ale proste nedokazu prejst komunikacnymi problemami. aj take pary poznam...

áno, súhlasím s tým, že láska je večná... a neutíchajúca...
Ale ja som písala o láske medziľudskej... a myslím, že tie moje kritériá sa hodia na všetky podoby lásky, ne len partnerskú, ale i rodičovskú, lásku medzi priateľmi a pod... Stretla som len veľmi málo ľudí, ktorí dokázali žiť v naplnenej láske celý život...

sa niekto uzatvára pred partnerom nie preňho samého, ale kvôli niekomu, kto s tým partnerom úzko súvisí, napr. kvôli jeho rodičom, priateľom, známym a pod. ale to je asi komentár trochu odvedľa.

ten názor nie je vôbec odvedľa... je to dosť bežné :-(

to je iba láska s malým l, neverím, že niekto, kto naozaj miluje, nedokáže s danou osobou komunikovať, niečo predstierať, alebo sa pred ním uzavrieť, možno je to môj osobný pohľad, ktorý je aj mojím pohľadom na moju Lásku, nedokázala by som inak milovať, ako plným srdcom, kto to dokáže, je buď egocentrik, alebo pravú podstatu Lásky nepochopil, oboje sa nevylučuje, práve naopak, osobne ja by som z polovičatého vzťahu ušla, čo najďalej a to odporúčam všetkým, čo sa trápia nad takými vzťahmi, ak chcú zažiť plnú hodnotu pravej Lásky, budú musieť čeliť takému rozhodnutiu, ale to je na nich samotných, len v zhrútení starého a chorého je možné vystavať nové, posvätné a vzácne

na to iba toľko, tento svet je miestom, ktoré je tak choré a zvrátené, že je normálnosťou, že existujú takéto vzťahy, asi nie je nám dané milovať sa jednoducho a bezprostredne, s plnou dôverou, no ja verím aj na iné, lepšie svety a na lepšie medziľudské vzťahy, ktoré citlivé duše umelcov, tak veľmi postrádajú

láska existuje iba vtedy, keď je prítomné porozumenie. úplne ktokoľvek v celom univerze, aj keby bol neviem aký duchovne vyspelý, sa môže pozabudnúť v plytkosti a jeho láska tým činom upadne. jednoducho preto, lebo plytká bytosť nemá šancu chápať komplexne seba ani iné bytosti. samozrejme, opäť sa môže láskou stať. potrebuje k tomu hlavne čisté myslenie, bdelosť a trpezlivosť.

rusalka uz ti kvitnu nejake kvety? :)

ale večnosť lásky je nezávislá od jednotlivca...

aj včera som obzerala a ešte nič moc .-(

práve som sa vyjadril proti takej závislosti :-) láska je postoj, stav mysle, a nie nejaká večná energia alebo podobná záhadnosť. aká je myseľ, taká je láska. také je to prosté.

prepac ale celkom nechapem tvojmu ponimaniu lasky s malym l a s velkym L. lebo mam to cele polepete podla toho, co pises. niekedy sa mi zda, ze lasku s velkym L chapes ako nieco mimo cloveka, co je nemenne a dane a existuje teda nezavisle od nasej existencie. to by teda znamenalo, ze tuto lasku nikdy ale nemozeme dosiahnut na zemi, v nasom beznom ziti. nam je teda dane dosiahnut iba ludsku lasku, ktora je laska s malym l. mam to chapat takto?

plytkosť a zrelosť ducha sa úplne vylučujú, zrelý znamená vedomý a živý, plne prijímajúci a dávajúci Lásku rovnako univerzu, ako aj milovanej osobe, na zemi niet veľa takých, preto viem, že úpadok je nielen možný, ale celkom bežný a reálny, čistota myšlienok a bdelosť je cestou, po ktorej treba trpezlivo kráčať, to je presné

to si pochopila presne Láska s veľkým L je nezávislá na človeku stojí mimo neho a je na človeku samotnom sa o ňu usilovať, ale potom je tu ešte akási životná ľudská Láska a tá tiež je pre jednotlivca tou Láskou s veľkým L tá vychádza z tej najvyššie postavenej Lásky a k nej aj smeruje, preto sa nevylučuje, ale ju plne poníma a kto takto miluje, plne a čisto stojí v v lúčoch PRAVEJ LÁSKY

aj zrelý duch má svoju plytkosť, totiž formu, v ktorej sa odráža, a tiež určité sprostredkovateľské štruktúry, ktoré sú na rozhraní obsahu a formy. a vnady týchto nevyhnutných povrchností môžu pritiahnuť aj jeho.
zdá sa, že sa vcelku zhodneme.

dohodnime sa na pojmoch a dohodneme sa na všetkom / niekto, kto žil v staroveku, ale jeho meno mi vyletelo z hlavičky/

nezľahčuj to predsa ľuďom :-)
nestačí otvoriť sa nejakej transcendentnej láske, aby do nás prúdila. lásku nemožno do nikoho vložiť, len ak sa odovzdá bohu alebo čo-ja-viem-čomu. budeme jej mať iba toľko, koľko si zaslúžime prácou na sebe.

ak by to bolo na mňa všetko, idem robiť jarní úklid a potom asi noý článok : Oko za oko, zub za zub, až to bude hotové, ak vôbec sa mi to podarí, môžte nahliadnuť, ak vás tématika zaujala, nič vopred nesľubujem, no pokúsim sa, zatiaľ ahojki, prajem všetkým pekný deň

Láska k BOHU a práca na sebe samom sa nevylučujú, práve naopak, ak plne a vedome Boha miluješ, nemôžeš na sebe nepracovať a nestávať sa denne lepším, pravá Láska najprv dáva a potom prijíma, nejde tu iba o prúd energie ale o vedomé žitie v tejto sile a toto žitie nie je iba v pasívnom prijímaní, ale v dávaní seba a v povznášaní okolia

termíny môžu pomôcť, hoci si nemyslím, že som sa už stihol terminologicky až tak vzdialiť od tzv. ezoteriky :-) asi totiž obaja vieme, čo je duchovný obsah aj telesná forma.
poviem čosi o láske ešte inak, aby bolo zrejmé, prečo láskou nazývam porozumenie:

ľudia v súvislosti s láskou radi hovoria, že si dobre rozumejú.pre niekoho to znamená, že si rozumejú v sexe. to je prelínanie na telesnej rovine. pre dakoho láska, ale iní poznajú aj viac - oboch baví chodiť do kina, zbierať známky, cestovať, variť... obaja vychodili rovnaké školy alebo pracujú v podobných odboroch... radi robia všeličo z toho spolu alebo sa o tom aspoň rozprávajú a emočne sa popritom vyjašia. je toto úplná láska? možno nie celkom, lebo je možné aj prelínanie myslí - keď sa jeden stane tým druhým, pričom zostáva aj sám sebou. a to už je Láska. keď otvorím myseľ niekomu natoľko, že s ním splyniem, znamená to, že preľnem celé jeho ja. a to zasa znamená, že ho úplne pochopím. ak sa skrz svoju nebdelosť vrátim k nejemnosti mysle a opäť začnem lipnúť na tele a svojom egu, automaticky sa uzatváram, čím sa stráca pochopenie pre toho druhého (aj pre seba samého). to je strata Lásky.
okrem tejto lásky nie je potrebná iná, vyššia láska, lebo tá hore uvedená je presne onou "božskou" láskou. dá sa aplikovať nielen na rodinného partnera, ale na kohokoľvek. preto ani nie je ani potrebné rozlišovať medzi láskou materinskou, priateľskou, mileneckou a nejakou tou agapé prípadne inými druhmi. to, čo ich zdanlivo odlišuje, je iba povaha konkrétneho vzťahu, nie samotná podstata lásky - totiž otvorenosť, splynutie a pochopenie.

aj ked..som zvedava,kto sa z toho nicku vyvinie..))))

si koberce aj vlasy a drobný popol padal na moju hlavu a ja som mala oči plné prachu a radosti

nech si kto chce,čo chce hovorí,ja vravím za seba...no a teraz môžte závidieť ;)

keby som ťa nepoznala,tak ti aj uverim..))))

ako sa spieva " málo mně zná,málo mně zná,kdo o mně říká.." ;)

Teiž myslím, že nezovšednie... :-)
nič
ani láska
ani desina :-)

že inťuťuna sa dosť líši od môjho bežnejšieho nicku, ale nehal som si tam web a podľa neho ma môžeš odhaliť :-)) a keby nastali ťažkosti, pisni luciferovi - on už vraj vie, kto má identity pod palcom. ináč, tento tu mi vymyslela včera sygon :-)

ale..oka...proč su potom rozvody?..ked nezovšednie?..

inťo..ale ked ja zase neviem,kto je lucifer..)))))

toho odhališ..?..)))

lucifer je podľa všetkého bzú. aspoň tak myslím. spomínaš si? :-)

trikrát rozvedený ,často pri sviečke s pálenkou na stole a nožnicami na ovce v ruke vraviel, rozvody sú preto,aby mali ľudia prácu ;)

inťu...toto viem..to si moc neodhalil..ale chvílami ste sa spravali,ako keby ste poznali aj tu original identitu bzu/lucifera..)))

tú identitu iba tuším, na rozdiel od adminov. ale žijem :-ňňň

..ste ma zaujali... lasky a jej podob je tolko kolko je ludi ...a taky skromny vsedny nazor Ellie..vsednost nezabija, vsednost lasku utvrdzuje...vsednost ma svoje caro,istotu, pokoj a krasu...je to daco co nas objima-nezne, starostlivo bez zbytocneho humbuku..je to istota/dovera/realna laska ktorej kazdy den hladis do oci, ktora ti mozno kazdy den povie tu istu formulku, kazdy den vidis po ranu tie iste strapate vlasy, odutu pusu, vecne hundranie pri salke kavy a ty ju za to lubis-lebo je len a len tvoja a pre teba...
..nemusite sa zo mnou zhodnut,ale tak to citim ja...

:-))

tak sa mi vidí, že to je, ani sa nenazdáš :-))
Ale porozmýšľam aj o lepšej odpovedi...

Presne tak akosi cítim, že by to malo byť :-)

sú nevyhnutné a vtedy je možnosť nanovo začať balzamom a liekom. No keď sa niečo neskončí a pritom sa začína druhé, toť moja otázka, Rusalôčka. Čo s tým? Čo skončiť? Starý koneic, či nový začiatok!

Môže vôbec niečo začať, pokiaľ prvé neskončí??? Pretože mne sa zdá, že nie...

a tak mi mysel zablúdila iným smerom.

Máš pravdu, v principe by to nemalo byť. Ale stáva sa...

A zaujímavé sú aj otázky, ktoré nastolila Zuzka Rozprávkarka v závere. Podľa mňa staré konce a nové začiatky sa nevylučujú. Koľkokrát práve kvôli novým začiatkom sa končí to staré. Väčšinou, alebo možno povedať spravidla, sa to prelína. Nemôžeš si jednoducho povedať, tak od 1. apríla môžem ľúbiť Jara, lebo dovtedy to ukončím s Jožkom... Môže si to povedať školáčka, ktorá si naplánuje s kým bude "chodiť". Ale to je o inom.
Avšak otázka čo s tým, keď "niečo neskončí a pritom sa začína druhé" je absolutne osobná. Tak neporadí aj najrenomovanejšia poradňa. Tam je najspoľahlivejším poradcom vlastné srdce. (A toto je aj moja nová téma, nad ktorou uvažujem.)

Oprava.

ja to cítim tak, že niečo by malo najskôr skončiť, aby druhé mohlo začať... ale to je asi iná téma :-))

na priamu otázku sa mi žiada reagovať aj priamou odpoveďou, ale ku záveru tvojho príspevku si uviedla podľa mňa mimoriadne pravdivú a celý problém vystihujúcu myšlienku, totiž, že ... " Stávame sa tým vzájomne neslobodní a neslobodní nedokážu skutočne milovať ".

Je to skutočne tak, veľká pravda a rozšíril by som ju o to, že pocit neslobody nastupuje, keď vo vzťahu nastáva nerovnováha v dávaní a prijímaní, nevynímajúc vzájomný dialóg. Láska nie je perpetuum mobile, utopistický stroj, ktorý neprestajne pracuje bez dodávania vonkajšej energie. Pravá láska je živená dennodennými drobnosťami obidvoch strán, vrátane spomínaného dialógu. Pri rovnováhe obidvoch, ženy a muža, verím na lásku aj vo vyššom a vysokom veku.

... myslím, že tam niet ničoho, s čím by som nesúhlasila :-)

to je dobre macík že veríš aj v starom veku,podľa astrológa prave mňa vraj niečo také čaká,len dožiť sa asi musím :O)

kde si sa túlala?... dlho som Ťa nevidel...:-) Vidíš, čaká Ťa pekná staroba, začni na nej už teraz pracovať. :-) Prajem to každému, kto sa o to pokúša...

ajoj,mala som pokazený internet,je to ťažké čakať až na starobu,ale samozrejme sa pokúšam už teraz :O)

vlastne som z toho čakania už aj strašne zostárla

ale duša Ti dozrela, posilnela... budeš si vedieť vybrať, koho skutočne milovať...

v akom veku sa hovorí, že niekto zostárol? :-)))
Aby som vedela, ako na tom som... či mám ešte čas... :-)

láska kvitne v každom veku, to klišé poznáš, no je pravdivé. Našťastie.:-)) Tých pár rôčkou navyše môže opravdivej láske len pomôcť..to nech ťa nesužuje :-)

to je dobrá otázka,ale odpoveď si asi musí dať každý sám,ja mám dojem že ten astroslóg so mnou dobre vypiekol,lebo som sa prestala snažiť,začala rozmýšľať a s istotou zistila,že duša ti môže zostarnúť kedykoľvek

rôčkov...

že môže duša ostať stále mladá...

veď zato :-)))

preto jej koncom či zhasínaním nemusí byť len nedôvera a uzatváranie sa tomu druhému.
súčasťou lásky je aj obdiv, príťažlivosť, blízkosť, dôvernosť, neha, túžba, vášeň, porozumenie, obetavosť, súznenie, úcta...
sa nazdávam, že láska chradne, keď je neduživá ktorákoľvek z jej súčastí, a zomiera so stratou dôvery a úcty.

aby sa láska neskončila...

ale ak sme k sebe otvorení, dkážeme si povedať i to, že sa vytráca úcta...
a páčia sa mi súčasti lásky, ktoré si vymenoval... hoci možno nebudem vo svojej deväťdesiatke považovať za až takú dôležitú vášeň :-)))

je úplný, ani to, že je "povinný".. a tiež netvrdím, že akonáhle sa ľubovoľná zo súčastí lásky vytratí, že to znamená koniec lásky.
a rusalka, je naozaj také dôležité otvorene si povedať, že sa vytráca úcta? sú na to naozaj potrebné slová?
otvorenosť vo vzťahu je super vec a vzťahu i láske prospieva, no nemyslím si, že je nutnou podmienkou lásky.

keď niektoré samozrejmé veci treba vysvetľovať slovami...alebo vtedy, keď samozrejmé prestáva byť samozrejmým :/

skutočné súznenie asi sa to dá i bez slov...
Ale myslím, že bez otvorenosti nemôže vzťah, láska existovať... otvorenosť súvisí z dôverou (písala som v článočku, že to neznamená, nemať i svoje tajomstvá).
Myslím otvorenosť v slovách, názoroch, vyjadrovaní pocitov... otvorenost pri dávaní a prijímaní lásky... Nemôžem milovať, ak ma človek k sebe nepustí, ak sa mi neotvorí...

niekedy celkom zbytočné...
Ale súhlasím, že s koncom súvisí, keď prirodzené prestáva byť prirodzeným...

tak, že objekt lásky o láske ani netuší, potom asi pripustíš, že otvorenosť nie je nevyhnutná..

tak asi otvorenosť možná nie je, to je pravda :-(
ale to asi hovoríš o platonickej a jednostrannej láske, nie?

má jednu frajerku, za ktorou už chodí celé roky, každú jar mu privedie fešné potomstvo, ale onehdá sa tu objavila jedna milá túlavá sučka a jeho srdce zahorelo vášnivou láskou. Podľa všetkého by mal ukončiť vzťah si starou frajerkou, ale za nič na svete, on ich chce obe, aj tú, aj tú a k ním kopu ďalších, zatúlaných. Ku všetkým cíti lásku, nehu, príťažlivosť, aj obetavý je k ním, o svoje kostičky sa delí, len si nevie vybrať, ktorá je tá pravá. Čo mu poradiť?

:-))))))))

nnno, ale aby sme sa príliš nezaplietali do hypotetických prípadov, skúsim dať iné príklady: opätovaná láska k človeku, ktorý je extrémne uzavretý, plachý, introvertný, hlboko zranený sklamaním z iného vzťahu, nezvyknutý prejavovať navonok city atď.
v takýchto prípadoch s veľkou otvorenosťou počítať nemožno, a pritom láska môže "fungovať" bezchybne.. láska sa môže predsa odohrávať aj v neverbálnej rovine...

o ňom čosi vie, ale do mňa furt len nejaký čert, alebo wyslužilec, alebo hfw domŕza, a po hogovi ani stopa... :-)))

neviem...
ale otvorenosť nepotrebuje za každú cenu veľa slov...
a stále premýšľam, či by som si vedela predstaviť "bezchybné fungovanie lásky" s extrémne uzavretým človekom... neviem...

a on sa jednoducho vyparí.. tak Punťovi potom niet ani rady, ani pomoci... :(

moju prosbu, že ho ako toho najkompetentnejšieho prosím o radu pre Punťa, nech mu pomôže vybraťt tú, ktorá sa k jeho dvanásťročnému majestátu najviac hodí.

Ďakujem za vybavenie.

vieš si predstaviť, že sa muž/žena zamiluje do ženy/muža "s minulosťou", no jednoducho povie: "o tvojej minulosti nechcem nič vedieť, milujem ťa se vším všudy"???

:-)))

skôr tak, že ktorú z tých mnohých sučiek spraviť prvou paňou háremu...

možno by sa oddalo rozlišovať medzi otvorenosťou vedomia a verbálnou zdielnosťou. niekto nie príliš veľavravný môže byť otvorenejší ako žoviálny utáranec, ktorý na seba prezradí všetko možné. ukecanosť býva veľmi často maskou uzavretosti.

no nič menej sa nazdávam, že uzavretosť nemusí byť kontraindikáciou lásky.. aj keď netvrdím, že by otvorenosť, či už verbálna alebo otvorenosť vedomia, bola na škodu vzťahu a lásky.

tu by som sa asi spoliehala na svoju intuíciu...
Na druhej strane, ak by sa z dotyčného stal môj partner, asi by vzájomná otvorenosť bola prirodzenou súčasťou vzťahu...
Aj bez "špárania sa" v minulosti, ak by onej jeden z partenrov hovoriť nechcel....

nesedelo mi len podmieňovanie lásky otvorenosťou.. chcel som povedať, že môže jestvovať veľa prípadov, kedy otvorenosť "nefunguje" optimálne, a jednako to nemusí znamenať koniec lásky.

asi ešte niekedy napíšem, čo cítim v slovnom spojení "vzájomná otvorenosť" :-))
budem o tom premýšľať Hogo...

a aby nevzniklo nedorozumenie, vzájomnú otvorenosť považujem pre vzťah za veľmi výživnú, no ako som napísal vyššie, nemyslím si, že by platilo "nie je otvorenosť - láska zomiera".

ako o nej rozprávam...

sa musí veľmi otvoriť, aby toho druhého vpustil do svojej trinástej komnaty (a robí to vzťah krásnym, môcť ju s niekym zdieľať)... je to o dôvere a dôvera je o otvorenosti... neviem teraz nájsť vhodné slová, aby to bolo zrozumiteľné...

netrápi Ťa žiadna pochybnosť, žiaden smútok, žiadna bolesť, všetko ide, tak ako má ísť.. bohužiaľ, nie každý človek má to šťastie...

dnes som sa rozprávala so svojou priateľkou, ktorá pracuje v UK...rozprávali sme sa o láske, o svojich mužíčkoch, pretože pociťujeme rovnaké nedostatky a možno zo strachu, z bezmocnosti...rozprávali sme sa preto, že lásku nechcem stratiť...je to vari zbytočné? keď sa cítim príjemne, nestarať sa o to, aby to trvalo čo najdlhšie? hm

a radšej snívam ako o tých snoch píšem... tak isto radšej milujem, ako o milovaní píšem..
Ale to by sme nemali blogy, diskusie... sme tu, lebo chceme písať o niečom, čo je nie také jednoznačné, chcem zdieľať s ostatnými svoje pocity, radosť, nestotu...

záleží... My ženy vieme bojovať o svoje sny! Každá máme svoj spôsob boja. Niekto vie za lásku bojovať aj mlčaním. Alebo proti nej. Láska je jeden z najsilnejších impulzov v ľudskom živote a vie všetko prevrátiť naruby. Vie byť bičom. A je na nás, či sme tí, čo ten bič držia v rukách a snažia sa byť pohoničmi, alebo sa dáme svojimi citmi bičovať.

chcem o tom aj rozprávať...rovnaké to je, aj keď po niečom túžim...či už to niekam (niekomu) napíšem, alebo to niekomu poviem...často to dávam najavo...no nie vždy a nie všade...v podstate si to moje hovorenie o veciach užívate na blogu najčastejšie ;)

že sa tu láska dá pretaviť do rôznych foriem, do básne, komentov, úvah, rozprávky... Každý z nás má svoju formu vyjadrenia, ktorá mu viac sedí.

Ja napríklad radšej napíšem o láske rozprávku, môjmu peru to ide ľahšie. Malý Martin zas zrýmuje básničku. Čert vnesie do toho svoje typické filozofické postoje. Diuška nehu. A ty otázniky. Každý z nás má niečo. Je z toho fantastická mozaika. A to je na tom to príťažlivé a pekné.

otvorenosť vedomia je veľmi prostá vec: vedieť prijímať to, čo život prináša, bez predpojatosti, a to aj napriek tomu, že má človek poruke kopu skúseností a vedomostí (aj negatívnych) o javoch podobných, ktoré by ho mohli oprávňovať ku generalizáciám a apriórnemu odmietaniu. túto otvorenosť vidím ako nevyhnutnú podmienku oddanosti, dôvery, úcty a tie zasa ako neoddeliteľné súčasti lásky.
na druhej strane, otvorenosť úst niekedy iba otravuje sluch :-) iste si sa stretol s prípadmi, keď sa za uvravenosťou skrývala neochota pristupovať k ľuďom srdcom, aj s opačnými, keď nevravnosť bola iba vonkajšou šupkou, akousi ochranou, za ktorou sa dala nájsť nefalšovaná vrelosť.

(autor článku a moja maličkosť) takmer v rovnakom čase hľadajú odpoveď na podobnú otázku. Kedy končí láska ?
Pravá láska ( rozumej ak ľúbime úprimne a z celého srdca ) nekončí asi nikdy.Akokoľvek by sme sa bránili, ten cit je silnejší, vždy si nás nájde.

:-)

že prirovnanie k mozaike je trefné...
krásne si ju tu denne skladáme... a ten priestor na skladanie je nekonečný :-))

prebúdzanie počas zajtrajšieho rána.

Aby sme o láske nielen písali, aby sme i nej nielen snívali, ale hlavne aby sme ju žili...

paci sa mi ten clanok
narozdiel od hoda sa mi nezda ze podmienujes lasku otvorenostou , na druhej som z neho chapal co vnimas ako lasku ohrozujuce .. a musim povedat, ze skutocne obava byt otvoreny na lubovolnej urovni moze byt definitivnym katom . Myslim, ze zdielam tvoj nazor .
Som nad tym rozmyslala a kazdy koniec bol nejakym sposobom poznaceny nemohucnostou pustit na nejakej urovni co som potrebovala alebo chcela , alebo sa casom nepochopenim dotransformoval do dacoho ineho .. U luid to byva otravenie z partnera , strata pohody, potreba sa hadat .. je to jedno, povod sa mi zda ten ktory si spominala

lubi sa mi myslienka, laska ako stav mysle a zotretie rozdielu medzi druhmy lasky . Nad cim dumem, je , ci musi laska znamenat nejake uplne pochopenie, prelnutie a splynutie .. Zavana mi z toho nuda , mozno sa to spatne divam , ale nebavi ma uplne poznat .. neviem, co potom vnimat , emocie , ci co ? :) ci daco tvorit ci co robit , s dakym koho uplne poznas..:)) strasne dementne fomrulovane vety som vyplula

všetko, čo ľudia robia, im v konečnom dôsledku prináša nejaký pocit. samozrejme, snažia sa, aby ten pocit bol čo najlepší. vďaka tomu sú schopní užívať si aj opakovane to isté (z najjednoduchších príkladov jeden kopec, jedna kniha, jeden film). viem si živo predstaviť, že ti to nie je fuk, lebo pred rokmi ani mne predstava vychutnávania už známeho príliš nevoňala. veď keď si čo len teoreticky predstavím bytosť, ktorá chápe celý tento vesmír (čiže ho má pod palcom) a ktorú tak môžem nazvať bohom, musela by sa na smrť nudiť. ale existuje aj pre vševedúceho východisko z nudy: hra. všimni si decká, ako sa donekonečna dokážu hrať tú istú hru a je im fasa. a potom prejdú k inej. a znova sa vrátia k prvej. a tak ďalej. väčší, ak sa dokážu aspoň trochu hrať, sa hrajú s jedným kopcom, jednou knihou, jedným filmom, jednou planétou, jednou časťou matematiky, jednou chemikáliou... a keď sa vyhrajú, prejdú na ďalšie. a znova sa vrátia k predošlým. vedieť sa hrať s už poznaným je otázkou postoja. aj pri splynutí myslí sa dá hrať hra, v ktorej môže nastať nekonečný počet situácií a tie možno vychutnávať. skrátka, človeka musí život baviť (či už s partnerom alebo bez neho), aby mu pripadal kvalitný :-)

hej, hrat sa je strasne fajn :)
pekny komentar .