Pohľad z okna mojej pracovne mi pripomína najzvláštnejšie obdobie môjho života. Obdobie, ktoré bolo napriek značnej dávke nepohodlia veľmi očarujúce a najmä očistné.
Rada sa k tým mesiacom vraciam. Stačí mi, aby som sa oprela o operadlo stoličky alebo si ľahla na pohovku a svet za oknom pracovne sa okamžite spája s tisíckami okamihov tých najzvláštnejších spomienok, ktoré sú uložené v mojej mysli. Neobyčajných spomienok na obdobie, v ktorom sa pomaly, krok za krokom nanovo rozochvievali tie najhlbšie pramene mojich radostí. V malom domčeku, ktorý bol mojím tichom, miestom mojich snov, miestom, kde som spoznávala samú seba.
Preto tak rada píšem, pozerajúc z okna pracovne. Sledujúc, ako na moje spomienky dopadajú dažďové kvapky a krehké vločky snehu. Ako sú pohládzané vetrom, tieňmi konárov vysokého tisu, ako sa v lete roztápajú pri horúcom dotyku slnka.
A mám ich rada i napriek tomu, že bol do nich vpletený i strach so smútkom. Mám ich rada bezo zvyšku. Tak, ako sú bezo zvyšku súčasťou mojej mysle a môjho ja.
Tam za oknom, v tom malom domčeku, som sa pomaly zbavovala svojich démonov. Pramienok po pramienku som ich tam vypletala z vrkoča svojich myšlienok. A nahrádzala som ich radosťou. Farebnými a voňavými stužkami smiechu, očistných sĺz, dotykov lásky a priateľstva.
Večer čo večer som vtedy pozerala na hviezdnu oblohu. Alebo len tak, do tmavého okenného otvoru patriaceho vtedy mojej budúcnosti. Do okna pracovne, z ktorej teraz spoza skla tak často pozorujem to minulé.
Komentáre
:-)
tiež mám rád svoje okno
Snežka :-))
Pod altánkom :-)) až raz budem veľká
Juj
Vladko, slnko svieti ozaj krásne...
:-))
rusalka zelenucka
takže rusalka je dokonca až pučisko! :-)))
:))) a aky nezny pucisko
kdeže, kordelia,
pekné :)
Tiež si denne všímam gaštany Kordélia
Páčilo by sa mi mať ich silu :-)
Inťo, Inťo :-)
Diuška :-))
:) to by bolo veľmi príjemné rusalka
Bude :-))
Hmm....
:)
Nové bydlení