V detstve sme chodievali na tieto sviatky do hôr. Celá rodina. Rodičia i moje dve mladšie sestry. (Ne)viem si predstaviť, ako by to u nás počas Veľkonočných pondelkov pri tejto skutočne hojnej ženskej zostave vyzeralo.
Našťastie mi bola mama asi v mnohom podobná. A pravdepodobne jej predstava mokvajúcich kobercov, hysterického kriku, neutíchajúceho nástojčivého búchania na dvere zamknutej detskej izby stačila na to, aby sme, pokiaľ to bolo čo i len trocha možné, nezostávali doma.
Bola to taká naša tradícia. V lese sme so sestrami pretrpeli (hoci s očami vyvrátenými kdesi dohora) tých zopár kvapiek lacnej voňavky, ktorými nás otec pokropil, dokonca sme sa ním nechali symbolicky vyšibať. Trvalo to všetko vždy len chvíľočku. Tá guča znechutenia v hrdle sa nestačila ani poriadne rozrásť a bolo po všetkom.
Dokonca som každoročne na túto príležitosť zdobila i vajcia. Vyfúknuté kraslice, ktoré som vešala na konáriky bahniatok. Nosili sme ich aj do lesa. Do podnikovej chaty, o ktorú nemal asi nikto nikdy okrem nás záujem, pretože sme tam chodili pravidelne.
A k zdobeniu kraslíc sa raz isto ešte vrátim.
Nemám rada veľkopondelňajšie tradície prenesené tupo a bezhlavo do mestského prostredia. Tradície, ktoré sa zmenili na prejavy hrubosti a ľudskej nedôstojnosti. Komerčne úspešné tradície, ktoré už málokto spája s príchodom jari a znovuzrodením.
Nechápem (a nikdy som to ani nechápala), ako sa môžu dievčatá a ženy chvieť nedočkavosťou, kedy konečne zazvoní zvonček a kedy to začne. Kedy ich konečne podnapití muži počastujú svojou hrubosťou.
Nikdy som nechápala, prečo sú muži za svoju hrubosť ešte hostení a obdarovaní.
Vnímam to matematicky. Taká veľkonočná priama úmera. Čím väčšia hrubosť, tým radostnejší povyk.
Také kolektívne sadíčko-masíčko.
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí majú tento deň úprimne radi.
Komentáre
A potom , že tradície treba zachovávať...
rusalôčka aj ja sa úspešne vyhýbam
ktovie, možno že keby som kdesi v chalúpke bývala v horách a tak rozprávkovo pripravila všetko naokolo tak by som jedného, dvoch kupačov takých pravých prijala :)
nuž ale takto sa stránim :)
Rusalečko,
Martha... tu prší... škoda
Pekný Veľkonočný pondelok i Tebe... :-)
kitiucsib... bránku mám zamknutú...
A tradície by som raz rada v nejakej z čistých podôb u mňa oživila :-))
Raz, keď budem mať vnukov a vnučky :-)
Nikdy som šibať nechodil...
Napriek tomu by som túto tradíciu nezatracoval. Iste, chlapi by sa nemali ožrať do nekontrolovateľnosti a spôsobovať bolesť a pocit nechutnosti. Mali by šibať/biť ženy šarmantne-)))
Nechodím šibať a neuznávam tebou popísaný priebeh šibačky, ale určite mi je tento zvyk bližší a sympatickejší ako rôzne násilne importované halloweeny, valentíny, Santa Clausy...
Je to totiž naša, slovenská obyčaj.
Poludnica... je pravda,
Sadím kvety a kríky a tie po prvý krát vo väčšom množstve zakvitnú v mojej záhrade... takže z jari sa skutočne teším.
Dvere neotváram v tento deň nikomu už roky :-))) takže to bude taká klasika...
Poludnici a rusalke
PF :-)
Tradície mám tiež rada, ale v ich nekomerčnej podobe... i tie naše slovenské sú z roka na rok viac spojené s komerciou...
My máme zasa vo zvyku otvoriť tomu kto zaklope...
Masy... si jedným z mála,
A neboj, hneď ako bude zrána na tráve rosa, opäť budem po nej bosky tancovať :-))
Martha? a maľuješ aj veľkonočné kraslice?
My máme už dávno najjednoduchší spôsob farbenia vajíčok...
Tak farbievala varené vajcia
Myslela som, či robíč také tie klasické, vyfúknuté...
Teší ma
Klasických vyfúknutých máme veľa...
suhlasim:)
hudba, proste lenosenie, ake milujem:)))
Hanka, Emilka :-)
Ja sa chystám ešte presadiť v záhrade nejaké kvetky...
Takže vychutnávajte a užívajte si dnešok, čo najlepšie viete :-)
Aha ho, tu sa už veselo šibe a v Rozprávkove sa spalo, pretože
Čo neznamená, žeby chlapci ráno neťukali na okienko, ale však my vieme, prečo neotvárame, však kto by chcel dostať rovno do teplých periniek studený kýbel vody? Zato šunčičku s vajíčkami a klobáskou už máme pripravenú, pre tých, čo prídu poobede, riadne, slušne, s korbáčikom a voňavkou.
Rusalka,
Vážim si kultúrne dedičstvo predkov, kolektívnej pamäti ľudí, ktorí nás predišli. Zanechali nám genetický materiál, ktorý sa vyvíjal celé desaťročia, niektoré storočia, v najtesnejšom spojení s prírodou, cyklami dňa, ročných období... V prejavoch zvyklostí každonného života a sviatkov sa utvárali a fungovali vzťahy človeka s človekom a so spoločenstvom ľudí a ich vzťah k prírode. V nich je ukrytý spôsob nášho vedomia a žitia dodnes.
Aj mňa mrzí, že sa to niekedy dostáva do tej polohy " sadíčko-masíčko " a vytráca sa z nás povedomie toho, čo nás determinovalo v minulosti. Držme sa reťazí, čo ukovali ruky našich predkov a vo svete sa nestratíme, buďme iní. Ak nie, splynutie so šedou komerciou a bezduchovnosťou sveta čakajme zajtra.
Ak neodomkneš tú bráničku, tak nebude ani virtuálna šibačka...:-))) a tak sa na tento deň teším... ale asi som Ťa pochopil, sčasti určite.
Rozprávkarka...
A keď pridám tú pálenku z rozprávky, nebudem sa čudovať, ak sa u Teba poobede dvere nezatvoria :-)))
Maco, mám tiež rada tradície...
A bránička k virtuálnej šibačke je otvorená od rána :-)))
Aj šunčička, aj vajíčka, aj klobáska, aj rozprávkovica... Čo len chceš,
Aj muzika a tancovačka...
No ja neviem rozprávkarka,
:)
Essence :-)
netreba zbytočne desiť cudzincov...
Rusalka,
nešibem,nepolievam
Maco, zatiaľ sa len usmievam...
Pod altánkom :-))
ja nič,
Sa máš Inťo :-))