zelená rusalka

sme si stavali bunkre (kadejake). Na jeden z nich nam stacila deka, volake matrace a zopar stipcov.Ked som bol vo vnutri, mal som neopisatelny pocit istoty a vzdy ma naplnal zvlastny druh radosti. Radosti prave z tej istoty...Dakujem za spomienky, aj ked si mozno o inom pisala ;)

A vieš, že som si na bunkre z deky spomenula pri čítaní Tvojho komentu ja :-)) Takže aj Tebe vďaka... za spomienky o niečo stariše, ako sú tieto moje...

ti potichu závidím, ale psst...

chladnička a rohová vaňa,mám záujem ;)

okolo desiatej (však cez sviatky si hádam môžem pospať, nie?) a môj prvý pohľad bol do záhrady. Mám tam jazierko a studničku, tie sa nemenia, či v lete, či v zime, sú rovnaké. Sbínam o tom, že tam pribudne aj bediedka, či skôr malý záhradný domček z dreva s veľkou pavlačou, kde bude stôl, za ktorým budem sedávať a písať. Stĺpy obrastú popínavé kvety, také veľké svetlomodré... To je môj sen. Ale aj skutočnosť je krásna... Pod smrekmi, ktoré tvoria živý plot našej záhrady, už kvitnú krokusy a orgován nalieva puky. Tráva je zelená, pri jazierku už vidieť snežienky, z trávy sa zdvíhajú stopky narcisov a tulipánov. Zatiaľ sú drobné a bez kvetov, ale majú takú nádhernú, žiarivú zelenkavú farbu, akú vidieť len na jar. Chystám sa zasadiť zlatý dážď, kúpila som si ho predvčerom. Srašne sa teším na tú slávnostnú chvíľu znovuzrodenia, ktorú mi moja záhrada chystá. je to jeden z najkrajších darov a najväčších zázrakov, ktoré som dostala a ktoré som mohla vidieť.

Fasa piecka tam je... chladničku som si vzala zo sebou do novej rezidencie (bola veľká, zaberala asi šestinu záhradného domčeku...
A rohová vaňa?
Len ručná pumpa za domčekom... a ružový lavórik :-))

:)

stále niečo sadím... pomaly to stavenisko kultivujem a mením na tajuplnú záhradu... viem, že to bude chvíľu trvať, kým všetko patrične dorastie, ale neponáhľam sa... :-)))

asi sa poobede vyberiem na prechadzku, aby som si vychutnala kvitnucu prirodu. tak ste ma navnadili, ze mi srdce pisti po takom zazitku s vtacim spevom. ja som totiz rano pri pohlade z okna len auta na parkovisku videla. a tie veru nekvitnu a ani nevonaju :(

Keď sa ja zobudím a kuknem z okna, vidím tetušky venčiť štvornohých krvilačníkov v handrách od uja Hilfingera:))))))))))

Tak príjemný zážitok v preberajúcej sa prírode :-)

ale začnem tým zlatým dažďom, len mu musím vybrať nejaké príhodné miesto. Pred piatimi rokmi som tak sadila orgován a už ma dva a pol metra. Prvé tri roky nechcel kvitnúť, ale teraz má kvetov jedna radosť. Také slabúčke fialové. A idem sadiť ešte gladioly a irysy, aj ja mám rada, keď mám v záhrade kvetinovú húšťavu. Uprostred nej kúsok trávy, lehátko, slniečko, vietor, oblaky na nebi... A veru by som ja tu moju záhradu nevymenila za nič na svete!

Objednala som si aj zlatý dážď... záhradu mám velikánsku... môžem sadiť a sadiť :-)
Mám predstavu tých anglických vidieckych záhrad... mierne zanedbaných, plných vôní a tajných zákutí :-)

(Raz som čítala takú knižku, už ani neviem, ako sa volala, bol proste abbe a zaľúbil sa a stretával sa s tou svojou v kláštornej záhrade). Vysokánske stromy (tie už mám), zopár jazierok (zatiaľ len jedno), niekoľko besiedok (zatiaľ o nej len snívam), vysoká tráva, trsy, ostrovy s kríkmi, a zopár tajuplných zákutí, kde sa všetko skryje, aj hriešna láska kňaza k mladej dievčine...

Ale toho kňaza nemám, aby si si nemyslela... Len predstavu o takej záhrade. :-))))

to mi vždy zvrtne hlavu :))))))))))))

Asi si potom, keď to všetko zarastie sadnem na terasu ako budem písať poviedky o tajných láskach :-)))

dúfam, že mi ju neprišiješ za krk...

jooooj, orgovan ! to je tak nadherna vona . A mame krasjie slovo na to dla mna ako cesi, ze šeřík . Také grandiozne .
a nesadte este nic , sak maju prist skarede mrazy :( v noci

taky domcek ... domcek, domcek.
Ty si v nom zila ? A ci som nepochopila metaforu jak sa mi stava :)))
Podla mna s brectanmi bude vyzerat perfis .

rozmýšľam o tom kabáte predchádzajúceho života, že či sa dá úplne zvliecť...

niekoľko mesiacov... skoro rok

ale zahodiť nie... možno ho kdesi uložiť, občas vytiahnuť a vyvetrať... odhodený by nás mátal...

mojej poviedky, ktorá by sa odohrávala v tajných zákutiach voňavej záhrady? :-))

Takže Ty si vlastne taký horenos :-))

asketka :)
myslim, ze cloveku samemu je lepsie v mensom ..
aspon mne , vo velkom je echo a echo samoty nemam rada :(

musím sa priznať, že za tým nebola snaha po asketickom živote, ale nevyhnutnosť...
Ale bolo to očisťujúce obdobie...

svojej zahrady spraviť mystické miesto, kde chodí duša snívať o o svojich najtajnejších snoch...

Zaujimavy opis... Tak len dufam,ze tvoje spomienky tiez nezarastu brectanom tak ako domcek zahradny. Tie okna uprimne zavidim... Pamatam na vikend na tatrane v slovenskom raji kde maju take chaty s takym oknom or dverami. Ked som otvoril oci videl som cele tatry ako na dlani... To rano ostane ako jedno z mojich najkrajsich.

hovorí orgovánom oliva, je to kopaničiasrke pomenovanie, snáď preto, že kopaničiarky nikdy nevideli skutočné olivy... S mojim orgovánom mám takú príhodu, keď bol ešte maličký, mali sme psa, československého vlčiaka, Ariu. Vždy na jar obhrýzol vrchné stonky. Možno aj preto prvé tri roky nekvitol. Ale pomohlo mu to v tom, že teraz je z neho obrovské rozkonárené kríčisko a niet záhradníckych nožníc, ktorými by sa dal ostrihať. Má veľmi pružné drevo.

ale veď ono ma to prejde. Ste ma inšpirovali a začínam snívať o záhradkách a samozrejme, že sny a želania sa plnia( asi plnkou) a tak do roka a do dňa bude záhradka...a keď nie, tak potom dakedy inokedy;)))

oooo, oliva ! :( barbarstvo :) Orgovááán.
My sme mali orgovan davno, davno. Ale neestizoval s mamkinymi predstavami ked sme kupili domcek. Ale pamatam si nan. Orgovan je moj no , tak ako pivonky a magnolia .. a nezabudky :)
To som rada, ze sa tomu tvojmu tak dari :) bude vela voni podvecer v lete.

z nej idem robiť :-))

naozaj ma spájajú so svetom vonku... sedím pri stole, píšem a všetko mám ako na dlani :-)
A tie spomienky, ktorých som sa v domčeku zbavovala, tie by kľudne mohli brečtanom zarásť :-)

ak si ich jedno leto zasadíš a potom sú v tráve samé modré chumáčiky... Orgovan ma teraz také malé biele púčiky, za chvíľu z nich vylezú listy - a začiatkom mája už bude kvitnúť. Aj ja sa teším na jeho vône. Na magnóliu sa chystám, ale tú si zasadím pred okno spálne. Milujem jej kvety. Sú nádherné. Je to jeden z mojich zatiaľ nesplnených, ale dúfam, že ľahko dosiahnuteľných snov.

Zatiaľ mám biely a pre ten sami páči skôr meno šeřík... je to nežné, presne ako tie malé biele kvietky na súkvetí...
Orgován sa mi hodí pre všetky tie fialové... také budem sadiť v utorok :-))

Nuž keď mám byť hlavnou postavou v tvojej záhradkovej poviedke, tak mi prostím ťa vyber aspoň zaujímavého mnícha, nemusí byť pekný, len nech je múdry, nech už stojí za poviedkový hriech.

:-))))

že väčšina snov sa dá aspoň čiastočne naplniť...

:-)))

-rozpravkarke
ked som bola mala , tak som furt na nezabudky kukala. Hrozne su malilinke . Z ich pohladu aj trava je les :) a to sa mi pacilo.

-rusalke
s tym pomenovanim uplne suhlasim, orgovan docista je v mojej mysli fialovy. Biely som nikdy nemala blizko . Ach .

prajem krasny den :) , idem sa oddavat kompujterovym nevonavym veciam :(

aj Sygon.

Ja mám na jar celé nezábudkové pole, to je ako s divými ľaliami, keď sa to raz rozrastie, tak to ťažko udržíš na uzde.

diplomovej práce :-))

dakujem :) a vam tu vonave pisanicko
tebe odetie domceku :)

milujem tie kvety :-)) Pre ich farby, ale najmä vôňu... nikdy ich nedávam do vázy. Teraz som ich zasadila pri terase. Keď budem v lete písať tu, budem vnímať i vôňu...

A dúfam, že k nezábudkám sa dopracujem :-)

spôsobom, že nech sa mi splnia len tie sny, s ktorými budem aj spokojný. To preto, aby pánbožko nemal so mňou zbytočne prácu navyše ;))) A už frčím na vzduch a tak pekný deň vám tu prajem...

pred odkvitnutím, aby o trochu dlhšie vydržali...

ja sa chodím tiež v pravidelných intervaloch nadýchať :-)

myslím, že kvety ostanú pre nás nevyčerpateľnou témou :-)

Brečtan ho skrášli. Ja by som si dal na jednu stranu psie víno, aby bol na jeseň červený z jednej strany a na jar sa zazelenal.Má aj komín, dá sa tam kúriť.Na povale je seno, alebo iba sklad vecí?

A s tým psím vínom je to dobrý nápad... tým chcem nechať porásť aj nový dom... veľmi sa mi páči byť zahalená zeleňou :-))

aj som našla, od snežienok cez konvalinky až ku krokusom, všeličo... Ale jeden obraz mi tak utkvel v očiach, že sa oň musím podeliť. Kráčala som po chodníku popri záhradách, na nebi iba zopár mrakov, inak hore všetko krásne svetlomodré a dole krásne svetlozelené. Na jednom úseku chodníka, na takom vyvýšenejšom mieste, sa k nebu týčila vysoká pouličná lampa, nová, v Žiline máme nové osvetlenie. Na oblohe sa zjavili dva holuby, celé biele. Najprv sadol na vrch lampy jeden, o chviľu k nemu druhý. Jedna hlávka k druhej a už sa začalo cukrovanie. A kedže v tom malom kúsku neba nebolo nič iné, len tie dva holuby, pritisnuté k sebe, zostala som z toho celkom paf a takmer som im tú holubiu lásku závidela...

to je námet na rozprávku... Nenapíšeš?

záhrade zamilovaného mnícha...

budem až keď celá záhrada zarastie kvetami... a z malých stromčekov sa stanú stromy :-))
Ale kto vie... možno mi to pôjde už v lete, keď si dám na terasu stôl a budem pracovať vonku...

a to obrastenie brečtanom alebo čímkoľvek iným nebude spôsobovať vlhkosť muriva? Takýto domček si viem predstaviť zútulnený dreveným obkladom ako chatu alebo fasadou, ktorá by bola sýtejšej farby. Ale to je otázka vkusu a zamerania alebo aj aké náklady by si bola ochotná do neho investovať... V každom prípade je dobré, keď tam zostane...

mám rada domy obrastené brečtanom a paviničom... a nechám si obrásť i môj nový dom... Nemyslím, že by sa tým zvyšovala jeho vlhkosť a túžim po takom niečom už veľmi dlho... :-)