Počas včerajšej nočnej diskusie k článočku „Kedy končí láska“ , som prišla na to, že je pre mňa ťažké slovne uchopiť pojem otvorenosť.
Ak som presvedčená, že otvorenosť je nevyhnutnou súčasťou lásky, nemalo by predsa byť pre mňa ťažké vysvetliť, ako ju vnímam, preciťujem a sama v sebe prežívam.
No napriek tomu, že cítim, že je moje chápanie skutočnej lásky podmienené otvorenosťou (je to samozrejme len jeden z viacerých faktorov prítomných v skutočnom vzťahu), uchopenie do slov sa mi nedarí.
Otvorenosť.
Neviem, či môže byť jednostranná. Ja to vnímam tak, že ak je láska postavená na jednostrannej otvorenosti, môže to byť veľmi bolestivé. Vo svojej otvorenosti narážať na hrubý, nepreniknuteľný pancier toho druhého. Je to bolestivé a zraňujúce. A vôbec nie ojedinelé.
Keď si predstavím, ako sa niekomu naplno otváram, ako ho vpúšťam k sebe, do svojej mysle (či duše), do svojho tela a ako zároveň cítim u partnera ten hrubý zraňujúci štít, je to pocit zimomrivo nepríjemný. Mrazivý.
Myslím, že takého panciera sú schopní len veľkí sebci a hruboni. Sebci, ktorí sa radi obaľujú do všetkého toho príjemného, čo im otvorenosť partnera v láske poskytuje, avšak bez toho, aby dokázali aj vnútorne vychutnať ten neuveriteľné krásny stav lásky. O opätovaní ani nehovoriac.
Svojou otvorenosťou tomu druhému demonštrujeme svoju oddanosť, svoju dôveru. Pretože vo svojej otvorenosti sme zároveň najzraniteľnejší.
Otvorenosť nie je o veľkých slovách. Nie je o zdieľaní všetkých tajomstiev, ktoré v sebe ukrývame. Nie je ani o prázdnych slovách, len aby nebolo ticho. Nie je o bezvýhradne nutných odpovediach na všetky naše otázky. Otvorenosť nás ani neoprávňuje klásť otázky, ktoré ubližujú, ktoré spochybňujú. Tak často sú miesto otvorenosti prejavom nedôvery.
Otvorenosť nie je o tom, že viem, o čom sa môj partner rozpráva s kamarátmi na pive. Ani o tom, že mi rozpráva o všetkých krásnych a múdrych ženách, ktoré ho fascinujú.
Otvorenosť je o „tu a teraz“. Je to o momente spoločného zdieľania pocitu lásky.
A môžme byť vtedy od seba vzdialení hoc i stovky kilometrov. Otvorenosť nám umožňuje i napriek diaľke precítiť našu lásku naplno a bezo zvyšku.
Lepšie som otvorenosť do slov uchopiť nevedela.
Komentáre
Rusalka,
Maco, jeeeej... v lese bude teraz určite nádherne
rusalka, to, čo opisuješ, je iná otvorenosť, než o akej sme sa preli včera večer :).
toto spojenie môže mať rozmanité podoby, no jednu podstatnú spoločnú vlastnosť: že cezeň (obomi smermi) prúdia všetky ingrediencie lásky - obdiv, príťažlivosť, blízkosť, dôvernosť, neha, túžba, vášeň, porozumenie, obetavosť, súznenie, úcta...
Hogo,
Myslela som včera presne na túto otvorenosť, ale asi sa mi to nepodarilo napísať priveľmi zrozumiteľne :-))
rusalka,
hf,
inťo, v náhľade na lásku máme obrátenú optiku...
premýšľam nad oboma vašimi názormi na otvorenosť...
možno je to znovu synonymum toho, čo vnímam pod snahou po celistvosti...snažením všetkých organizmov, ktoré si uvedomuje (aspoň myslím) len človek (ale ani tennie vždy), t. j. prečo niektoré veci robí, resp. robí niektoré veci práve preto, lebo im dáva nejaký význam, zmysel...iné organizmy ich robia skôr nevedome...hľadajú si partnerov, aby sa rozmnožovali a ich potomkovia takisto...
človek tomu dodal aj punc niečoho vyššieho a snaží sa svoje konanie a pocity pomenovať, vysvetliť cez vyššie city...aj otvorenosť
domnievam sa, že nech ide o iné organizmy, či o nás, podstatou je už zmieňovaná celistvosť...akoby sme chceli cítiť spolupatričnosť, niečo vyššie, v čom by sme sa stratili a našli zmysel, spolu, vzájomne...to isté sa možno deje aj v náboženstve, cez rituály, meditácie a lásku...
otvorenosť znamená podľa mňa rozptýlenie vo vzájomnom zdieľaní pozitívnych pocitov z toho, že prestávam byť upriamený len na svoje vedomie...a máme tu kompromis, ktorý zastrešuje oba vaše náhľady na otvorenosť :)) súlad citov aj myšlienok bez zjavného (verbálneho) odovzdávania....len neviem, či som vám správne porozumela...
len netuším
viem, hfw,
preto je pre lásku významné myslenie (ktoré mimochodom akumuluje emócie). ale pre sebarealizáciu a napĺňanie zmyslu života sú nepostrádateľné aj emócie.
dia, môžeš ešte zohľadniť
mmmm
naša túžba po splynutí je asi väčšia ako všetko ostatné...nezostať sústredený sám v sebe, ale rozplynúť sa v jednote s druhým, so všetkým všehomírom...je to možno dôležitejšie ako chrániť svoju osamelú existenciu pred ranami života...pretože tak život stráca zmysel...ak mu však nedáme iný zmysel...napr. v ochrane pred otvorenosťou a celistvosťou... :)
Diuška,tak toto sa mi veľmi, veľmi páčilo
áno, to je to súznenie,ktoré robí partnerský vzťah výnimočným a naplneným...
možno je naozaj odpoveďou "čas"
dík rusalka :)
Diuška, a mňa zas podnietila
Večný kolobeh na blogu, pretože už viem, že budem isto písať aj o "súznení" či "súlade"...
:))
diuška, rusalkinu otvorenosť si zmysluplne zasadila do širšieho kontextu...
no otvorenosť nechápem ako rozptýlenie sa vo vzájomnom zdieľaní pozitívnych pocitov, ale ako
. nevyhnutný krok, ktorý k takémuto rozptýleniu sa smeruje,
. podanú ruku, ktorá hľadá spojenca s cieľom stať sa súčasťou vyššieho celku..
vo vzťahu k láske zotrvávam na pozícii, že ide o otvorenosť predovšetkým emocionálnu, nie informačnú.
hm, neviem, či môžem, ale inťo
Hogo :-)
hm, hm...
u mna otvorenost
nebola som vcera pri diskusii, mozno som vedla, ale tvoja uvaha, rusalka, podnietila vo mne tieto myslienky. nemozem sa ani teraz vam moc venovat - povinnost vola. ale nazriem jednym ockom znova neskor. :)))
kym som dopisala
hogúšik :)
diuš,
v tomto ti inťúz rozumiem,
Ako som povedal,
Všimnem si však jednu vec. Rusalka, dobre si napísala, že otvorenosť nie je, keď partner rozpráva o tom, čo sa rozprávali na pive. Otvorenosťou zo strany partnera podľa mňa nie je ani to, keď do vzťahu vstupujú rôzne okolnosti, o ktorých partneri vedia, sú dôležité pre ich vzájomný vzťah, no z jednej strany, prípadne obojstranne nedochádza k otvorenému dialógu týchto okolností. Príkladom môžu byť vlastné postoje k rodinám partnerov, priateľov, známych, detí... prípadne k iným dôležitým skutočnostiam vstupujúcich do partnerského vzťahu a nedochádza k obojstrannej vzájomnej a uspokojujúcej otvorenosti. Nastupuje neistota, nakoľko postoje nie sú vyjasnené a známe.
otvorenosť
.
Nemusi dochadzat ku ziadnemu prenosu aby bola pritomna u mna.
sygončica,
emócie možno ovplyvňovať zmenou fyzikálnych polí v prostredí, kým informácie (napríklad spomienky) takýmto vplyvom nepodliehajú.
emócie sa menia v závislosti od sýtosti, vyspatosti, okolitého tepla a kvality dýchaného vzduchu, ale informácie zostávajú aj pri zmenách týchto podmienok stabilné.
emócie sa môžu meniť s časom, takže tú istú informáciu v detstve nemusíme prijímať radi, kým neskôr zavýjame od nadšenia. alebo naopak.
čo s tým všetkým? :-)
intulik
spomianky nepovazujem za infosku nepoznacenu emociami, podla mna je emocia sucast spomienky a spomienky konkretne velmi podliehaju spominanym podmienkam. Cas lieci i spomienky ze .
>emocie je pre mna ako pocasie, nestale , ale moze dotvarat podnebie a prinasa vsetko co s nimi suvisi, teda aj informacie. To neznamena ze meni obsah informacie ale zmeni jej formu :)
Pretoze sa mi vidi, ze ludia vnimaju formu celkom bezne, sa mi javi dost idealisticke mysliet si ze vyextrahujes holu infosku bez formy i ked je to mozne, osobne mna infoska casto ani tak nezaujima ako jej interpretacia. Laska ma stejny obsah aj tak ma bavia jej rozne formy.
Emocia je nenahraditelny nosic dotvarajuci vyznam informacie jak na strane prijimaca tak vysielaca, dla mna
Pekný večer Diuška, Maco, Kordelia, Inťu, Topas, Sygon
Kordélia, veľmi sami páči Tebou zdôraznená myšlienka nevyhnutnosti ostovorenia sa samému sebe... a celkom s ňou súhlasím...
Maco a postoje k blízkym, o ktorých píšeš sú naozaj dosť často nie len prekážkou otvorenosti, ale majú na partnerstvo oveľa širší negatívny dopad... :-((
Topas... nedá mi len súhlasiť s Tebou...
Sygon, ale ak by nedochádzalo k žiadnej výmene, o čom by bol vzťah???
rusalke
napadol ma pasivny stav otvorenosti len tak , asi ako dopad nemohucnosti ju specifikovat nutne aktivne . Asi ma ziadna definicia nenapada a ani som ziadnu z citanych neprijala.
A otvorenost s tajomstvami je pre mna tiez na povazenie . tajomstva je nieco co sa vedome skryva a neni prejavom otvorenosti voci predmetu tajomstva.
Sygon,
tak ako otvorenosť k partnerstvu...
podľa mňa sa navzájom nevylučujú
.
moje vnímanie
syguška
preto by som skôr povedal, že emócie nemenia formu spomienky, ale pocit z nej. a keď ich nepovažujem za formu, nie sú pre mňa ani nosičom, ale naopak - informácie sú ako košíky, v ktorých nosíme emócie - zhnité alebo voňavé :-)
v akomkoľvek prípade sú emócie absolútne nenahraditeľné, lebo ony sú tým, čo oživuje inak mŕtve veci. napríklad ľudí :-))
intvistuska
Pretoze emocie sa odrazaju v slovach, gestach, v sposobe mysleni a tak .. stale som na pochybach co vlastne extrahujes pod pojmom holej informacie.
a toto nechapem "informácie sú ako košíky, v ktorých nosíme emócie - zhnité alebo voňavé :-) "
into2
takmer dokonale - teda z môjho pohľadu to zhrnul "masy".
masy
otvorenosť jednou vetou..pre mňa..
to je otvorenosť..
všetko ostatné je empatia..)))
ellita
sygon, ellita má vlastne pravdu,
into
sygon, ellita to najskôr myslela tak,
into
a tak dumem, preco nema schopnost "pustit do seba" nejake meno , take vazene ako empatia, na nu zabudli :( ?
poviem,
Dobré ráno, ďakujem všetkým za komenty
Ale hádam už o pár dní bude lepšie.
Masy, zhrnul si to vcelku presne.
Poludnica, myslíš, že skutočne existuje absolútna úprimnosť? Všímam si, že sama k sebe často nie som úprimná a čo potom k tým druhým?
sygon?..
ellie
schopnost vpustit do seba popr. nechat empatovat sa = ?
Nemenej dolezita schopnost k otvorenosti , zabudnuta vlastnost .
Tot taky bezvyznamny myslienkovy sulok, nic vencej.
ja som myslela,že tá,čo nemá schopnost som ja..v tvojich očiach..))
ak sa chceš do niekoho vempatovať sa..nemusí byť zakonite otvorený..
a tak ty môžeš byť otvorená..ale ked vieš,že mu nepovieš tu vetu len preto,že by ju momentalne nemusel prijat tak,ako by si to ty povedala, dostáva sa k slovu empatia..
a to už je trošku ine,ako otvorenost..
ellie
Empatia ako ju spominas je relativne nezavisla na schopnostiach. .
Ak nemas otvorene informacie, tak sa mozes vcitovat len na zaklade neverbalnej komunikacie . Aspon teraz sa mi tak javi. Ci ?
"a tak ty môžeš byť otvorená..ale ked vieš,že mu nepovieš tu vetu len preto,že by ju momentalne nemusel prijat tak,ako by si to ty povedala, dostáva sa k slovu empatia"
Po pravde som neunavne ludmi zdrbavana, za to, ze si myslim,ze by neuniesli to alebo ono a formulujem to inak. Pravda je taka, ze ludia su dost silny na to aby zniesli formulaciu otvorenu a radsej na zaklade ich spatnej vazby sa snazim o upresnenie. Uz sa moc nesnazim empatovat. Neviem totiz co si namyslam a co je fakt ...
Ale kazdy samozrejme funguje inak.
Hej s empatovanim to je ina otorenost pravda, ale zase temer vzdy hovorime veci s ohladom na publikum inak, i ked obsah je stejny ..
ps: uz chapem vencej jak si to myslela pred tym.
tak jo..sygon...
ale..snad sme sa pochopili..)))
Ellie
myslim, ze hej , pekny den
prečo je zraniteľný ten čo miluje
Milujúci človek je otvorený, vníma svet trošku z iného uhla, toho lepšieho. Je to ako otvorená rana, oveľa intenzívnejšie vníma všetky podnety od milujúcej osoby a často bezhranične dôveruje. A v tom môže byť ten problém. Sú tam tie ružové okuliare.
súhlasím, masy
masy
Preto som sa pytala.
into
obyčajná simulácia, sygon :-)
Masy,
into
sygón
muži sa vedia rovnako ľahko zmeniť na hnusoby, len sa niekedy tvária, že nič. v takých chvíľach vedia generovať rovnaký psychický tlak (a to aj bez slov) ako hociktorá žena. ak nie väčší.
intó
teba a priškrtiť? :-O
intó