zelená rusalka

budem otvorený, idem do lesa...:-))) a môžem premýšľať práve o jej negatívnych dôsledkoch.

otvorene Ti závidím :-)

vnímam ju ako emocionálnu otvorenosť, tzn. otvorenosť emocionálneho komunikačného spojenia medzi dvomi bytosťami.
toto spojenie môže mať rozmanité podoby, no jednu podstatnú spoločnú vlastnosť: že cezeň (obomi smermi) prúdia všetky ingrediencie lásky - obdiv, príťažlivosť, blízkosť, dôvernosť, neha, túžba, vášeň, porozumenie, obetavosť, súznenie, úcta...

asi som postrebovala dnes ráno trocha porozmýšľať a ujasniť si v hlave, ako to pomenovať.
Myslela som včera presne na túto otvorenosť, ale asi sa mi to nepodarilo napísať priveľmi zrozumiteľne :-))

tuším si to vzala podobne, ako som v noci písal o otvorenosti vedomia :-)

vnímam ju skôr ako informačnú než ako emocionálnu. emócie nepovažujem pre lásku za podstatné. samozrejme, že ju nevyhnutne sprevádzajú ako sekundárny úkaz. a vedia byť rozhodne fajn :-)

emócie považujem pre lásku za podstatné a lásku vnímam ako zavŕšenie emócií, smerujúcich k druhému človeku, nie ako sekundárny úkaz (dôsledok) lásky.

vďaka tomu, že zase (ako vždy) nemám jasnú predstavu o tom, čo to je...nakoniec som však prišla na to, čo pod otvorenosťou (možno) vnímam ja...

možno je to znovu synonymum toho, čo vnímam pod snahou po celistvosti...snažením všetkých organizmov, ktoré si uvedomuje (aspoň myslím) len človek (ale ani tennie vždy), t. j. prečo niektoré veci robí, resp. robí niektoré veci práve preto, lebo im dáva nejaký význam, zmysel...iné organizmy ich robia skôr nevedome...hľadajú si partnerov, aby sa rozmnožovali a ich potomkovia takisto...

človek tomu dodal aj punc niečoho vyššieho a snaží sa svoje konanie a pocity pomenovať, vysvetliť cez vyššie city...aj otvorenosť

domnievam sa, že nech ide o iné organizmy, či o nás, podstatou je už zmieňovaná celistvosť...akoby sme chceli cítiť spolupatričnosť, niečo vyššie, v čom by sme sa stratili a našli zmysel, spolu, vzájomne...to isté sa možno deje aj v náboženstve, cez rituály, meditácie a lásku...

otvorenosť znamená podľa mňa rozptýlenie vo vzájomnom zdieľaní pozitívnych pocitov z toho, že prestávam byť upriamený len na svoje vedomie...a máme tu kompromis, ktorý zastrešuje oba vaše náhľady na otvorenosť :)) súlad citov aj myšlienok bez zjavného (verbálneho) odovzdávania....len neviem, či som vám správne porozumela...

prečo sa naše vedomie (v podobe Ja - nie Ja), aj pohlavné orgány (zárodočná hmota, ako písal hogo) a celé fungovanie sveta (resp. to, ktoré vo svojej logike vnímame my), prečo sa základom sveta stala skôr dualita (alebo to tak vnímame len my a zjednodušujeme) a snažením všetkého je monos, jednota, bohorovnosť, nájdenie stratenej polovičky apod. ??? prečo? chyba v programe? alebo niečo iné?

tvoj je konvenčný pohľad na lásku ako na viac či menej príjemné oživenie emócií. v emóciách však chýba akékoľvek porozumenie, dôvera i úcta, lebo emócie nemajú čím chápať ani dôverovať ani oceňovať milovaného človeka :-)
preto je pre lásku významné myslenie (ktoré mimochodom akumuluje emócie). ale pre sebarealizáciu a napĺňanie zmyslu života sú nepostrádateľné aj emócie.

aj môj koment na http://zelenarusalka.blog.pravda.sk/detail-kedy-konci-laska-.html?a=5cc926fb8370ad35aa24dd3f9df647b5&now=1 15.03.2008 23:26 :-)

otvorenosť ako vedomá bezbrannosť? tak nejak? ako túžba po zdieľaní napriek skúsenostiam a zraneniam? :)

naša túžba po splynutí je asi väčšia ako všetko ostatné...nezostať sústredený sám v sebe, ale rozplynúť sa v jednote s druhým, so všetkým všehomírom...je to možno dôležitejšie ako chrániť svoju osamelú existenciu pred ranami života...pretože tak život stráca zmysel...ak mu však nedáme iný zmysel...napr. v ochrane pred otvorenosťou a celistvosťou... :)

"otvorenosť znamená podľa mňa rozptýlenie vo vzájomnom zdieľaní pozitívnych pocitov z toho, že prestávam byť upriamený len na svoje vedomie..."
áno, to je to súznenie,ktoré robí partnerský vzťah výnimočným a naplneným...

ako si myslel Heidi, len neviem, ako to myslel...zmena, ktorá existuje nezávisle na nás...objektívne

keby som si neprečítala tvoj článok, nemala by som ani najmenšií dôvod nad tým premýšľať ;)

včerajšia diskusia :-))
Večný kolobeh na blogu, pretože už viem, že budem isto písať aj o "súznení" či "súlade"...

zaujímavý memetický kolobeh

a s Tvojím názorom, že táto otvorenosť súvisí so snahou o celistvosť, v zásade súhlasím.
no otvorenosť nechápem ako rozptýlenie sa vo vzájomnom zdieľaní pozitívnych pocitov, ale ako
. nevyhnutný krok, ktorý k takémuto rozptýleniu sa smeruje,
. podanú ruku, ktorá hľadá spojenca s cieľom stať sa súčasťou vyššieho celku..
vo vzťahu k láske zotrvávam na pozícii, že ide o otvorenosť predovšetkým emocionálnu, nie informačnú.

by mal bližšie vysvetliť, čo chápe pod informačnou bázou otvorenosti...kedysi sme si písali o veľkom a malom rozume, tým veľkým bolo vnímanie srdcom, založené na porozumení a to mi príde ako veľmi blízke hogovmu chápaniu emócií...ako neverbálne, nevedomé porozumenie cez pocity...asi miešam pojmy mirnix dirnix...len mám pocit, že hovoríte v konečnom dôsledku o tom istom...

podaná ruka ktorá hľadá spojenca... :-)
hm, hm...

ide ruka v ruke s uprimnostou. niekto z vas hore napisal, ze je to vedoma bezbrannost. otvorim sa niekomu, komu doverujem, komu mozem uprimne povedat co citim, co chcem, co prezivam, co potrebujem, uprimne a otvorene, bez ocakavania podpasoveho uderu, konania, utoku. otvaram sa vo vztahu pomaly, postupne. v tej bezbrannosti by bezhranicna otvorenost pri prvych dotykoch a prvom zblizeni by bolela. ale postupne, tym ze otvorim sa postupne, ukazem druhemu - ze neboj, tu som, mozes aj ty ak chces. je to ako podanie ruky. bud ju prijmes a ideme spolu, alebo nie. je fajn, ked druha strana je ferova. je horsie, ked otvorenost sa zneuzije. potom to boli, niekedy velmi. je viac podob otvorenosti. je aj otvorenost voci sebe samemu. potom pouzivam formulku bezvyhradne prijimam sam seba. v laske - jej bezpodmienecnost.

nebola som vcera pri diskusii, mozno som vedla, ale tvoja uvaha, rusalka, podnietila vo mne tieto myslienky. nemozem sa ani teraz vam moc venovat - povinnost vola. ale nazriem jednym ockom znova neskor. :)))

hogo tiez pouzil podanie ruky na prirovnanie alebo lepsie vyjadrenie :))) inak s hogom v jeho prispevkoch tu uplne suhlasim. pocity a emocie, to co hybe vztahom od srdca kladiem tiez vyssie nad rozum. rozum nastupuje vtedy, ak nie je suzvuk alebo umysly sa lisia, potom sa zapinaju "ziarovky" ktore vysiela mozog - a upozornuje - neotvaraj sa tak rychlo, pochkaj. :))

takže najskôr otvorenosť a potom celistvosť, hovoríš...ja sa domnievam, že podstatou celistvosti je pretrvávajúca otvorenosť...je to stav mysle a srdca, v ktorom sa odosobňujem...cítim súlad nielen s bytím toho druhého, ale v bytí všeobecne a rozumiem zmyslu svojej existencie...alebo skôr neurčito chápem, že som tam, kde mám byť, že toto je to, čo som hľadala...pretože človek tú celistvosť v otvorenosti hľadá celý život... :)

radšej by som zajtra, lebo teraz nemám veľmi prístup k ičku. ale stručne aspoň toľko, že srdce (nazýval som ho aj veľký rozum alebo duchovné jadro) pre mňa nie sú emócie, ale časť jastva schopná empatie. empatia zase len nie je o emóciách, ale znamená hlboké pochopenie - lásku. k empatii je potrebná otvorenosť mysle (vedomia). emócie sa automaticky pohybujú tam, kam sa obráti myseľ (ako voda v riečišti), preto vzniká dojem, že náklonnosť k niekomu je práve ich záležitosťou. myslenie je v súvislosti s láskou neprávom zaznávané. tento polopravdivý (horšií od lži :-) ) názor vznikol tak, že väčšinový je spôsob myslenia zameraný na plytké ego. je pravda, že skutočnej lásky je schopné iba myslenie, ktoré sa dokáže nad ego povzniesť.

potom je asi lepšie vysvetliť, čo vnímaš pod emóciami :) ale ak teraz nemôžeš, tak inokedy ;)

vrátil som sa a vidím, že do normálnej vedeckej analýzy. Určite, téma otvorenosti je veľmi široká, má rôzne podoby a výsledky vo vzťahu, žena a muž. Chcel som reagovať, keď je rovnováha otvorenosti porušená a jeden z partnerov získava "výhodu", no túto časť Kordélia už komentovala.

Všimnem si však jednu vec. Rusalka, dobre si napísala, že otvorenosť nie je, keď partner rozpráva o tom, čo sa rozprávali na pive. Otvorenosťou zo strany partnera podľa mňa nie je ani to, keď do vzťahu vstupujú rôzne okolnosti, o ktorých partneri vedia, sú dôležité pre ich vzájomný vzťah, no z jednej strany, prípadne obojstranne nedochádza k otvorenému dialógu týchto okolností. Príkladom môžu byť vlastné postoje k rodinám partnerov, priateľov, známych, detí... prípadne k iným dôležitým skutočnostiam vstupujúcich do partnerského vzťahu a nedochádza k obojstrannej vzájomnej a uspokojujúcej otvorenosti. Nastupuje neistota, nakoľko postoje nie sú vyjasnené a známe.

byť otvereným k hocikomu je prejav dôvery a viery , že ten druhý nič z toho čo sa dozvie nezneužije . otvorený môžeme byť aj vtedy , keď nás niečo trápi a hľadáme spriaznenú dušu , ktorá nás vypočuje , a pri tom sa stane , že nám nepovie nič o sebe . je to jednostraná otvorenosť . povedala by som , že až posvätná spoveď , ktorá by sa nemala zneužiť . mali by sme vedieť kde a pred kým môžeme byť otvorení . komu odhalíme svoju dušu a názory . lebo otvorenosť sa netýka len lásky .

otvorenost sa mi nezda podmienena ziadnou vymenou , ani informacnou ani emocnou (btw emocie povazujem za sucast informacie . Takze spory o tom ci srdce alebo rozum mi pridu uplne scestne, tak ako povazovanie jedneho abo druheho za daco vyssie. Aspon momentalne.)
Nemusi dochadzat ku ziadnemu prenosu aby bola pritomna u mna.

ad totožnosť emócií a informácií:
emócie možno ovplyvňovať zmenou fyzikálnych polí v prostredí, kým informácie (napríklad spomienky) takýmto vplyvom nepodliehajú.
emócie sa menia v závislosti od sýtosti, vyspatosti, okolitého tepla a kvality dýchaného vzduchu, ale informácie zostávajú aj pri zmenách týchto podmienok stabilné.
emócie sa môžu meniť s časom, takže tú istú informáciu v detstve nemusíme prijímať radi, kým neskôr zavýjame od nadšenia. alebo naopak.
čo s tým všetkým? :-)

>'kým informácie (napríklad spomienky) takýmto vplyvom nepodliehajú'
spomianky nepovazujem za infosku nepoznacenu emociami, podla mna je emocia sucast spomienky a spomienky konkretne velmi podliehaju spominanym podmienkam. Cas lieci i spomienky ze .
>emocie je pre mna ako pocasie, nestale , ale moze dotvarat podnebie a prinasa vsetko co s nimi suvisi, teda aj informacie. To neznamena ze meni obsah informacie ale zmeni jej formu :)
Pretoze sa mi vidi, ze ludia vnimaju formu celkom bezne, sa mi javi dost idealisticke mysliet si ze vyextrahujes holu infosku bez formy i ked je to mozne, osobne mna infoska casto ani tak nezaujima ako jej interpretacia. Laska ma stejny obsah aj tak ma bavia jej rozne formy.
Emocia je nenahraditelny nosic dotvarajuci vyznam informacie jak na strane prijimaca tak vysielaca, dla mna

Celé popoludnie som pracovala a vidím, že ste sem zas vniesli celú kopu zaujímavých a podentných myšlienok...
Kordélia, veľmi sami páči Tebou zdôraznená myšlienka nevyhnutnosti ostovorenia sa samému sebe... a celkom s ňou súhlasím...
Maco a postoje k blízkym, o ktorých píšeš sú naozaj dosť často nie len prekážkou otvorenosti, ale majú na partnerstvo oveľa širší negatívny dopad... :-((
Topas... nedá mi len súhlasiť s Tebou...
Sygon, ale ak by nedochádzalo k žiadnej výmene, o čom by bol vzťah???

o vztahu som nepisala , vztahy su primarne zalozene na vymene
napadol ma pasivny stav otvorenosti len tak , asi ako dopad nemohucnosti ju specifikovat nutne aktivne . Asi ma ziadna definicia nenapada a ani som ziadnu z citanych neprijala.
A otvorenost s tajomstvami je pre mna tiez na povazenie . tajomstva je nieco co sa vedome skryva a neni prejavom otvorenosti voci predmetu tajomstva.

tajomstvá patria k životu...
tak ako otvorenosť k partnerstvu...
podľa mňa sa navzájom nevylučujú

Urcite sa v tvojom vyklade vylucovat samozrejme nemusia , v mojom sa vylucuju , ja som podla mna neotvorena ked vedome nechcem odpovedat na otazku ktora vedie k tajomstvu .

dlhšie som iba čítal Tvoje blogy a nereagoval rusalka Teraz sa však zapojím. Koniec lásky určite súvisí s koncom otvorenosti. Keby som na túto tému reagoval pred rokom, dvoma, alebo skôr, bol by som iba teoretik. Teraz Ťa plne chápem a súhlasím. Ten kto plne miluje, je otvorený, zraniteľný. Ak ten vzťah nie je obojstranný, vyvážený, ak tam chýba to "súznenie", skôr či neskôr dojde k uzatvoreniu sa, precitnutiu, či vytriezveniu. Ja si myslím že takto sa prichádza o lásku. Láska potrebuje byť živená z dvoch strán, dvoch prameňov. Pri jednom rýchle pominie. Príde opatrnosť, zvažovanie a uzatvorenie sa.

prečo si myslíš, že spomienky sa nejako menia? možno azda film o živote, ktorý bol raz nafilmovaný, nastrihať alebo prekrútiť nanovo? hej, celkom naisto je možné asociovať so spomienkou namiesto negatívnej emócie inú. ale to ide jedine myslením (v toku času). čas ako taký nevylieči nič. to len myslenie môže byť také nenápadné, že nám pripadá, akoby rany zahojil čas. pochopiteľne, ak náhodou nezafungovalo vytesňovanie, pri ktorom však nedochádza k nijakému liečeniu, ale iba k márnemu pokusu zabudnúť.
preto by som skôr povedal, že emócie nemenia formu spomienky, ale pocit z nej. a keď ich nepovažujem za formu, nie sú pre mňa ani nosičom, ale naopak - informácie sú ako košíky, v ktorých nosíme emócie - zhnité alebo voňavé :-)
v akomkoľvek prípade sú emócie absolútne nenahraditeľné, lebo ony sú tým, čo oživuje inak mŕtve veci. napríklad ľudí :-))

a co ako tie info podla teba su ?
Pretoze emocie sa odrazaju v slovach, gestach, v sposobe mysleni a tak .. stale som na pochybach co vlastne extrahujes pod pojmom holej informacie.
a toto nechapem "informácie sú ako košíky, v ktorých nosíme emócie - zhnité alebo voňavé :-) "

a preco sa menia? bo starne hardware a neni tam dost miesta.

Už mi zostáva iba dodať : svätá pravda.

preco by ten kto miluje mal byt zranitelny ?

urobiť alebo povedať presne to,čo v danom okamihu danému človeku chceme urobiť,alebo povedať..

to je otvorenosť..

všetko ostatné je empatia..)))

vestko ostatne je snad uzatvorenost , ne :) ?

aj keď empatia je možná iba vďaka otvorenosti mysle :-) tú druhú otvorenosť môžeme volať bez prívlastku alebo ako otvorenosť huby, smelosť v konaní - čo ja viem...

mno nefim, pointa elinej myslienky je zaujimava, formulacia sa mi nepozdava. A suhlasit stale nemozem, pretoze vsetko okrem otvorenosti neni pre mna empatia . Ale mozem suhlasit, ze na vnimanie otvorenej mysle moze empatia byt fajn. Primarne ale ja sa uz ani tak nesnazim riesit ako sa citi ten druhy ako to, ako sa citim ja a co citim ja z jeho vypovedi.

že všetko ostatné, O ČOM SA HOVORILO NA TEJTO STRÁNKE (a nebolo otvorenosťou konania a rozprávania), možno považovať za empatiu. aj keď si myslím, že empatia čiže vcítenie je iba jednou stránkou otvorenosti, lebo otvorenosť znamená nielen vedieť sa vcítiť v inom, ale aj pustiť iného do seba. ale zhruba beriem :-)

ja by som predsa ponechala interpretaciu na ellie ;)
a tak dumem, preco nema schopnost "pustit do seba" nejake meno , take vazene ako empatia, na nu zabudli :( ?

napíšem, ja viem, ... otvorenosť, asi neviem byť neotvorená, ale pre počúvajúcich sa snažím byť plne otvorenou a prijímajúcou ich cítenia, ak nejaké vôbec majú a potom trocha komentujem, ešte nie celkom úplne, lebo by ste ma nepochopili, aj keď asi mi málokto rozumie, nesťažujem si, ja som pre všeobecne chápajúce ľudstvo akousi anomáliou v správaní a teda aj v myslení a tak iba z pozície pozorovateľky sa zúčastňujem a len troška, celkom málo koment., otvorenosť je pre mňa akýsi neuhasínajúci popud k absolútnej úprimnosti, nedokážem klamať, a nemám rada ten odporný štít klamu a pretvárky, to vnímam ako veľmi osobné, bolestné, .... nedávno som sa musela vysporiadať s takým štítom falše a klamstva od človeka, od ktorého som to nečakala, no vysporiadala som sa s tým a teraz je všeko lepšie ako bolo a ja som mala to šťastie zmeniť to, tak moja otvorenosť podporila otvorenosť niekoho iného, alebo inak : Čo nechceš, aby ti robili druhí, nerob ani ty im. Buď úprimný a otvorený a ono sa ti to raz vráti. Tým som si istá.

Som trocha viac v časovej tiesni, takže nemám veľmi čas pravidelne vaše komenty sledovať a odpovedať...
Ale hádam už o pár dní bude lepšie.

Masy, zhrnul si to vcelku presne.
Poludnica, myslíš, že skutočne existuje absolútna úprimnosť? Všímam si, že sama k sebe často nie som úprimná a čo potom k tým druhým?

a tak dumem, preco nema schopnost "pustit do seba" nejake meno , take vazene ako empatia, na nu zabudli :( ? - vysvetlíš prosím?..

mno schopnost vcitit sa = empatia
schopnost vpustit do seba popr. nechat empatovat sa = ?
Nemenej dolezita schopnost k otvorenosti , zabudnuta vlastnost .
Tot taky bezvyznamny myslienkovy sulok, nic vencej.

preto ma to zarazilo..

empatia je o tebe..o tvojej schopnosti..so schopnosťami toho druhého nemá nič spoločné..

a tak ty môžeš byť otvorená..ale ked vieš,že mu nepovieš tu vetu len preto,že by ju momentalne nemusel prijat tak,ako by si to ty povedala, dostáva sa k slovu empatia..

a to už je trošku ine,ako otvorenost..

nee, nebolo to mierene na teba .

Empatia ako ju spominas je relativne nezavisla na schopnostiach. .
Ak nemas otvorene informacie, tak sa mozes vcitovat len na zaklade neverbalnej komunikacie . Aspon teraz sa mi tak javi. Ci ?

"a tak ty môžeš byť otvorená..ale ked vieš,že mu nepovieš tu vetu len preto,že by ju momentalne nemusel prijat tak,ako by si to ty povedala, dostáva sa k slovu empatia"
Po pravde som neunavne ludmi zdrbavana, za to, ze si myslim,ze by neuniesli to alebo ono a formulujem to inak. Pravda je taka, ze ludia su dost silny na to aby zniesli formulaciu otvorenu a radsej na zaklade ich spatnej vazby sa snazim o upresnenie. Uz sa moc nesnazim empatovat. Neviem totiz co si namyslam a co je fakt ...
Ale kazdy samozrejme funguje inak.

Hej s empatovanim to je ina otorenost pravda, ale zase temer vzdy hovorime veci s ohladom na publikum inak, i ked obsah je stejny ..
ps: uz chapem vencej jak si to myslela pred tym.

pravdou je,že vyjadruješ veci tak,že človek si nemôže byť istý..čo chceš povedať a ešte ako to mysliš..))))

ale..snad sme sa pochopili..)))

je to mozne :))
myslim, ze hej , pekny den

Vždy ma vnímajte iba tak že je to môj názor, možno moja skúsenosť. Každý druhý má na iné vnímanie aj skúsenosti. Často sa však zhodnem s rusalkou. Jej vnímanie sveta je mi blízke a niekedy vyjadrí myšlienky ako ich aj ja pociťujem.
Milujúci človek je otvorený, vníma svet trošku z iného uhla, toho lepšieho. Je to ako otvorená rana, oveľa intenzívnejšie vníma všetky podnety od milujúcej osoby a často bezhranične dôveruje. A v tom môže byť ten problém. Sú tam tie ružové okuliare.

človeka si možno predstaviť aj ako nádobu. ak sa otvorí, možno ho bez odporu naplniť obsahom príjemným, ale presne rovnako aj špinou. ak teda milujúci niekomu úplne dôveruje a jeho náprotivok odrazu ukáže jednu zo svojich horších tvárí a zraní ho, potom ten milujúci dostane plný zásah. skúste existovať bez skafandra vo zvírenom prachu, dyme a hnijúcich odpadkoch, keď ste ešte pred malou chvíľkou dýchali čistý vzduch!

myslim, ze tomu rozumiem, ja ako vzorna bestia si vyberam dobrych a vyrovnanych muzov, ruzove bryle nenosim, a ludia sa mi pacia cim dlhsie ich poznam, rany som schytala pri ukonceni vztahu ale pocas nie.
Preto som sa pytala.

:)))) je mi uplne jasne , ze ty siahas (siahal si) po bestiach ;) Hovoria z teba hlboke skusenosti .

alebo nie? čo ak som bol ja tou beštiou? ;-)

myslím, že máš pravdu v tom, že každý z nás hodnotí svoj postoj k otvorenosti cez vlastné skúsenosti... a dodala by som, že i cez mieru vlastnej otvorenosti a shcopnosti vnímať otvorenosť toho druhého...

mno ja mozem len hadat :) myslim, ze nou moze byt kazdy, zalezi ako casto, kazdopadne nahle zmeny nalad z krasnej na odpornu su charakteristicke z mojich skusenosti prevazne zenam.

ty tu o neskrývanej náladovosti, kým ja (aj) o zatĺkanej :-)
muži sa vedia rovnako ľahko zmeniť na hnusoby, len sa niekedy tvária, že nič. v takých chvíľach vedia generovať rovnaký psychický tlak (a to aj bez slov) ako hociktorá žena. ak nie väčší.

hm, ja ale s takými čo tlačia neni som .. nefím, občas ma chce sem tam niekto priškrtiť ale to sa javí ako dôsledok interakcie :) a môjho tlaku :)))

to musia byť divní ľudia :-)

trošku sú divní hej ;) asi mám občas mlčať , či čo .