Tú fotografiu, z ktorej výsek vidíte, som mala pred očami nespočetne krát. Obyčajná fotografia, pripomínajúca
jeden, vcelku obyčajný obed. Prosto nič výnimočné. Skupinová spomienka.
Ani neviem, prečo som si fotografiu zväčšila do pôvodného formátu.
A ľaľa ho!
Doteraz som si vôbec nevšimla, ako jasne sa vtedy moje myšlienky zrkadlili na sklenej tabuli stola.
Pila som čaj. Veď čo iné piť v čínskej reštaurácii? Bol to však skutočne čaj?
Každopádne bola túžba piť čosi iné a sila mojej myšlienky na to čosi taká intenzívna, že sa v obraze
sprítomnila.
„Myslenie napodobňuje bez podobnosti, stávajúc sa samo tými vecami, ktorých vzájomná
podobnosť vylučuje napodobňovanie.“ Foucault
Komentáre
íííha
Mne sa tam aj tak zo všetkého najviac páči tá ryža... Dúfam, že sa
:-)))
.
fíííha :)
peknú sobôtku ti prajem ;)
Sygon, mne asi v tej chvíli behal po mysli asi len Johnny Walker
Diuška, nevšimla si si zaradennie článočku do tém? :-))))
Piho, Foucault je dobré meno
Rozrpávkarka, ryža bola dobrá...
No tak ryži potom verím, odrazom v zrkadlách, akýchkoľvek,
:-)))
Rozprávkarka, to nemáš rada
nemám, lebo v tom zrkadle bolo vidieť vždy iba Snehulienku
Aj keď na druhej strane môžem byť rada, že žiadna zlá macocha do mňa nepchala polovičku otráveného jablka.
No a na ďalšej strane mi môže byť kvôli tomu nešťatsbému zrkadlu smutno, lebo nemam žiadnych sedem trpazlíkov, čo by nosili moju sklenenú rakvu, dokonca ani princa, čo by ma prebral z mŕtvych!
:-))))))))
toto je fasa foto
Pod altánkom veď aj ja sa z Janka teším
Ako môže rozprávkarka nemať rada
Rozprávkarka, čo tam po nosení sklenenej rakvy...
Však, nehovorím, že rozprávku nemám rada, to iba to zrkadlo,
Čert, zase sa túlaš okolo mojej chalúpky? Nechaj ju na pokoji. Sedem trpazlíkov tu už mám, aj obra a čerta mi zatiaĺ netreba.