zelená rusalka

Inšpirované vzájomnými komentami s Diou.

Tak táto veta, ktorú som včera počula, stojí za malú ódičku.

Rím je mestom kostolov a fontán.

Chcela som dnes začať svoju minisériu o mužských slabostiach, ale asi nemám svoje dni.

Nečakajte žiadnu báseň plnú metafor.

Včera ktosi chcel, aby som dnes napísala niečo o ostychu a o hanbe. Inťo?

Nemám rada hry na mačku a na myš. A nikdy som ani nemala.

A to som sa chystala, že vám na noc napíšem ešte niečo poetické.

Keď sa žena mení z motýľa na hada.

Pohlcuje všetko to prirodzene krásne, čo dostala žena do vienka.

Jednoducho som ju napchala do práčky, dala vysušiť a zavrela do skrine.

Inšpirované nástojčivými otázkami Sygon.

Z času na čas postrehnem, že kdesi čakajú n-tého návštevníka.

Zriedka pociťujem skutočný smútok, zato pocit nostalgie si niekedy až románovo vychutnávam.

Zľahka inšpirované príspevkami Diušky z tohto týždňa. Zľahka spomienkami a skutočným snívaním.

Sú plné symboliky, akoby ani nešlo o obyčajné zimné rána.

Pretože sa to dá urobiť aj bez nich.

Zub. Som lajdák, vypadla mi plomba a ja stále nie a nie vytočiť zubárovo číslo.

Alebo o tom, že si i moje bláznivejšie ja prišlo na svoje.

Počasie vonku je také nijaké, tak dnes pospomínam na jeden pekný, teplý podvečer.