Tento nádherný malý kostolík, ktorý som si podľa fotografií predstavovala vždy ako monumentálneho velikána, poteší svojou príťažlivou architektonickou formou a zároveň nezvyčajným exteriérom. Je umiestnený na nároží križujúcich sa ciest a súčasťou všetkých štyroch nároží sú fontány.
Kostolík (všetci ho volajú veľmi familiárne Carlino – Karlíček) vznikol v čase rivality dvoch najvýznamnejších barokových umelcov Berniniho a Borrominiho. Podľa legendy vraj túto zákazku podsunul Borrominimu Bernini práve preto, aby sa skončili snahy tohto architekta zasahovať do stavieb chrámu sv. Petra vo Vatikáne. Či je to pravda, či nie, Borromini hneď ako zákazku na tento kostolík prijal, prestal so svojim atakom a aktivitami vo Vatikáne.
Kostol Francesca Borrominiho, postavený v rokoch 1638-1641, sa stal ikonou rímskej barokovej architektúry a určite patrí medzi to najlepšie, čo sa v tom období v Európe postavilo.
Stojí na kopci Qurinal a jeho objednávateľom bol kardinál Barberini a je výnimočný nie len už spomínanou polohou na nároží, ale najmä spôsobom, akým sa jeho autor vysporiadal s priestorovými limitmi na jeho výstavbu. Musel sa vzdať pôdorysu latinského kríža, i kostolu s bočnými loďami. Fascinujúco pospájal prvky priemetov kružníc, elíps a oválov a vytvoril neuveriteľne hravú stavbu.
Hra konkávnych a konvexných kriviek na fasáde oživila a rozhýbala nárožie. Stavba je plná dynamiky. Jej krivky sa počas dňa akoby menili odlišným slnečným osvetlením. Borromini so svetlom a jeho účinkami určite narábal vedome.
Tak, ako v interiéri kostola, ktorý napriek svojej čistote a jednoduchosti, pôsobí rozihrane a vďaka svetlu, prichádzajúcemu do kostola cez osvetlenie v kupole, aj magicky.
Na rozdiel od ďalších rímskych kostolov, ktorými vás ešte povodím, tento si ma získal práve tou čistou bielou výmaľbou. Tak veľmi sa práve ňou odlišuje od všetkých tých ostatných barokových kostolov, ktoré šokujú svojou pompéznosťou a zdobnosťou, plnou zlata a dekorácií.
Ešte jeden pohľad na nárožia. Na fontány predstavujúce rieky a božstvá (rieky Tiber, Arno a bohyne Héru a Dianu).
Stojí kúsoček od kostola Sant´Andrea al Quirinale, diela jeho najväčšieho rivala Gian Lorenza Berniniho. O ňom vám napíšem v jednom z ďalších pokračovaní.
Komentáre
výborne :-)
ha..ja som videl Suzie Quattro
Chlapci povedzte... (chlapci pod altánkom a sagi :-)) )
ja dam mimo tem
krasny kostolik
Hm... v Ríme som bol iba jeden jediný deň...
Fascinujúca je tá krása starého sochárskeho umenia.
Rusalka, inšpiruješ ma...
Netopierik, ešte to veľmi
Believer, PF, Rozprávkarka
Konečne...
Vitaj Martha,
Rusalka,
V súvislosti so stavbami, ktoré nám budeš predstavovať, ma napadne veta od Heineho. Povedal niečo v tom zmysle, že takéto nádherné stavby stavali ľudia, ktorí mali dogmy. My ľudia dnešnej doby máme iba názory a tie vraj nestačia na postaveie katedrál.
A práve pre tie dogmy ma ta myšlienka chytila. Mal som veľa dogiem, mnohé padli...a preto uvažujem...ak vieš, pomôž :-)))
Maco,
A prečo padali Tvoje dogmy? Vekom? Skúsenosťami?
Rusalka,
Maco :-)
Nie som proti,
No veď uvidíme Maco
Vieš,
Maco, veď i ja som stále Rusalka :-)
možno cez víkend...
Macik, ale veď hra na skrývačku vždy bola pekná... A najkrajšie
:-))))
Tak všetkym prajem krásnu noc, a môžete sa aspoň v snoch
:-))))))