O snoch som už písala. Asi je mi snenie blízke a asi sa z neho len tak ľahko nevypíšem.
Prvý krát sa moje písmenká dotkli snov len zľahka. Zo snov som spravila ľahučký závoj, ktorým zahaľujeme všednosť dní.
Sny však začali stále viac atakovať moju myseľ. A ja som sa začala pýtať: Čo je skutočný život a čo len sen? Na otázku som si odpovedala ich paralelnosťou. Potrebou tejto paralelnosti, ktorá vyvažuje to všedné a nevšedné, čo prežívame.
V tej neprebernej snovej rôznorodosti, majú svoje miesto sny o mužoch. O rôznych mužoch, ktorí rôznym spôsobom napĺňajú moje sny.
Do niektorých vchádzajú tak intenzívne, že môže snívanie na chvíľu celkom vytesniť reálne prežívanie.
Pamätám na moje prvé snívania o mužoch. Ako dievča som si často prisnila starého otca, ktorého som veľmi milovala, ktorý však žil tak ďaleko, že vkladanie do snov bolo pre mňa väčšinu roka jedinou možnou priamou komunikáciou s ním. Predstavovala som si, ako sa spolu prechádzame a kládla mu otázky, na ktoré určite vedel odpovede. Snažila som sa v tých snoch počuť i jeho odpovede. Už neviem, ako to s nim vtedy dopadlo.
A hoci je to dávno, ešte vždy si ho raz za čas prisním. A cez snenie mu vždy aspoň na chvíľočku prinavraciam život.
Dozrievanie a dospelosť predradili v snoch miesto iným mužom. Najskôr tým naivným predstavám o princoch, o ktorých snívajú snáď všetky dospievajúce dievčatá. Tí princovia zo snov sú pre každú z nás iní a stávajú sa v nich pre nás jedineční.
Je zvláštne, že tieto sny vo mne hlbokú stopu nezanechali. Nepamätám si veľmi podobu môjho čarovného princa ani spôsob, akým vstupoval do mojich snov. Asi preto, že navždy ostal len predmetom snenia a nedotkol sa reálne môjho života.
Snenie o mužoch a s mužmi je však pre nás ženy nevyčerpateľnou studnicou. Hoci sa ich podoba mení a hoci v každej fáze životnej púte nadobúda inú intenzitu. Stále ich radi vkladáme do snov.
O mužoch snívame, keď ľúbime, alebo i keď na lásku len čakáme. Keď sme šťastné, nešťastné, milované, či opustené. Snívame o nich na tisíc podôb. O tom akí sú, akí by mohli byť, akí by byť nemali. O tom, čo by sme od nich chceli, čo by sme im radi dali a čo by sme s nimi chceli prežívať.
Niektorých si do snov vkladáme, niektorí do nich vchádzajú samí. A hoci nám asi väčšina takýchto snov prináša radosť, môžu nám občas zo snov spraviť mory tí, ktorí sa do nich vracajú s nedobrými spomienkami. Niekedy sú neodbytní. Ale o tých niekedy nabudúce.
PS. Posledné dni som snívala len o jednom. O mojom zubárovi (Už dva dni ma bolí).
Komentáre
pred tyzdnom sa mi prisnilo
Inťo :-)
rusi
snivajme, snivajme, snivajme
Takže štartér Inťo :-)
Believer, mám to odtiaľ odstrániť ??? :-(
one, rusalka,
Inťo, nuž na zubára musím
... a tak :-)
Rusalka
Vikina, do Tvojich snov už žiadni
len kone? a kravy? :-(
cozeby som neveril
vikina,
Rusalka
inťo
Inťo, to si fakt nikdy nezasnívač o čokine??? :-(((
Ešteže tak Viki :-)))
vikina,
inťo...
rusalka,
bol som tu ;)
Pod altánkom, keby si vždy tak rýchlo nezmizol
Inťo :-))
:) ja nikdy nezabudnem na dva sny
rusalka
Diuška??? a teraz si mužov do snov nevkladáš??? :-)
Believer, tak čo tak radšej trocha snívať
rusalka :)
:-)) A keď zavrieš oči vo vani plnej peny?
no veď vtedy áááno ;)
Veď ja som skôr o tom bdelom Diuška :-))
:)) mmm, som rada
Nočné, sú nočné... to je kapitolka samam o sebe...
Našťastie tie v bdelom stave si zväčša môžme režírovať samé :-)
Sny o mužoch sa môžu...
P.S. Rusalka, iba som nakukla, dnes tu v podstate ani nie som.
I nakuknutie sa počíta Martha :-)
martha
velmi rada snivam, odjakziva:)
a tak u mna promenaduju spevaci, sportovci, davne lasky, kamarati, ktorych som roky nevidela...
zaujimave je spojenie minulosti so sucasnostou, casto po prebudeni neviem, co sa mi snivalo a co bolo skutocne...:)
jednoducho sny milujem...
k tym naj patria sny, v ktorych prezijem lasocky z mladosti, navraty domov, do nasho domu, na nasu ulicu, kde sa viaze vela nadhernych spomienok....
snivat je tak krasneeee
Jeeej Hanka :-))
Ale súhlasím, že snívať je krásne :-)))))
aj ja rád snívam
tak len pekne snívaj ďalej Masy :-)))
hahaha
Masy, pohárom Frankovky