zelená rusalka

na bajku :-)

a bežím ďalej.

Pá večer

čo symbolizujú? ja mám z nich stále trošku strach, ale pociťujem k havranom aj obdiv, niektorí sú zaise starší ako ja a tiež sa mi páčia, sú veľké, silné a akoby vedeli o svete a živote dosť, aj tie najtemnejšie stránky...sú ako černokňažníci, ktorí tie tajomstvá nevyzradia :)

ale musím uznať, že píšeš veľmi pekne...-)))

pomedzi zvetrané a prepadnuté hroby, akoby pridlávené pod váhou neúprosného osudu, sa prevaľovali franforce hmly. na popraskanej cementovej doske stála prázdna karafa a socha anjela s odlomeným krídlom na kedysi honosnej hrobke vztýčeným ukazovákom upozorňovala na pominuteľnosť ľudskej existencie. staré, mrzuté lipy boli husto obsypané vtákmi čiernymi ako smola a sychravý vzduch podchvíľou rozkmaslo nevľúdne zakrákanie...

škoda... :-(
Také budem musieť prenechať rozprávkarke...

Videla si naozaj sokoly? Neboli to náhodou myšiaky? Tie, tak ako aj havrany, k nám na zimu prilietajú zo severu a naše odlietajú ďalej na juh. Znovu sa začínajú vracať, pretože aj na severe je dosť teplo. Je v tom možno aj kus romantiky, ale inak je to normálny kolobeh prírody. Je dobre, že každý si v tom nájde svoje....

spája so zlom a so smrťou...
môžem sa k havranom ešte vrátiť :-)
A určite vedia o živote veľa... preto by ma zaujímalo to ich neobvyklé správanie v posledné dni...

čo vidím spoza okna autobusu... alebo len tak z okna, či niekde na prechádzke...
Lákajú ma však výšiny, o ktorých píšeš Ty... veľmi ma lákajú :-)

dívam s rešpektom, lebo chcem veriť, že v určitých chvíľach sú symbolom umrelých duší. Hlavne, ak sa ocitnú pri Vás co chvíli, že si neviete dať odpoveď prečo práve zosadli na zem teraz a tu.. a pri Vás. Stalo sa mi,že ma pozoruje jeden obrovský havrav pri vstupe do školy, ...často ho tam vidím a stále na tom istom mieste..je fakt veľký, väčší ako obyčajne a len sa díva... Tak čo s tým???
to radšej to krádne slnko alebo hmlu za rána...:)) Pekný deň.

nie kradne, ale aj keď kradne, ale robí dobre:))))

občas vidím aj kaňu, ale tých je menej...
veľké krásne sokoly... sama som prekvapená...
Myšiakov tu tento rok je akosi málo.

aby si začal písať knihy :-))
také nejaké hororové prírodné scifi :-)

Pekný dník aj tebe :-)

ked Russel Crowe hladal vzorec na pohyb holubov- akurat ze ty asi hladas filozoficke principy ich konania??

to bude tym zatmenim mesiaca

Prečo sa správajú práve teraz práve takto...?
Isto to súvisí so zmenou klímy, so zásahom civilizačných faktorov do prírody... ??? :-)

táto alternatíva ma vôbec nenapadla... to je potom celé také apokalyptické :-)

neber to tak apokalypticky :) eclipsa byva relativne casto a trochu to sice pohrka zo strany na stranu, ale na havranov nema. Tie vedia este nieco viac, co mi nevieme a preto nas fascinuju :))

a niekedy ten pohľad na ne, so mnou tiež poriadne hrkne... :-)

vzdy sa mi Alfred vybavi pri nich :)))

že havrany patria medzi najinteligentnejšie zvieratá.

Tá nebojácnosť v blízkosti ľudských obydlí a ciest je podmienená asi v tým, že cesta a jej okraje poskytujú dostatok zabitých zvierat. Všimol som si podobný úkaz na našej ceste, ktorá nie je frekventovaná a tiež tam "lovia" myšiaky. Často na ceste leží zabitý zajačik, bažant, ježko,ale aj líška... Sedia na stromoch a keď prejde auto, tak hybaj na hostinu, bez námahy, nemusia loviť... Vypestovaný reflex, niečo podobné ako pri horských chatách s macami... brum, brum...

možno niekedy hodím článoček len o nich :-))

nebude tá "vaša" cesta aj "naša" cesta??? :-))))

aaano hod clanok...na ciernom pozadi biele pismena:)))

ale už som vytiahla nejaké básne... a tak... :-)

možno tá naša, je aj Vaša a Vaša je aj naša ! Hlavná vec, že všetky vedú do Ríma...:-)))

Ale niečo pravdy na tom bude :-)

:-)))

Aj hlasitý smiech? :-))

dýcha to nostalgiou. Rusalôčka, podarilo sa Ti to.

potešila si ma...

samozrejme, len pozor, aby Ti nezabehlo... :-)))

nerada, ja verím na modré vtáky šťastia. Pred časom som bola v Tatrách na dlhšom pobyte. Keď som cestovala z Popradu do Smokovca, jedného som zbadala. Zvláštneho, s dlým roztiahnutým chvostom, ligotal sa mu v slnku ako drahokam. Prežila som tam vtedy tri neuveriteĺné týždne, plné krásy. Bol koniec mája a tatranská príroda sa začala prebúdzať. Proste nádhera. Celé dni som strávila vonku. A aj to, čo sa iným zdalo byť škaredé, pre mňa malo svoj pôvab. Napríklad tie vyvrátené korene. Zarástli ich drobné biele kvietky a mne pripadali, akoby boli z Tolkienovej knižky.

všetko vonku má svoj pôvab... len sa treba správne pozrieť :-)

nosom, aj dve uši, aby počuli...

Ale keď to srdce sa už párkrát popálilo a nechce viac krát.

:-))))

ešte, že si ma prebrala z mojich myšlienok... :-))
A srdce nepáľ... v tom máš pravdu :-)

žiadne srdce páliť, práve naopak, keďže viem, čo to s človekom robí, keď je pripálené, snažím sa aj to moje udržať v primeranej teplote.

teba zuzanka budem cekat

primeraná teplota srdca :-)
to je pekn, ako názov básne...

ranko aj zajtra ti zelam a pozdrav Havrana aj Sokola a nech si na ceste na toho dravca stvorkolesoveho pozora daju :-)

zajtra budem asi pracovať doma... a navyše vraj bude pršať... takže asi žiadne dravce nebudú... :-(( ani havrany :-((

rado sa stalo. Tak napis o pohlade z okna ..aj ten moze byt zaujimavy nie, mozno sused bude beaht po vonku :-)))
pa

tusim si kral cital toho poea ci co. ale ten konkretny autor sa akurat vchlastal do jedneho kanala a dalej sa uz nepohol, ako je zname. takze ako vzor nic moc. quoth the raven, 'never more', pche }:-#