Poetické slovíčka o hlbokej noci. Takej mierne gýčovo zafarbenej, hviezdami a mesiacom osvetlenej noci. Presne takej, aká je dnes.
Ale nedarí sa mi. Vždy keď pozriem z okna a zamyslím sa nad obrazmi za sklom... objaví sa zív. Nadýchnem sa, že začnem znova, pozriem opäť z okna a opäť zív.
Moje večerné premýšľanie nad písmenkami je prerušované obrovskými zívancami. Nedokážem myšlienky zoradiť jednu za druhú. Preháňajú sa hlavou sem tam a nie a nie sa zmysluplne pospájať.
Najhoršie je, že nedokážem ani poriadne písať. Sánka sa v nepravidelných intervaloch neočakávane roztvára na maximum a oči sa menia na tenulinké škáročky, cez ktoré poriadne nevidno ani siluety okolostojaceho nábytku a osadenstva. Nieto ešte drobné písmenká na klávesnici.
A tak len tak intuitívne ďobkám do klávesov ani poriadne nevediac, aké slovíčka z tých ďobkancov vznikajú. Len také tu ďob tam ďob.
Tak dobrú nôcku všetci. Poetické písanie nechám na inokedy.
Teraz si ešte umyť zúbky. To mi dnes pôjde veľmi dobre. Nanesiem pastu na kefku a budem čakať na fázu otvoreného zivu. A potom šup šup, aby som to pri tom hlbokom nádychu stihla. Jeden nádych horný rad, druhý nádych spodný rad.
Dúfam, že keď zaspím zívať sa mi už nebude. Že budú aspoň sníčky neprerušované.
Komentáre
rusalka, Tvoje zívance sú také chytľavé, že...
Hogo zíííív zíííív :-))
Kuk, som jednym očkom tu, druhým spím
... som sa nazdal, že bosor.. rozprávkarky nikdy nespia ;)
Rozprávkarka, práve som Ti u nej
Nieže mi nejakou čertovinou vstúpiš do duše, čert,
nekaz mi ju..
... a ja dúfam, že mi nebudeš zas harašiť v sne! :(
Nezaručujem... Som namäkko
;)
rusalka