zelená rusalka

Potrebujem, aby sa prevetrala moja hlava a učesali strapaté myšlienky.

Mám niekedy chuť rozsvietiť mu červenú, alebo ho len tak chytiť za nohu a nepustiť.

Dnes v noci bola presne taká búrka, aké mám rada.

Snívam o nich už od včera.

Prečo je pre mňa niekedy také ťažké vysloviť nahlas to, čo si myslím?

Po kúsočku vám z nej z času na čas ukážem.

Hľadela som ráno na vychádzajúce slnko.

Len tak o zvuku dopadajúcich kvapiek

Len tak na okraj. Nie som zástankyňou interrupcií, ale nikdy by som si nedovolila žiadnu ženu za interrupciu čo i len v mysli odsúdiť. Neviem, prečo tak robia chlapi. A nie len v mysli. Ale hrubo a nemilosrdne. Ako keby ich vina bola čo i len o chlp menšia, ako vina tých žien.

A samej mi voči smiechu chýba akákoľvek rezistentnosť.

Pozerám do svojej roztvorenej dlane. Nezaujíma ma čiara života, hoci by možno o mne prezradila veľa.

Ani neviem, z čoho som vtedy mala väčšiu radosť.

Doteraz som bola ako lievik.

Nuž, nie som priveľmi náročná, ale prvé rande je prvé rande. Mal sa chlapec lepšie pripraviť.

O pár týždňov budem vdychovať opojné vône zelených lístkov

Nechala som sa chvíľu kolísať v jeho náručí.

Tie posledné sa plnia vrchovate snami

Tomuto jednému som nikdy neprišla na chuť.

Alebo o tom, ako vo mne včera syn prebudil materinskú multižiarlivosť.

Alebo o tom, že by som sa až tak nemala prehrabovať vo svojich starých fotografiách.