Zobudil ma. Vietor. Nemohla som odolať jeho volaniu, ktoré sa ozývalo spoza okna. Nástojčivé volanie. Sprevádzali ho zvuky všetkých tých, ktorých prebudil už dávno predo mnou. A ktorých rozozvučal. Tou neopakovateľnou melódiou, ktorou dokáže rozoznieť svet za oknom len on.
Konáre tisu vyludzovali v jeho rytme zvuky podobné šepotu. Na medený parapet dopadol suchý konárik. Vietor ani na chvíľočku nezaváhal. Zmocnil sa ho svojim dotykom a roztancoval ho v divokom tanci. A to škrípavé dorážanie na meď parapetu ostro kontrovalo šepotu stromu. Zvláštna, neodolateľná melódia. A k tomu ešte to tlmené narážanie na sklo okien.
Vyšla som do záhrady hnaná túžbou dotknúť sa vetra.
Tráva je v nej už poriadne vysoká. A vláčne zelená. Vietor sa roztopašne pohrával s jej hebkosťou a lákal ma dotknúť sa jej.
Keby bolo čo len trocha viac leto, vyzula by som topánky a vychutnala si tú zelenú, vlniacu sa hebkosť naplno. Takto som sa aspoň zľahka dotkla dlaňou rozšantenej trávy. Vlnila sa, zvádzajúc snáď celý vesmír.
Sadla som si na kameň, tak trocha tráve závidiac ten vláčny tanec. Slobodný. A ničím nespútaný.
Nastavila som tvár a vlasy vetru. A on, akoby čakal len nato. Akoby celý ten jeho ranný spev, ten rozihraný svet za oblokom bol len vábením. Akoby nechcel nič iné. Len mňa. Celkom poddajnú. Prijímajúcu každulinký jeho záchvev.
Tak nežne ako ma zobudil, sa v tú chvíľu so mnou pohrával v záhrade. A ja som zrazu pocítila, ako sa mením na hebkosť vysokej trávy. Ako sa na jej steblá premieňajú moje vlasy, jemné chĺpky na tvári a celé moje ja.
Objal ma celú. Zahalil ma svojim dotykom. Zavrela som oči a oddala sa tomu objatiu. Pocítila som jeho obrovskú silu, hoci odetú do nežnosti. A zrazu som sa cítila ako stebielko unášané vlnami oceánu. Kolísaná. Kníšuca sa. Vychutnávajúca si nekončiacu slobodu tohto okamihu.
Zrazu na chvíľočku stíchol. Prestal. A ten okamih stačil na to, aby prerušil to krásne snívanie. Snívanie s vetrom.
Sedím za písacím stolom a teším sa na teplé rána. Až budem do záhrady chodiť bosky. Až si ľahnem na trávu a budem snívať. O vánku, o vetre, či o dotykoch lúčov slnka.
Komentáre
aj ja sa na to teším,
závidím vetru...
Tou neopakovateľnou melódiou
Pocítil som jeho obrovskú silu
Pocítila som jeho obrovskú silu
rusalka, závidím větru, že může s tvými vlasy si hrát... :)
Zojana vďaka :-))
Hogo dva krát vďaka :-)))
Idem si rýchlo chyby poopravovať... :-)
rusalka, sypem si virtuálny popol na svoju virtuálnu hlavu... ;)
Hogo, akýže popol :-))
To vieš, my povrchnice po sebe ani poriadne nepoupraceme, kým nám niekto na čosi neukáže prstom :-))
rusalka, ukázať prstom je ok, no takto verejne?!?
Hogo... popol dávno vietor rozfúkal :-)
... tak to má hogo z pekla šťastie.. ;)
Ruaslôčka, vietor vo vlasoch milujem aj ja... A tá vysoká tráva k tomu...
Áno, to sú tie pravé letné dobroty Rozprávkarka :-)
Rusalka...
hm.. Rozprávkarka, vánok sušiaci kvapky dažďa na tele ženy..
Martha...
A vietor vie byť niekedy poriadny roztopašník...
rusalka, vietor má roztopašnosť v pracovnej náplni... ;)
Hogo :-))
Čert, nebuď romantik, nasršil si ma!
martha, že ju máš celú zazelenanú a posiatu žltými púpavami???
Rozprávkarka, srším Ťa - zle je, žehlím si to - nedobre je...
Až bude čert o Rozprávkárke slušne písať a ospravedlní sa jej za tie nohy,
... ospravelniť sa?!? nikdy!?!
Ty chceš naozaj zlú a zúrivú rozprávku! Však počkaj!
rusalka, aby sa tu v tom jeden vyznal... :(
Hogo, možno sú rusalky o niečo
rusalka, mali by k vám rozprávkarky chodiť na zaškolenie... ;)
Rusalôčka, never... Rozprávkárky milujú vietor, ale keď im čerti
Si predstav Hogo, ako by to na tom svete vyzeralo,
hoci rusalkám taká blízka...
No neviem, neviem...
Ty by si bol najradšej čert, keby som rovno k tebe na skolenie chodila.
... jaaaj, teraz si klinček po hlavičke uderila, Rozprávkarka >:-))
rusalka, čertom by sa to veľmo pozdávalo, mi ver! :))
Rozprávkarka, a že diablice? si nič lepšie neviem ani predstaviť! >;-))
Však, čert, keby som si ťa napriek všetkým tvojim roztopašnostiam
Ale že si ťa vážim, som ticho ako myš.
wyslúžilec...
Čert, dúfam, že ťa hlavička príliš nebolí... Nemáš ma hnevať!
:((((
Rozprávkarka, čo to na mňa skúšaš, há?!
... a jedovať sa vieš tak, až sa to na Rozprávkarku pána Andersena ani nesluší ;)
Čert, lenže najhoršie na tom je, že keď sa najviac jedujem,
Čo si o mne pán Andersen pomyslí? Ešte ma kvôli tebe vykáže z Rozprávkova!
... aha, vidíš? zase sa pána Andersena bojíš!
A kto tu podľa teba nepozná roztopaš? Ale ja mám tú svoju,
Rozprávkarka, že zbytočne? vari mi len nechceš nahovoriť, že...
A ty si chceš nahovoriť, že si sa pod ne dostal? Pod Rozprávkárkine sukne
sa nedostaneš, už som Ti vravela, že ju máš zakázanú.
Však by sa pán Andersen v hrobe obracal, keby videl, ako ma tu zvŕtaš...
pána Andersen sa náhodou na rozprávkarskom nebi usmieva...
A to ma musíš pri tom zisťovaní tak zvŕtať?
jasné, že musím! ako chceš zistiť, o čom je život...
Čert, však ja viem, že tebe by stačila nočná košeľa a sedemíľové čižmy.
Rozprávkarka, (pre čerta) to nie je obrana, ale výzva!
No v tebe sa len čert vyzná... Najprv vidíš svietiť v lese bielu nočnú košeľu
Nedám ti ani jednu.
Rozprávkarka, nemusíš mi dať (ani jednu)...
Ty si naozaj strašne drzý čert!
presne taký, aký mám (podľa zmluvy s diablom) byť... ;)
A v tej zmluve nemáš nejaký taký bod, ako sa treba chovať k Rozprávkárkam?
jasné, že mám, a aj keď by som nemal, prezradím Ti jeho znenie...
A vieš, že mňa za oných čias učili križovať sa a vravieť: Apage, Sanatas?
čítal som len posledný odsek :-)
pa pá :-)
Poznám Sagi :-))
.
tu som tuším nebol