Bolo to presne pred rokom. Zima bola tak isto skúpa na sneh ako je táto. Začínala som mať biele abstinenčné príznaky.
Vyriešil to za mňa Michal. Môj braček z Martina. Pozval ma na hory. Dlho som váhala, no nakoniec ma zlomil.
Tak si teraz tak fotograficky pospomínam na krásny výlet a trochu si na záver zimy zasnežím do duše.
Naša trasa začala v Šútove. Čakala nás pomerne jednoduchá cesta k Šútovskému vodopádu. Po ceste som sa zoznamovala s miestnou faunou a flórou.
Cesta lesom príjemne ubiehala. Bol krásny deň a ja som stále neverila, že sa mi splní sen o skutočnom biele. Keby som bola tam dole tušila, aký to bude pre mňa v posledných kilometroch náročný výstup, asi by som to rovno zabalila. Bola som po zápale pľúc a chcela som sa len tak príjemne nadýchať v snehom zasypaných horách čerstvého vzduchu.
Tak či tak cesta lesom bola popri Šútovskom potoku bola nádherná.
Šútovský vodopád bol nádherný. Mali sme šťastie. Bol krásny slnečný deň a nie je nič krajšie, ako keď sa na kvapkách trieštiacej sa vodnej masy odrážalo slnko vo farbách dúhy.
Vodopád bol jednoducho majestátny.
Bolo príjemné, spraviť si tu malú prestávku. Len tak si na chvíľu vychutnávať zvuky dopadajúcej vody a vône prebúdzajúcej sa jari.
A tu sme konečne videli aj prvú väčšiu snehovú stopu.
Nasledoval prudký stupák a chodník pokrytý lístím bol zrazu zasypaný hlbokým mokrým snehom. Musím priznať, že čochvíľa som bola celkom premočená i ja.
Našťastie po tomto prudkom výstupe sme ešte našli kúsok lúky, kde už začínala skutočná jar. Tu sme si opäť trocha vydýchli. Slnko bolo horúce a bolo príjemné si na chvíľu sadnúť medzi nežných fialových poslov jari.
Odtiaľ nás čakala cesta k Mojžišovým vodopádom a k Chate pod Chlebom (1420 n.m.) Tento úsek by určite nebol za normálnych podmienok taký náročný, ako sa mi videl počas nášho výstupu. Ale sneh bol hlboký, mokrý a ťažký a ja som sa do neho skoro pri každom kroku zabárala až po kolená. Tam hore som to však už vzdať nechcela. Michal ma povzbudzoval, vyťahoval z ruksaku Tatranky a tak som to nakoniec zvládla. Musím sa priznať, že na chatu som šliapala z posledných síl.
Na chate bolo super. Keď som objednávala čaj spoznala som v chatárovom spolupracovníkovi starého kamaráta. Dávno, pradávno som s ním absolvovala niekoľko lyžovačiek. Bol jedným z dávnej študentskej partie, s ktorou sme často trávili čas na horách.
O to bol pobyt na chate príjemnejší. Vyzula som premočené topánky, chatár mi vyžmýkal ponožky, dal ich na radiátor a ponúkol mi papučky. A potom už sme popíjali všetci štyria pivko. Spomínali, plánovali a veľa nechýbalo, aby nás chatár nepresvedčil zostať do rána. Na stene visela gitara a kamarát z mladosti Jano si ešte pamätal, ako som na lyžovačkách hrávala.
Každopádne stále premýšľam nad chatárovou ponukou. Chodiť na chatu pracovať. Ubytovanie grátis za výpomoc v kuchyni.
Komentáre
:-)
jeeeeeeeej...Rusalka je človeeek?..))))
ale vieš čo?..Obdivujem ťa..Mňa by na túry len ťažko niekto nahovoril..))))
Pekné fotky,
a skvelá chatárova ponuka, ja by som ju bral hneď (hoci variť veľmi neviem)
:)))
ja som podobnu turu s vdakou odmietla, mozno niekedy, az nebudem velka:)))
hmmm.. som sa nazdal, že rusalky sú odeté len v priesvitnom závoji... :((
jejé,rusalka..a vôbec nie je zelená ;)
Vďaka za túru
Hanička, keď nebudeš veľká,
Snežka, nechcem konkutovať nikomu :-)
veď tie fotohrafie sme robili spolu s lietavcom a ja už si ani nepamätám, ktoré z nich sú moje :-)
Ellie :-))
A nikdy nechodievaš na kopce?
PF, veď ja s tou myšlienkou premanentne koketujem
Hanka :-)))
Hogo a vari mám na sebe niečo iné, ako priesvitný závoj?
Pod altánkom, veď rusalky vedia všeličo iné
Dokonca si aj desinku občas dajú
Misolietavec :-)
daaaaj
Ty jo, uprimne sa tesim , ze nie si zelena a nesedis stale pri jazierku , ale ze .. no normalne mam radost .
Akoze som dnes euforicka , tak prosim prihliadnut na zhyperbolizovanu radost , ale len kusa ;)
Sygon :-))
Ale pamätám onehdá na Tvojom blogu, že ma tiež potešilo, keď si priložila svoju fotografiu :-)
.
Rusalka:)
Sygon, myslela som, že sa uvidíme v Prahe
Hanka, funenie dôverne poznám :-))
pivo !
Rusalka...
Hra svetla na vodopáde... alebo tá, kde sa hlási jar...
Sygon...
Martha,
A som rada, že sa Ti so mnou na horách páčilo :-)