Prečo ma v posledné týždne prenasleduje tá nástojčivá túžba otvárať svoju myseľ a vypúšťať z nej roky hromadené myšlienky, otázky, spomienky a túžby? Prečo k sebe vpúšťa všetko to doteraz nepoznané, nevítané a zatracované?
Neviem, len cítim ich narastajúcu silu. Cítim ich rozpínavosť. Akoby boli živené čímsi veľmi výdatným a narastali do obrovských rozmerov.
Cítim v sebe silu ich nástojčivosti a neviem jej odolať. Áno, odolať je to pravé slovo, lebo bojovať sa mi s nimi nechce. Je to priveľmi lákavé a vôbec nie nepríjemné.
Len ma tak trocha ľaká novosť týchto pocitov. Prečo práve teraz? A prečo sú také zvláštne?
Neodolateľná sila ma núti čistiť usadeniny mojej mysle. Premieňať ich na slová a vety.
No myseľ po takejto očiste nie je o nič prázdnejšia. Neupokojí sa. Zvyšuje svoj apetít.
Neodolateľná sila ma núti čistiť usadeniny mojej mysle. Premieňať ich na slová a vety.
No myseľ po takejto očiste nie je o nič prázdnejšia. Neupokojí sa. Zvyšuje svoj apetít.
Odoberiem jednu spomienku, či otáznik a na ich miesto sa natlačia ďalšie.
Nie je to však jedna spomienka za druhú. Myseľ, akoby sa rozpínala. Všetky tie myšlienky, akoby ju zvnútra rozťahovali, zväčšovali. A ja mám pocit, akoby sa tá myseľ pomaly menila na babylonskú vežu. Prekrikujú sa v nej spomienky s práve vznikajúcimi myšlienkami. A z ich vzájomného prekrikovania sa rodí nekonečný rad otázok.
Akoby bola moja myseľ zrazu bezodná. Nekonečná a ničím neohraničená.
Zvláštne je, že začínam premýšľať aj o veciach a javoch, ktoré ma doteraz svojim bytím k úvahám neprovokovali. Ostávali dlho nepovšimnuté, zabudnuté, alebo moja myseľ kĺzala zľahka po ich povrchu a ani si ich existenciu poriadne neuvedomovala.
A celý tento chaos vzbudzuje vo mne doteraz nepoznané túžby.
Pokúsim sa ich zhmotňovať do písmen. Možno sa predsa len dopracujem k bodu, kedy sa v mojej mysli tá rozbúrená hladina stíši.
Lebo ticho mám rada.
A veľmi ho potrebujem k svojmu životu.
Komentáre
také stavy dôverne poznám... veru
:-)
Mňa neustále
Bublinka, možno je to tak, ako píšeš...
A možno je to skutočne len tak :-))
Snežka, určite to nejakým spôsobom
A keby sa tak dalo dať na papier všetko, čo je v mysli... :-(
v poslednej dobe otváram
Valdov...
Pod Altánkom... :-)) konzervy e-e
rusalôčka
rusalka, Tvoja nástojčivá túžba...
Poznám Vladov...
ale i mnohé moje blogy (väčšina) vznikajú napríklad v autobuse, kde ich píšem klasicky na papier... alebo si zaznamenávam myšlienky... Až sa niekedy čudujem, aká dokážem byť práve v autobuse nápaditá... :-)
Premýšľam i nad tým Tvojim "možnom" Hogo...
rusalka, každý človek, ktorý túži spoznať sily...
Ako zistiť, či to má skutočný zmysel Hogo?
rusalka, asi to nejde inak, len do toho ísť...
Hogo, mám rada, keď "se hin hukazuje" :-)))
... tak nemáš čo riešiť :)
podľa mňa majú veci vtedy zmysel
.
a hlad po mysleni je prospesny len ked posuva k lepsiemu a kvalitenjsiemu zivotu , inak je to záľuba sýtiaca nesprávny hlad - píše tá prává :DD
Sygon, myslím, že Ty si skutočne riadny hladoš :-))
Vladov... pozitívne to vnímam už teraz :-)
Tak vďaka Hogo :-))
sygon, uspokojovanie hladu po myslení má tú vlastnosť, že...
rusalke
hogo
Sygon, to sme boli všetci, keď sme museli písať diplmovku...
.
To som nerobila ani ked som na vysku sla. Takze ak som zvedava kam ta tvoja ocista odnesie, tak tiez kam mna toto moje vyhybanie :)))
sygon, že lenivá žiť?! tri na holú by som Ti sádzal ráno aj večer... ;)
rusalka, hladina sa uz nikdy nestisi
zelam upokojujuce vlnobitie, a obcas aj dobru vlnu, chytaj :)))
rusalka, šak nemyslieť nejde!
Kordélia...
hm... urobím si občas vlastné... také privátne... keď sa poveziem na tej dobrej vlne :-))
Inťo :-)
ešteže si dodala, rusalka.
chaos má v sebe jadierko usporiadanosti,
Ja viem Intwist...
Rusalka,
Možno si tak napojená na prírodu, že máš búrku myšlienok...neodolateľnú...
Maco, tiež som uvažovala o tom,