Nevyrieknuté túžby
Miznú a my už často nemáme možnosť vysloviť ich nahlas.
Čas
Mám niekedy chuť rozsvietiť mu červenú, alebo ho len tak chytiť za nohu a nepustiť.
Túžba
Túžba je neutíchajúci pocit žiadosti. Žiadosti dotknúť sa čohosi, čo môže byť celkom na dosah no i vzdialené stovky svetelných rokov.
Nástojčivosť
Pýtam sa sama seba.
Otvorenosť
Alebo o tom, ako otváranie sa niekomu chápem ja.
Nepokoj
Určite ho dobre poznáte. Zjaví sa z čista jasna a nedá sa s ním nič urobiť. Nedá sa odohnať, ani ignorovať. Chytí sa a nepustí, pokiaľ na jeho odchod nenadíde ten správny čas.
Nemám to rada
Nemám rada ak niekto používa zdrobneliny. Akosi sú mi tieto slová proti srsti. Presne tak, ako nadbytočná dekoratívnosť v čomkoľvek.
Hanba a ostych
Včera ktosi chcel, aby som dnes napísala niečo o ostychu a o hanbe. Inťo?
Nostalgia verzus smútok – slzy, ktoré mám, a ktoré nemám rada
Zriedka pociťujem skutočný smútok, zato pocit nostalgie si niekedy až románovo vychutnávam.
Radosť
Pociťujeme ju hlboko vo svojom vnútri. Je stavom našej mysle.
Sny
Ako ľahučkým závojom dokážeme snami zastrieť všednosť dní
Nádej
Je krehulinká a predsa vraj umiera posledná
Smrť
Niektorí sa jej boja, niektorým je ľahostajná, pre niekoho je len prechodom kamsi ďalej.
Čakanie
Celý život žijeme v očakávaní toho, čo príde.
Sloboda bytia či sloboda mysle?
Sloboda. Dostávame jej do vienka každý rovným dielom a predsa sme často neslobodní. Cítime sa slobodní a pritom sme manipulovaní a konáme podľa vzorov a predstáv iných
Nevera
Zraňuje. Nikto nie je imúnny voči bolesti z nej a napriek tomu láka a vťahuje do svojich osídel.
Mnohorakosť bolestí
Bolíš ma a ja bolím Teba.
Vôňa
Zatváram oči a vybavujem si spomienky, ktoré voňajú. Nie je ich málo.
Lono a násilie
Sú vždy vinní obaja? Alebo o tom, že lono môže byť nie len padlé, ale i nedobrovoľne sa poddávajúce.