zelená rusalka

mam u Teba utrum????
Ale ...aj ked mam neuplny chrup, este nešušlem. ..:)))

a na Diušku :-))
pristane vám to... :-))
a určite to iní na vás milujú :-))

Už mse sa raz o tom kedysi dávno v kometoch rozprávali... :-)

prijateľnosť či dokonca vhodnosť zdrobnenín i gýču závisí od ich reálneho obsahu a tiež od kontextu...
zvláštna spevavá intonácia nemusí byť len o zaliečavosti a podceňovaní dieťaťa, ale aj o záplave citu, o potrebe ho prejaviť mimoriadnym spôsobom..
namieste môže byť napríklad pri komunikácii s dieťaťom, ktoré ešte významu slov nemôže rozumieť.
a ku gýču...
keď som bol malý chlapec, dedko jedného kamaráta vyrobil z betónu a plechu malý zámoček.. pekne namaľoval strechu, odkvapové rúry, parapety, okná...
podľa všetkých umeleckých merítok to bol absolútny gýč.. no nám deckám pri ňom žiarili oči a dodnes je jednou z mojich milých spomienok...

vedela som, že u Teba narazím... :-)
deti asi tak veľmi nevnímajú, či ide o gýč, alebo nie... takže sa tým Tvojim pekným spomienkam nečudujem :-))
A myslíš, že nejestvuje prirodzená intonácia hlasu, z ktorej je cítiť, že sme plní nehy a lásky? Ja myslím, že áno... a deti sú na hlas veľmi citlivé. Neskryjeme pred nimi hnev, hoci ho zaobalíme do tých najzdrobnelejších slov a hodíme na ne intonačnú masku...
Z našej reči ca vytráca intonačná bohatosť. Strácame schopnosť počuť ju. Práve pre takéto rečové "paškvily"...

je spev prirodzenou intonáciou? určite nie v hovorenom prejave, veď ak by bol, potom by sme sa ani v bežnom živote nerozprávali, ale by sme spievali - život by sme z drámy zmenili na operetu či operu...
spevom možno vyjadriť cit aj v prípade, že pri ňou nie sú používané slová - prečo by to nemohlo byť možné aj v hovorovej reči?
a čo sa gýču týka - môj vzťah k onomu zámočku sa nezmenil ani teraz, keď už viem, že určitá skupina naslovovzatých estétov by ho odsúdila ako bohapustý gýč.

určite so to "štebotanie" veľakrát počul...

A nikoho pre zdrobneliny nezatracujem. Každý z nás si prizdobuje život spôsobom sebe vlastným... :-))
A Tebe sa páči "oný" zámoček, presne tak, ako ja hľadám "krásneho" trpaslíka do svojej záhrady :-))

keď prídem k okienku v banke tak si dávam pozor ;-))

A kedy ich používaš? Ak nie pri okienku? :-)))

a nijako ma neruší, ak sa ním dospelý neprihovárajú mládeži v puberte alebo starým chlapom ako som ja ;) .. ba za istých okolností ho znesiem aj vtedy, keď je určené mne :))

štebotalkou som nikdy veľmi nebola :-(

tiež nepotrebujem zo seba robiť niečo,čo nie som..
ani velku dámu nie..ani male dievčatko..

znie mi to strašne vlezle..strašne falošne..a neprirodzene..

ale ...zvykam si...v práci mi všetko meno zdrobnuju..)))

a vlastne..aj z Elly sa stala Ellita..))))

aj ked si nepamatam, ze si nepouzivala zdrobnelinky:)

kvoli zdrobnelinam, a jej sa ani nezaliecam, ani nepouzivam ziadne intonacie, len zdrobneliny :))) mam to dane do vienka s materskym mliekom a otcovskym natesenym stastim z dcerky. mama s otcom doteraz sa rozpravaju v zdrobnelinach a uz su prababicka a pradedko a znie mi to ako prejav lasky a ucty. a moje meno v ustach rodicov malo tolko vsakovakych podob, ze ani pohladit ma pomaly nemuseli, stacilo ma oslovit jednym z nich, tych najkrajsich a mojich. v zdrobnelinach vzdy hladam najprv lasku, srdecnost, uprimnost, prave to, co som so zdrobnelinami dostavala. aj teraz sa mi viac ludi prihovara zdrobnelou podobou mena nez strohou a oficialnou a som uz dobre stara baba :))) zdrobneliny pre mna nie su gycom, su takymi usmevcekami v reci, takym recovym pohladenim. a nesuslem ani na male deti, len zdrobnelinami sa prihovaram :))) ale akceptujem aj tvoj postoj a nazor. myslim, ze je to vec skusenosti ake s tym mame v zivote.
a tesi ma ze chlapci tu u teba na navsteve su tiez za zdrobnelinky, velmi ma to tesi :)))

"Ty moja milučká, pomilovaniahodnučká, zlatulinká Haničičičenka"? :)

dííííík :))

aj u mna vztah k zdrobnelinam vznikal v detstve...rodicia ma volali zdrobnelinkou a znelo to z ich ust tak krasne...doteraz, ked pocujem Hanicka, tak mi zvlastne pri srdci...

ta čičičenka by uz nemusela byt :)...
ale ostatne beriem,kdeze urazit sa, narastla som:)
Hoguliatko...

zrobneninky sú normálnou súčasťou jazyka slovenského. daj pozor, len aby si s vodičkou nevyliala z vaničky aj dieťatko.

som si myslel, že Ti poteším srdiečko, a Ty ma takto spražíš... uuuu :((

wysluziliciek a intwistik - ako je spravne: zdrobnenina alebo zdrobnelina, alebo oboje ? ;)

ved dobre, beriem, neprazim:)
hogulilinciciatko, hogulininiatko, hogofogililincek...joooj toho by bolo :)
Intwistuliatko, Intwistulincek, Intwistulilincek, Intwistiniatko....atd. :)

taka bodkovana. o tebe som nikdy nepochybovala, ved si postrehol, ze som sa ani na vystrahy MissEllie neprihliadla a pustila do diskusie s tebou - a odmenou nam je pekna remiza a taketo krasne oslovenia - ze kodrdelilienka a wysluziliciek :))) alebo radsej hogusiciek :)))

len sú tak dlhé, že než by si čo len jednu vyslovila, už by si bola tri razy pomilovaná ;))

a zdrobneninkovanie tým dupľom :))

niektoré drobotiny môžu byť tabuovým zahmlievaním/zaliečaním. napríklad extrémne časté "srdiečko" ako pomenovanie jednej praobyčajnej pumpy. vety typu "je chorý na srdiečko", "zlyhalo mu srdiečko, "dajte si pozor na srdiečko" NIEKEDY vyzerajú, akoby srdce počulo, že je reč o ňom. a keď o ňom hovoríme "pekne", nebude štrajkovať, ale odmení sa nám správnym fungovaním. prosto poverčivosť :-)

nooo, to nevyzera dobre...zda sa, ze dlho nevydrzis :)))
A mne sa akosi viac paci nespisovna zdrobnelinka...

vy sme mi to tu celé zazdrobnelinovali :-)
či vlastne zazdrobnelinkovali :-))
no čo už s Vami... vidím, že vás je obrovská presila...

jezis uz zas sa tu mena natahuju ;)
Podla mna musi byt celkm zabavne , ked sa suslanie, zaliecanie , este spoji s fyzickym pchanim sa do priestoru :)Jak sa rodicia dobreze neviopchaju detom hlavou medzi oci . To je osobne moj oblubeny trojlistok.
Inak ludia sa tak spravaju aj ku zvieratam , sislaju cosi o tom, ze "Pod ku mne a ukaz mi jak ma mas rad , sislimusli, ppoddd" a su cely z toho pa, ze pes sa otoci chrbot a ide inde . Ale aj sislam na psov :( aj kocura :) si chcem to vysislat, no .

kvalita je kvalita, kvantita ju nenahradi...kde sme sa to dostali?
Aky mas nazor na zahradnych trpaslikov? Mne sa pacia:)
A nielen v zahrade:)))

:-)

jezis uz zas sa tu mena natahuju .
Podla mna musi byt celkm zabavne , ked sa suslanie, zaliecanie , este spoji s fyzickym pchanim sa do priestoru :)Jak sa rodicia dobreze nevopchaju detom hlavou medzi oci . To je osobne moj oblubeny trojlistok.
Inak ludia sa tak spravaju aj ku zvieratam , sislaju cosi o tom, ze "Pod ku mne a ukaz mi jak ma mas rad , sislimusli, ppoddd" a su cely z toho pa, ze pes sa otoci chrbot a ide inde . Ale aj sislam na psov :( aj kocura :) si chcem to vysislat, no ked to obcas inak nejde :))

až večer...
sa teším, čo mi tu nazdrobnelíte :-))

na fliačiku sa zabijuškám. vraj šišlimušli a pchanie sa do priestoru! :-D

len toľko : ak má niekto niekomu povedať :- ty si ale hus, alebo ty si maličké húsatočko, zaistemu mu príde milšie to šušlavé zdrobnelinkovanie, no každý má právo na svoj názor, rešpektujme šušlavé, ale aj neinfantilné, striedme a jasné verbálne prejavy.

do očiek modručkých sa ti zahľadím
hviezdičky aj slzičky tam vidím
ako vetrík do vláskov sa zavejem
pusinku dám a peknučký dník zaprajem

--------------------------------------------------

do očí modrých sa ti zahľadím
hviezdy a slzy tam vidím
ako vietor do vlasov sa zavejem
bozk dám a pekný deň zaprajem

:-)

myslim, ze rusalka nepisala o jasnom verbalnom suslani ale o zaliecavom suslani , suslani s inou obsahovou hodnotou , je tam co respektovat ?
Mne sa moc nezaliecaju, tak neviem, ale osobne by som to max. presla.
Ale skutocne spoosbov ako povedat to iste je mnoho.

k tej kvalite a kvantite:
skvele by bolo trpaslikov sedem, Ty si iba jeden:)

mám bohužiaľ len jedného trpazlíčka.. takže u Teba nemám nárok??? :(

ja som prilis zdeformovana rozpravkami:)))))

na čom by som si uzlíky robil, hmmmm? ;)

hmmmmmmmmmmmmmm

"Rusalôčka", poviem Ti svoj "názorček". :-)))) Všimni si, aký je rozdiel kde použijem kde a v akom význame použijem zdrobnelinu. Vedela som, že tu bude reč o Hanke a Diuške (to Dionee - neviem poriadne ani skloňovať)... Im dvom to svedčí. Je to ich idiolekt (vo význame "poznávacie znamenie"). Občas sa tu aj na mňa niečo nalepí. Kým kedysi som hovorila srdce, už som použila (pri Zuzazke) aj srdiečko. Je to predsa len citlivejšie. A práve o to ide, vedieť sa prihovoriť s citom. Rusi, prepáč, ale zdá sa mi trochu bezcitné vyvíjať nátlak na ostatných, niečo ako v tom zmysle: u mňa si dávajte pozor na jazyk (či jazýček) lebo "to nemám rada" - tie zdrobneliny. A teraz ma ber, resp. prosím, aby si ma brala, celkom vecne. Pred pár dňami si písala o slobode slova, prejavu. Tak ho nechaj aj ostatným. V živote som sa neprihovárala deťom "pjosím". Ale na blogu by som to kľudne použila. Je to jazyk našej komunity. My môžme použiť čokoľvek čo druhého neuráža, nepodceňuje...
A načo by sme mali - ako aj Inťo správne poukázal - "zrobneninky , ktoré sú normálnou súčasťou jazyka slovenského". P.S. A k tomu trpaslíkovi. Nedá sa to povedať inak, napr. trpasl? :-)))

som chcela napísať. Tie zdrobnelinky sú tak trochu môj "slovník".

no zato určite viem, že s trpazlíkom možno zažiť riadny trapas... :(

a preco som ti vlastne napisala sagi? :) ako by som ta zozdrobnelila - sagiliciek, sagicek, sagincek, :) kaktusicek a kaktusik bol predsa len zdrobnelinkovatiaschopnejsi :)))))

niekedy sa hodí zopár zdrobnelýn..

A to je už riadny... smiech.

Kordelia: navrhujem Šagík. Čo Ty na to, Kordelka???

do očí modručkých sa ti zahľadím
hviezdy aj slzičky tam vidím
ako vietor do vláskov sa zavejem
bozk dám a peknučký deň zaprajem

:-)

kaktusík bolo fajn ;-) teraz može byť Sagúšik, taky hezky
:-)

ani fotky by sa bez súhlasu autora nemali upravovať, no ale robí sa to

len sa prosím neopič po "hogúšikovi", dobreee?! :/

tak Ti teda udeľujem na "Sagúšika" výnimku.. no nabudúce si prosím pýtaj od majiteľa ochrannej známky povolenie, oki? ;)

pomaly mam pocit,ako keby sa to tu zahrievalo..)))

povolenie si ja pýtať nebudem, ja som si to nevymyslel, hm
;-)
a ver, že to ani nepoužívam :-)))

Veď som Ti slušne napísala: dovoľ... A Ty - ak máš trochu telepatie - tak si to dovolil, lebo nemáš ako zabrániť tomu, použiť každé Tvoje slovo... A ešte k tomu s Tvojim podpisom. Ľala: :-)

tak ako pri foto nemám ako tomu zabrániť ( pri foto čiastočne ano ) ale, myslieť si o tebe môžem svoje, tomu zase nemáš ako ty zabrániť
bez Ľala

nechal som sa tu uniesť, ak to bude pokračovať náhodou, prejdem na odkazy

a vieš čo?..ja nechávam slobodu prejavu..ale vopred upozornim,čo nemám rada..bud to druhá strana stoleruje,a nebude sa so mnou takým štýlom baviť,alebo viem,ako jej na komunikácii so mnou záleží..

tiež som bola požiadaná,aby som určité výrazy nepoužívala..a boh mi je svedkom,že som sa snažilaaaaaaaaaa...)))))

To ako keby som niekomu nadávala, že je na mňa milý.

Chcela som napísať doboha (to je moja najväčšia nadávka), ale v titulke by to vyznelo dosť blbo. Tak rozširujem komenty... aj takto.

ale zase..nemusim všetkému...mi bolo povedané..))))

k prišušlávaniu sa deťom, že deti, nie súc blbé a veľmi dobre vnímajúc bežnú reč dospelých, proti deformovanému prejavu často protestujú. teda keď už vedia, ako :-) predovšetkým sa im však protiví nastavené správanie, ktoré vycítia okamžite. takže keď to s nimi rozšušle roztomilý ujo, asi budú k nemu benevolentnejšie ako ku gumenému akademikovi.

ja so svojou drahoty nerobím... ;)

a to nemôžem dovoliť..aby sa moja stratila v tej kope ostatných..)))

tak ja sa k tebe pridam. Tiez taketo nieco nemusim. Povedzme, ze do isteho bodu sa to relativne da zniest, ale take gycovite prehananie a prihovaranie sa ako k trojdnovemu decku je skutocne hroza

Pridavam sa, tiez nemam rada zdrobneniny. Mam vsak okolo seba tolko ludi, ktori ich pouzivaju, ze som si na ne zvykla, ale odmietam sa premaznovat a pouzivat tie divne sladkaste slova. Ja som rada, ze mozem svojmu priatelovi prist na meno a neoslovovat ho macik, bubik zabiatko atd. Nohokrat mi to pride ako neuprimne vzjadrenie citov, ale zase je pravda, ze niekto to ma proste v rodine, a uz rodicia sa tak oslovovali...

nooooo, ja som ich začala používať až tu na blogu rusalka :)) teda v takej miere ako tu, akosi som do toho kĺzla po tom, ako som vás začala mať rada, je to môj spôsoby vyjadrenia sympatií či lásky a znovu ma k tomu priviedol jeden muž :) keďže cez písmenká nepočuť moju intonáciu hlasu, nevidieť výraz, snažím sa dávať svoje pocity najavo cez zdrobneniny :)

nedávno som si písala s bývalým spolužiakom, ktorého som už dlhšie nevidela, pridala som pár smajlov a on na mňa "akási si maznavá" :)) čo je dôkazom toho, že som taká v tejto miere nikdy nebola ;) alebo skôr len vo vnútri...zdrobneniny používam v reálnom živote len v intímnych rozhovoroch (zase nie naoznačenie všetkého xi) a pri osloveniach, menách (Miško, Mirka, Zuzka, Majka a pod.) :))

pekný večer prajem ;)

že o tých menách sme sa už kdesi bavkali. som sa tam vyňadril, že pre mňa bol kedysi iba mišo, miro, zuzo, majo a pod. a dodnes ich uprednostňujem, lebo šak keď mám dakoho v obľube, je to podľa mňa jedno :-)

na označenie všetkého.. veď by si nimi mohla svojho mužíčka aj uraziť ;).

napr. taký "obelištek" môže zmeniť sexuálny život na sexuálnu smrť :-)

k tým menám, až tento rok som začala s Miškom, inak som doteraz hovorila Mišo, nie je to tak pri každom mene (Peťo je Peťo, len pri jednom hovorím aj Petríček a pritom mi to kedysi bolo rovnako prosti srsti :D ), ale baví ma oslovovať takto študentov, sami sme na výške neznášali, keď nás jedna učiteľka volala Zuza, Mara, Mira no brrrr...

hogúšik :) na to si dávam obzvlášť pozor ;))) aj keď občas ujde...našťastie zatiaľ bez ujmy ;)

veď je, ak to cítiť z osobného kontaktu, ale tu to tak zjavné nie je ;) v písanej forme...

mne najviac prekážalo, keď nás na gymku začali oslovovať priezviskami a tvárili sa pritom ako kakabusi :-) to mal byť akože prechod k dospelosti :-)

ja som možno jediná učiteľka, ktorá im ešte stále vyká (a to od 14-18 ročným)...ale oslovujem ich menami a zdrobneninami...mne to tak vyhovuje (aj keď mi už navrhli, aby som ich krstnými) a jednak určite cítia, že ich mám rada, zase sa snažím byť aj transparentná, keď ma niekto nahnevá, zdrobnenina sa zmení na normálne oslovenie, až zveličeniny :D je to istý "nástroj", ktorým vyjadrujem viac vecí...

Už som doma... poprečitujem komenty a zapojím sa :-)

laskavo pozdravim sagusika a hogusika aj s ich ochrannymi znamkami :)))

diuska, aj ja vykam susedskym detom ked uz su starsi a oslovujem ich menom. vsimla som si ako podrastli ked zaculi take oslovenie s uctou a vaznostou a zaroven laskou vyslovene. samo mi to prislo a hned som videla efekt. mame super vztah.

a ako aj ty, tiez pouzivam zmenu mena na vyjadrenie nesuhlasu s niecim, alebo zmenu situacie, raz je to Michaluska a ked zle-nedobre je to Michal.

a neviem ci mam pravdu, ale podla mna zdrobnenina je nieco ine ako pise svetluska 18:15 - macik, bubik, zabiatko. ani neviem teraz ako to mam pomenovat, ale pre mna toto nie su zdrobneniny a nepouzivam to, k tomuto mam skor odpor, to je pre mna gyc. jazykovedci, ako sa toto "macik, bubik, zabiatko" ako oslovenie osoby vola?

podoba mena sa bežne prispôsobuje situácii. keď som bol malý, naši ma volali takmer vždy v základnom tvare a keď použili drob, vedel som, že nasleduje vážny rozhovor :-)
ad macík, bubík, žabiatko: neviem, ako jazykovedci, ale ja by som povedal, že sú to laudatíva (lichotidlá), ktoré majú formu zdrobnenín (fuj, radšej mám zdrobneLiny, aj keď je to vraj bohapustý čechúnizmus) :-))