zelená rusalka

Smrt si predstavujem ako vyzlecenie kostymu. Ako ked herec dohra svoju rolu, ktoru dostal, skonci predstavenie - zivot a my cakame na dalsiu rolu. Oblecieme kostym, mozno tentoraz zensky a ideme naspat na podium, aby sme zahrali rolu, ktoru nam pridelili. Ak nezahrame svoju postavu tak ako sa ocakava, predstavenia sa mnozia. Dovtedy kym svoju ulohu pridelenu zahrame tak ako sme mali a my uz neoblecieme dalsi kostym tu v tomto divadle, ale postupime do ineho divadla, viachviezdickoveho...a ako to vyzera v nom, to uz neviem...

Predsta zmnožených predstavení :-)
Veľm sa mi páči, ako to cítiš :-)

Ano, aj mne sa to paci, mozno ked v to verime, nebude to cakanie tmy, posledneho bliknutia...len si tak este spomenut na svoj scenar...

Myslím, že nebudeme potrebovať šepkárov... že všetko bude také prirodzené, hoci teraz možno nepredstaviteľné...

Su ludia ktori vyhladavaju sepkarov, aby sa dozvedeli aku rolu dostali a ako maju hrat, aby ju dohrali ako maju...ale to sa im asi nerata taka hra, lebo svindlovali :)...alebo sa pytaju sepkarov, ake kostymi mali v predoslych vystupeniach...

jediná dokáže človeka vyliečiť z beznádejí, bolestí a smútkov.. raz prevždy, s absolútnou, konečnou platnosťou...
áno, patrí k životu...
no čo je život v porovnaní s majestátom smrti? len biedny, slabulinký, kratučký záblesk v priestore a čase...
nemám smrť rád, no mám pred ňou rešpekt.. svojím zvláštnym, nekompromisným spôsobom je spravodlivá...
v smrti sme si všetci rovní.. nerovní sme si len v žití a zomieraní...
strach zo smrti?
odmalička som sa bál smrti.. bál som sa smrti svojich blízkych a tento strach mi zostal dodnes.
z vlastnej smrti už strach nemám, vnímam ju ako návrat domov, do večnej tmy, ako spočinutie vo večnosti.
viac než smrti sa bojím bolesti a zomierania.. lebo zomieranie je unfér, je to podplatený a vopred prehratý zápas...

Ano, ten kto v nieco veri sa neboji smrti, len bolesti a zomierania...

ak áno, neviem to pomenovať.. ba vlastne verím: v absolútnu konečnosť smrti.. v naplnenie onoho biblického prach si a v prach sa obrátiš...

z toho všetkého, čo si napísal vnímam pozitívne Tvoje tvrdenie, že berieš smrť ako návrat domov. K podoboe toho "domova" ešte môžme.
A prečo sa bojíš zomierania?
Chápem, že sa ľudia bolesti, ale prečo samotnej smrti?

Urcite v nieco veris, veris v to co nevies pomenovat, ale je to tu, citis to

s jej nevyhnutnosťou som zmierený a myšlienka na ňu ma nedesí.
smrť vnímam ako prístav, do ktorého smeruje loď môjho života od okamihu narodenia.
zomieranie, tá časť plavby lode života, ...
.. kedy je už maják nad prístavom smrti nadohľad,
.. kedy už človek nedokáže mať zo svojho fyzického, duševného ani duchovného bytia radosť a potešenie,
.. kedy sám cíti, že už je na tomto svete zbytočný a vari aj na obtiaž,
.. kedy prežíva bezpočet bolestí, úzkostí, strachov a smútkov,
.. kedy už niet takých činností, ktoré by do tela umierajúceho vyplavovali hormóny šťastia,
.. kedy človek túži vplávať do prístavu smrti a spojiť sa so svojimi blízkymi, ktorí tam už na neho čakajú,
tento proces zomierania je smutný, bolestný, nezmyselný a neraz zbytočne dlhý...
je to vopred prehratý zápas.. deň a hodina prehry sú človeku skryté, rozhoduje o nej osud, Boh, príroda...
zomierania sa bojím možno a či predovšetkým preto, že v ňom budem neodvratne strácať slobodu rozhodovania sa a či jej ilúziu...
a sloboda rozhodovania sa či pocit, že ju mám, že ju môžem uplatniť, je jednou z najdôležitejších hodnôt môjho života...
ako by som sa teda nemal báť zomierania???

Vyvstalo mi niekoľko otázok:
Prečo by sa na sklonku svojho života človek nemal mať radosť zo svojho bytia?
Prečo by mal pociťovať pocit zbytočnosti?
Prečo nevyhnutne spájať so starobou, či obdobím smrti prežívanie bolestí, smútkov a strachov?
Prečo nemožnosť vyplavovania hormónov šťastia? S čím si spájaš ich vyplavovanie Ty???

A prečo hovoríš na záver, že je to proces smutný, keď máš na začiatku vetu, že si s ňou zmierený a že je to prirodzený proces?

Aj ja :-))

zamyslenie...pekné, použila si slová, ktroé som zhodou okolností čítala predvčerom vo svojej "pomocnici"..knihe..."A ja v tom okamžiku opustím svoje telo. Oslobodím svoju myseľ od telesnej schránky. Akoby som vyzliekala starý kabát. "

Preto do banky svojej karmy naukladám len dobré spomienky, zážitky, tie ostanú...iba mne..na ostané sa zabudne. vezmem si svoj veľký kufor, vyzlečiem kabát a budem dimenziou, ktroá počká, kým ju zavolajú na scénu. S kufrom z minulého života, len jej dajú nový kabát..Niet konca (role), niet výpovede...len mnoho divadiel...

.. nehovoril som o sklonku života, hovoril som o zomieraní, tzn. o sklonku sklonku života...
.. človek pri zomieraní nemusí mať pocit zbytočnosti, no často ho má (videl som, zažil som...)
.. s prežívaním bolestí, smútkov a strachov nespájam celú starobu, ale zomieranie...
.. mám na mysli vyplavovanie hormónov šťastia spojené s (telesnou) aktivitou, človek na smrteľnej posteli si jej veľa neužije...
.. a prečo by nemohlo byť smutné aj to, čo je prirodzené a s čím je človej zmierený?
záverená poznámka:
všetko, aj zomieranie, je o osobnej skúsenosti a individuálnom nazeraní...
moje poznámky o smrti a zomieraní nie sú pokusy o absolútne pravdy, vypovedajú len o tom, ako ich vnímam ja...

Niekedy poobede dam clanok, inspirovala si ma tvojim...ale sa nezlakni dlzkou, nedalo sa z neho nic vypustit ako som povodne myslel, treba k nemu klud a cas...budem rad ak si ho precitas...nebude odomna, bude z jednej uzasnej knihy

o 10:43 a potom zasa o 10:46, keď som čítal tvoje komenty z 08:29 a 9:12. fňuk. ale ak si zmierený, potom si si vedomý, že nemôžeš stratiť nič, čo si nikdy nemal. ak nestrácaš, nepociťuješ prázdno. ak nepociťuješ prázdno, nemáš prečo byť smutný, nem igaz?

Daj mi tip na knihu, kde sa o smrti píše tak, ako o nej ja rozmýšľam. To ma veľmi zaujíma...

A k tým spomienkam. Myslíš, že sa tie zlé dajú nezabaliť? Ja myslím, že ostávajú našou súčasťou všetky.
A páči sa mi Tvoje: "vyzlečiem kabát a budem dimenziou, ktorá počká, kým ju zavolajú na scénu"

Aj ja som ten pocit u ľudí vnímala. Neznamená to ale, že ja budem svoje posledné chvíle vnímať rovnako. A prečo by si mal Ty?

Považuješ zomieranie za dlhodobý akt? Ja myslím, že je to otázka okamihu. Ak niekto netrpí smrteľnou chorobou, ale ani vtedy situácia nemusí byť nezvratná. Ak ju tak niekto berie, často boj s ňou vzdáva a sám koniec urýchli.

Nie každý končí na smrteľnej posteli. Poznám kopu ľudí aktívnych do konca života. A zomierali starí.

Napriek tomu, že je to o Tvojich pocitoch, presne tak ako môj článoček o mojich, odpovedz ešte na moje otázky :-))

dobre, prečítam :-))

je to Mary. T . Browne: Sila karmy....ale už párkrát to v mojich komentoch bolo...nechcem sa opakovať a pôsobiť múdro...niekto v tom nemusí nič nájsť,ale ja tam nachádzam rozdiel medzi skutočným životom a ľudmi. Tak chceme nimi byť, až zahadzujeme svoju prirodzenosať a osvojujeme si cudzie "kabáty". A ako často ich prezliekame?!?...ani pani móda na nás nemá:)))

s Tvojím optimizmom ohľadne zomierania hlboko nesúhlasím, no urobím všetko preto, aby si ho mohla slobodne šíriť do širokého okolia... :)

Nikdy som sa karmami nezaoberala. Viac menej som o nich len čosi úchytkom počula. Možno to bude pre mňa zaujímavé čitanie.
Viem, že sú karmy aj o farbách a to je asi to, čo ma na tom dozvedieť sa o nich čosi viac, láka asi najviac.
A máš pravdu s tou prirodzenosťou.

príjemné čítanie a snáď sa o tom raz aj rozpíšeme:)))

A keď nasenží a bude nádherne čisto na nové myšlienky, tak sa isto rozpíšeme aj o karmách :-))

hm, prečo mám niekedy pocit, že sa ľutuješ a bojíš sa o seba? už párkrát som si u teba všimol aj tendenciu nechávať si v rozhovore zadné dvierka a apelovať na svedomie iných, čo ten obraz iba potvrdzuje. sa neondej, okej? ak ťa niekto z nás hoci aj zachlomaždí, fakt o nič neprídeš. veď sa kukni do zrkadla: placatá tvár, z ktorej trčí dopredu nejaká anténa, pod ňou otvor, ktorým si pcháš do tela produkty organizmov - a čo horšie - zvyšky už nefunkčných, a inokedy tade vyvrhuješ produkty vlastné, zväčša už nevyužiteľné. nad tým všetkým trónia dve kukadlá, ktoré dávajú celku výraz "neviem, kam z konopí". mám v opise pokračovať? a to som ešte nespomenul tvoje ego. nebodaj sa bojíš, že sa z neho môže stať eugo? alebo že prídeš o niečo cenné? keby si mal ešte aj onakvejšie zrkadlo, tiež by som ti poradil, aby si sa doň pozrel. ale keď nemáš... :-(

tak ako asi Ty nie za môj, že rád ľudí (ne)presne diagnostikuješ ;) a naprávaš na správne chodníčky (ku šťastiu a tam-podobne...) :).

ešte je možné, že tu predvádzaš nejakú programovú blogerskú masku (ktorá ti už trochu lezie na nervy, ako si nedávno naznačil). ale ak to na nás nehráš, potom sa určite bojíš. a ľutuješ. na tejto diagnóze (na základe tvojich komentov) nie je nič nesprávne. alebo sú správne moje iné prípadné diagnózy, iba tá tvoja nie? :-P ak sa ti zdá, že sa hfw nebojí o svoje ego, potom ešte nevieš, čo je strach.
a už som tu kdesi povedal, že ja nemôžem nikoho nasilu naviesť na nejaký iný chodníček - za svoje (ne)šťastie si môžeš sám, bé. ale môžem sa posmievať z ilúzií :-) keď si chcem vychutnať orech, môžem sa predsa pokúsiť odstrániť z neho škrupinu, no nie?

no ego/osobnosť je vari len trochu niečo iné... veď aj zákon tuším čosi o zásahu do osobnosti vraví a voľajako ho spoplatňuje, či nie? ;)
buď rád, že máš svoje šťastie a pre druhých možno/pre mňa určite najviac spravíš, keď im/mi ho nebudeš vnucovať..
prepáč, že Ti to tak natvrdo vravím, jemnejším odtienkom tuším nechceš rozumieť.

nikam sa neponahlajme aj ked je "tam" krasne... je to zaujimave ak sa ti podari nakuknut "tam" a veru ak to nie je vypolod mojho mozgu tak ti mozem povedat,ze veru budes lietat a citit sa ako oblak,kotry lieta... no zatial ZI a nebud obzivlou mrtvolou a uzivaj zivot plnymi duskami aj ked padnes a bude to boliet aj ked nebude stale slnko,ktore ta pohladi a potesi.

sorry

sorry

nejako mi blbne klavesnica a este som aj meno zle napisal :-) no bolo to pre vsetkych ale najviac pre teba a Viki som napisal bo mi padol zrak na jej koment :-) uz si budem davat pozor.

spominam si , ked dedko povedal ze skoro nikto nezomiera so ctou a vala sa v .. Strach so smrt nemam , je to rovnake ako ked tipnem ciigo. Zasyci a je po nom. Skor ak tak mam strach ze by nahodou moje telo neodchadzala rovnakym tempom do haja ako psychyika. A ze budem trpiet. Trpim uz teraz ked vyidim starych ludi , takze si nerobim ziadne iluzie. Posledne co ma k smrti napada je , ked vidim u starkych tu nesmiernu tuzbu ostat s nami co najdlhsie, ze by radi videli moje vnuca a tak . Ta tuzba bijuca sa s tym ako dedkovi bycha srdce a tak .Odraz smrti vidim tiez v babkinej tvari, ked sa boji ci tentokrat dedkovi restartuju srdce .Su spolu od jej 17tich.Takze dufam, ze az nastane cas zasycim a zhasnem kapanek rychlo. Aj tak to tak nebude.
Mam blbu naladu , tak tak

daj znať.. čo už by som ja pre Teba nespravil, ta ne? ;)

prehliadla som Tvoj koment z 11:23
Hlboko nesúhlasíš s mojim optimizmom ohľadne zomierania... to je optimizmus života... nie smrti :-)

Premýšľala som nad Tebou spomínanou knihou. Zaujímalo by ma, či autorka M. Browne rozpráva o tele tiež ako o kabáte. Konkrétne na toto som zvedavá.
Mne sa ten termín veľmi zapáčil v jednej TV relácii, kde sa hovorilo o poskytovaní ľudských tiel na vedecké účely. V nej jedna respondetka odpovedala, že jej to nepríde vôbec čudné poskytnúť telo po smrti na vedecké účely. A prirovnala telo k starému kabátu.

Preto som zvedavá, či Tvoja autorka tiež používa tento termín. Či je to pre ezoterikov, resp. ľudí ezoterike sa venujúcich často pužívané pomenovanie pre ľudskú schránku?

vďaka za koment... a užívam si, neboj :-)))

smrť je vždy rýchla, len umieranie môže byť zdĺhavé.
Ale hlavne, že je Hfw ochotný pomôcť. Len aby sa dožil :-)) Aby ešte vládal... prepáč Hfw :-)))

ak bude treba, si aj z večnosti odskočím :).

vidím, že mladé ženy v Tebe dokážu prebudiť aj kúsok optimistického pohľadu na záhrobie :-))))))

vždy mi imponovali aj staršie ženy.. dnes sa moja veková hranica pohybuje cca na 75.

mozno kratke, mozno dlhe co ty vies o vnutronom vcase umierajuceho.
Ale hej javi sa rychlo

mno cenim, ono v sucasnosti bez eutanazie sa taka ponuka moze hodit

však my možno spoločne nejaký príjemný spôsob skonu ešte vymyslíme :-))

sa mi nežné zahrdúsenie celkom pozdáva... sygon, môžbyť??? ;)

Dovoľte mi pridať sa k vašej trúchlivej téme. A hĺbavo uvažovať, o smrti...
To už!!! Figu borovú. Do dôchodku mám ešte ďaleko, hoci som chcel si ho užívať už od 55-roku. Plány nevyšli, musím byť aj naďalej mladý. A mladí nemajú čas trúchliť, rozoberať smrť, hľadať si suché miestečko na cintoríne. Mimochodom mám v pláne nechať sa spopolniť, aby som sa na staré kolená ešte trochu ohrial.
Rusalka, pokiaľ viem, Ty si tiež ešte mladá žabka. Čo Ťa to napadajú za témy? :-) Že smrť. To tá o kandidatúre na prezidenta bola síce bláznivá, ale milá. Smrť sa k Tebe jednoducho nehodí. A naviac, napísala si už toľko krásnych básničiek, že budeš nesmrteľná. Takže fuj, smrť! :-)
Sivá(či)k, ochutnávač novej prezidentky.

ako vyzerá nežné zahrdúsenie? :-)))

Mladá žabka sa potešila, ako rýchlo si sa vcítil do svojej budúcej úlohy ochutnávača... mimochodom, máš rád žabacie stehienka? :-))

najlepšia je názorná ukážka.. predvediem na Tebe, chceš? :)

K skonu sa chystám tak cca o 50 rokov. Veľmi rada potom budem Tebou nežne zahrdúsená :-))) Názorne a defimitívne...

Aj mne je ľúto, že budem musieť ešte toľko čakať... na nežné hrdúsenie.
Ale s mojou vôľou žiť nič nenarobím. Je to silnejšie než ja :-)