zelená rusalka

http://missellie.blog.pravda.sk/detail.html?a=580112a2a74633219a565b6e1354a1b4

a môžeš príst niekedy čakať aj ku mne..))spríjemnime si ho..navzajom..)))

Prečítala som si Čakáreň... A tam by sa mi čakalo skutčne dobre. Kedysi som do Pienin chodila zbierať bylinky :-)) Úžasné miesto pre sny... a pre dušu vôbec :-)

na bylinky chodievame aj my..aj ked..už pomenej..všetkeho vela sa preje..)))

ale..to miesto čarovne ostava..))

...opäť si neskutočne trefná! Nie nechcel som napísať trafená, to trefná je správne.
Nútiš nás zamýšľať sa...
Sivá(či)k
:-)
Prajem pekný deň.

čarovné miesto :-)

Žiadne nútenie. Očakávam dobrovolnosť :-)
A pekný deň aj Tebe

Nevykrúcaj sa, postav sa k tomu zodpovedne, nútiš a hotovo!!! :-)))
A my sa zamýšľame. No dobre, aj ja trochu ustúpim, zamýšľame sa dobrovoľne. :-))))

no dobre, vykrúcať sa nebudem... som sa... zo soboty na nedeľu na discotéke :-))

prajem dobre rano a vydareny tyzden :)

Aj Tebe taký kreatívne inšpiratívny.
Lebo čakám, kedy zas niečo napíšeš :-)

(ne)máš pravdu...
áno,
.. očakávanie toho, čo príde, môže byť spojené s pasívnym odovzdaním sa do rúk osudu či Boha,
no na druhej strane
..môže byť a často je podložené aktívnym, cieľavedomým úsilím a spája sa s radosťou.
áno,
.. mnohým nám zahľadenosť do budúcnosti bráni prežívať prítomnosť a užívať si dnešný deň,
no na druhej strane
.. mnohí poznajú umenie Carpe diem a vedia ho spojiť s radostným očakávaním budúcnosti.
a napokon:
často mi ako rovnako veľký (ak nie väčší) problém, než prežiť život v očakávaní budúcnosti, pripadá prežívať ho v zajatí minulosti...

hm, ja som v tom texte myslela skôr na tú pasivitu. Takže musím súhlasiť i ja s Tebou, že očakávanie podložené aktívnym úsilým sa spája s adosťou.
Neviem si však veľmi dobre predstaviť, ako spojiť umenie Carpe diem s radostným očakávaním budúcnosti (teda čosi ma napadlo, ale také trocha uletené :-)) )
A myslím, že v zajat minulosti až tak veľa ľudí nežije. Ty máš pocit, že áno?

na vianoce, ale momenty a dni pred nimi si uzivam :)

na tie sa teda teším aj ja...
Ale užívam si tiež... a poriadne :-)

žiť v zajatí minulosti nemusí nutne znamenať, že človek je v nej ponorený úplne a bezo zvyšku...
čierna ruka minulosti, siahajúca človeku na pokoj, radosť a šťastie, má často veľmi subtílne podoby...
kazí nám radosť cez úzkosť, nepokoj, bolesti a smútky, ktorých príčinu si už ani nepamätáme, no o to horšie sa nám s nimi bojuje a vyrovnáva.
o zajatí minulosťou sú aj traumy a depresie... a traumy a depresie dokážu človeku brať radosť zo života veľmi kvalitne...

asi máš pravdu, poznám dosť ľudí, ktorí depresiami trpia.
A možno sú to také spojité nádoby. Uľpenie na minulosti a súčasné očakávanie, že sa v budúcnosti niečo zmení, alebo vráti.
A prežívanie dneška ostáva potom kdesi bokom.

očakávanie, že sa v budúcnosti niečo zmení, je ešte celkom fajn v porovnaní so strachom z budúcnosti a z beznádejou.
a strach z budúcnosti i beznádej sú obvykle tiež pokrvnými príbuznými minulosti...

k strachu sa ešte vrátim aj vo svojom blogu. Viem, o čom hovoríš.
Toto mala byť skôr taká výzva na aktívnejšie prežívanie a vychutnávanie dňa. Za aktívnu radosť :-)
Myslím, že schopnosť vychutnávať a užívať si každodenné drobné ale i väčšie radosti sú pomocníkom aj pri liečbe depresií a strachu.

viem, že Tvoj článok je výzva za aktívnu radosť a súhlasím, že schopnosť užívať si tu a teraz je zdrojom energie s liečivou silou, no jednako mi nedalo nezabŕdnuť ;).
ospravedlňujem sa a už som ticho :).

niekedy vie aj také zabŕdanie zmobilizovať :-)

vie tak pekne pisať...

to vie :-)
niekedy jedokonca aj celkom presvedčivý :-))

no vies, ked citam jeho komentáre, tak sa niekedy cudujem, ze ako pekne vie pisat.. a taky presvedcivy, dokonca zabavny, no nebudem ho tu vychvalovat, lebo bude namysleny...:)))
ale talent sa ceni..

ja už namyslený som ;).

že NIEKEDY a CELKOM presvedčivý... pf, že sa nehanbíš za také nactiutŕhanie! :/

vidíš ako vie správne podpichnutie vzpružiť :-))))
a nehanbím sa :-)

:)))))))))

necakam kym dospejem, desim sa toho od svojich 40tich:)))....a necakam ze dostanem rozum, potom budem oficialny a to ma desi tiez...takze cakam ze zomriem ako dieta a cakam ze to tak skoro este nebude...pekny den

a deti vedia byť v očakávaní také nedočkavé :-)))
Pekný deň aj Tebe

Snívalo sa mi raz toto: Bol slnečný deň a prechádzal som sa po lese. Bol som už trochu unavený, takže som sa potešil, keď som v útulnom zákutí zbadal rozkošný altánok. Zatúžil som odpočinúť si v ňom. Vyzeral byť prázdny a už som chcel vstúpiť, ale vtom som sa zháčil. Čo ak niekomu patrí? Predsa len, takto ďaleko v lese... A keď ma nájde dnu, nahnevá sa a vynadá mi alebo ešte niečo horšie... Alebo mu možno bude trápne vyhadzovať ma a vznikne nepríjemné napätie...
Ponevieral som sa po okolí a čakal som, kým mi nejaká náhoda neobjasní, kde sa tam stavba vzala a či môžem do nej vojsť. Neblahé skúsenosti z minulosti mi kázali nerobiť nič, čo by som neskôr mohol ľutovať. Beztak som už mal výčitky svedomia, že som tak blízko. Veď ak ma pristihnú, môžu to považovať za obťažovanie.
Čakal som, posedávajúc na špicatých kameňoch, až kým sa nezačalo zmrákať a nenadišiel čas vrátiť sa, odkiaľ som prišiel. Naposledy som sa ľútostivo pozrel na pekný altánok a už-už som vykročil na spiatočnú cestu, keď vtom vnútri niečo zašuchotalo. Preľakol som sa, lebo zvnútra na mňa hľadela tvár starého muža. Nebol nahnevaný; tváril sa skôr neutrálne. "Do-do-dobrý večer", pozdravil som sa uhladene. Priateľky mi kývol a ja som posmelený pokračoval v konverzácii: "Vám to tu patrí, deduško?" "Vraj deduško", uchechtol sa neznámy, "pozri sa na seba". Jeho poznámke som nerozumel, ale viac ma trápilo čosi iné: "Kde...a-a-ko...?" Skúmavo sa na mňa zahľadel a uvoľnene riekol: "Prechádzal som sa po lese a zapáčilo sa mi tu, nuž som vošiel a strávil som tu príjemné popoludnie". Ten chlap to povedal s takou samozrejmosťou, že som ho okamžite znenávidel. Tak ja tu slušne čakám a nejaký holofojtoš si príde a jednoducho si užíva! Tušil som, že sa ta už nikdy nevrátim a trápilo ma to ešte viac, ako ma predtým trápili pochybnosti. A nenávidel som. Ale už bolo fakt neskoro a ja som musel ísť.
Ešteže to bol iba sen.

A vies aky som ja nedockavec nedockavy?...sa opytaj kto ma pozna...ledva sa dockam nadychu a uz vydychujem aby som vdychol dalsi...napr. :)))

Tvoj komentár je viac ako trefný. Ďakujem, nádherne formulovaná múdrosť :-)

aby si niekedy nezabudol :-)

zamyslenie, sme jednoducho večnými čakateľmi...:)

Šťastie je vnútri, nie mimo.,
a tak nezáleží na tom, čo máme,
ale akí sme.

(Henry van Dyke)

Pridala si krásny citát :-)

už sme tu (pod článkom "Čo je štastie?") spor o to, či je šťastie vnútri alebo mimo...
dovolím si naďalej myslieť, že je NIELEN vnútri, ale aj mimo.
akéže šťastie by mohol prežívať človek sám o sebe? bez vzťahu k blízkym ľuďom?? a bez ohľadu na ich city a (ne)šťastiu???

ak môžem, lebo sme zaslepení a nedočkaví...ale:

Ľudia kvôli živobytiu zabúdajú žiť.
(M. Fullerová)

Život sa má žiť a zvedavosť si treba udržať.
Človek sa nikdy, čokoľvek príde, nemá obrátiť životu chrbtom.
(E. Rooseveltová)

neboj, mam dychaci notesik :)))

vytrhávaš veci z kontextu bez toho, aby si ich zase vložil späť, jemen ti! patrí sa to azda? napísal si to tak, akoby šťastie "zo seba samého" bolo samoúčelné. ide snáď niekomu rozumnému o to, aby prežíval šťastie izolovane, alebo aby si vybudoval dobrý pocit vo svojom vnútri, vďaka ktorému zmocnie a stane sa príjemnejším spoločníkom pre tých druhých?
a nedovoľuj si voči sebe, jasné? čo myslíš, ktorý hfw ti to bude večne trpieť? potrebuješ vari na myslenie nejaké dovolenie?

o šťastí ako džina z fľaše vyvolám... už len balfasz jancsi tu chýba do počtu ;)

vďaka za ďalšie citáty o živote... a o žití :-)

ako by si sa bál , že tu z Teba niekto urobí šťastného človeka :-))

čo už by mne, hľadačovi šťastia, zo života zostalo, keby som ho našiel, hm??? ;)

keď mi ide o labrys, aj tú míľu prepochodujem.

kratochvíľu :-)))
Možno by ostalo viac času na príjemnejšie veci ako na hľadanie :-)

než nachádzať :). keď nájdeš, môžeš aj stratiť.. kým hľadáš, radosť z hľadania Ti nikto nevezme.

s ľahkým srdcom aj na koniec sveta prepochoduje...

hľadáš, hľadáš... a keď nájdeš, ani nevychutnáš? :-(
A prečo sa hneď báť straty? To akoby si ju sám privolával...

keby si sa radšej spýtal, čo by ti zostalo zo smrti...

opustil by som ho a hľadal niečo iné... no sa mi vidí, že táto alternatíva nehrozí.

To mi vysvetli, prosím...

večné spočinutie... je vari niečo trvácnejšie a nepominuteľnejšie? nie je v ňom naplnenie života?? nie je tým hľadaným šťastím???

pre radosť z hľadania predsa.

A prečo smrť? Smrť tela je len prechodom kdesi inde... alebo je pre Teba smrť skutočnou definitívou?

no do bláznov ešte nie.. čím som si vyslúžil? :)
áno, smrť je pre mňa skutočnou definitívou.

čítal som nedávno na jednom blogu, ako niekto navrhoval potešenie z nachádzania miesto potešenia z hľadania a ja s ním celkom súhlasím. ale trochu by som rozlišoval:
- keď nájdeš želiezko, môžeš mať síce z neho obrovskú radosť, ale aj rovnako intenzívny smútok, ak ti ho zlí ujovia vezmú
- keď nájdeš pochopenie niečoho, je to nezničiteľné + nestratiteľné a zlíci odídu s predĺženými rypákmi

pre hľadanie ďalšieho...
Myslíš, že šťastie nemôže rásť v intenzite. A prínašať stále väčšiu radosť? Väčšiu, než je tá stále opakovaná a stále opúšťaná...

absolútno, a asi Ťa neprekvapím, keď poviem, že na absolútno neverím, alebo presnejšie: človeku nie je dané poznať nič, čo sa blíži k absolútnu.

ak považuješ stav nepochopenia za skutočnú definitívu, nikto ti v tom brániť nemôže :-)

bez toho, aby to občas nekleslo alebo aby sa nakoniec úplne nezrútilo...

to máš jó sakra pravdu, len Ty sa neviem prečo o to pokúšaš :).
trochu mi tým pripomínaš prepytujem apoštola šťastia...

opäť náš začarovaný kruh... si taký skeptik. Prečo by sa všetko muselo zrútiť? Nikdy si nestretol nikoho, koho "šťastie" by sa nezrútilo?
Hm, čo s Tebou? Budem musieť porozmýšľať po vhodnej terapii :-)

chytil si sa tej menej podstatnej veci v mojom komente. ak takto postupuješ častejšie, nedivím sa, že stále iba hľadáš :-) očúraj ma, veríš ty v nezničiteľnosť hmoty? ak náhodou áno, neznamená to, že si blízko absolútna?

len som o niektorých počul.. a dokonca aj tí zakolísali alebo na kríži (pre iných) trpeli...

asi to bude tým :-)))))
Našimi odlišnými skúsenosťami...
A prečo by aj zakolísanie nemohlo byť súčasťou života, bez toho, aby sme to brali ako prehru, či pád? Cesta nie je nikdy priamočiara. Bola by to nuda...

no to neznamená, že budem veriť povedzme v nezničiteľnosť slovenskej koruny...
ako vieme/veríme/predpokladáme, hmota je večná a nezničiteľná, no jej podstatnou vlastnosťou je, že sa neustále premieňa.
a tak je to aj dľa mňa so šťastím... šťastie je len jeden z mnohých pocitov... pocity sú atribútmi živej hmoty a kým je živá hmota živá, sú nezničiteľné... no šťastie ako jeden z pocitov zničiteľné je - premenou napríklad na ľahostajnosť alebo nešťastie.

že zakolísania nemôžu byť súčasťou života.. práveže môžu a musia, a to nielen preto, že by inak bol život nuda.
lenže to, čomu neverím, že je možné prežívať pocit večného, nemenného, nekolíšuceho, nezničiteľného šťastia.

nevravela som o nemennosti, nekolísavosti... a termín nezničiteľnosti sa mi nepáči.
A čo je to večnosť?
Neabsolutizovala by som týmto spôsobom to, čo som povedala.
Každopádne si myslím, že je človek dostatočne silný nato, aby dokázal niečo, čo je mu príjemné vedome prehlbovať. Aj napriek prekážkam, zakolísaniam, občasným omylom a nutným návratom zo slepých uličiek.

si úplne vedľa, keď si myslíš, že ti chcem v niečom brániť. len mi nie je jedno, či sa ľudia okolo mňa krenkujú pre vtákoviny, alebo nie. proste by som radšej žil v spoločnosti, kde netreba dokola počúvať pesimistické výlevy ľudí pohodlných naučiť sa aj niečo nové. lebo aké sú prejavy, takí sú aj ľudia. a pesimistom si aj ty, lebo zdravý skeptik je tiež iba maskovaný pesimista, ktorý si vegetuje v ilúzii, aký má "rozumný" pohľad na svet. keď človek nemá určitý aparát na to, aby pesimistom nebol, tak nemôže byť optimistom. vieš predsa, že pesimizmus znamená nedostatočnú informovanosť, nie? :-)

vnukol si mi skvelú otázku: čo je to živá hmota? vedel by si definovať? aké sú základné vlastnosti živej hmoty?

a tak navrhujem, aby sme v najlepšom našu (ne)milú polemiku ukončili alebo vari skôr prerušili... berieš?

čo má slovenská koruna spoločné s pochopením? teda okrem hmoty...

diagnostikovanie je to, čoho sa bojíš? ja viem, nie je príjemné, keď ti povedia, že žiješ v ilúziách... ;-)

aj pocit šťastia, no nie donekonečna.. všetko má svoje medze a zvraty.. aj tisícročia prehlbovanú jamu, pocit šťastia či jeho ilúziu môže čosi odrazu čiastočne alebo úplne zasypať, pohřbít.
nielen človek, aj akékoľvek vyhĺbeniny sú smrteľné...

len ho nemám rád.. je v ňom čosi definitívne, a všetko definitívne - okrem smrti - je mi podozrivé a nemám to z princípu rád.
a diagnostikovanie je jedna z vecí, ktoré spoľahlivo zabíjajú polemiku.
keď príde k diagnostikovaniu oponenta, je čas skončiť...

Vidím, že máš rád katastrofické scenáre :-)
Ale nevadí.
Časom možno preváži misku váh optimizmus :-) Optimisticky v to dúfam :-)

spamätaj sa! pracoval si už niekedy na svojom šťastí tisícročia? keď to budeš môcť povedať, potom si pokecáme o nemožnostiach, ok? :-)

a radšej mám katastrofické scenáre ako katastrofálne skreslenú realitu... :)

hyperbolám, u nás zvaným zveličovanie??? :)

priechodnejšiu v diskusii :-)
Asi začnem smrťou :-)

sem s ňou!

najbližšie bude o smrti...

pred smrťou mám omnoho väčší rešpekt než pred (pominuteľným) šťastím, Ti rovno teraz a tu vravím...

neviem, či si už nejako zareagoval na môj nehodnotiaci komentár s otázkou na podstatu živej hmoty :-)))

možno si prehliadol, že som navrhol ukončenie či prerušenie našej dnešnej polemiky... čo keby sme si do jej pokračovania niekedy niekde preniesli aj definíciu živej hmoty a s ňou súvisiace issues???

áno, vedel som, že diagnostikovanie nemáš rád. presne preto, lebo sa bojíš odhalenia svojich ilúzií. možno aj pred druhými, ale predovšetkým pred sebou samým :-)) neboj, ja viem, aké je pohodlné donekonečna hovoriť o čomkoľvek bez toho, aby človek čokoľvek z diskutovaného vyskúšal. deje sa to v celej spoločnosti. ale nateraz ozaj dosť o tom.

a prajem príjemný deň :)

ok, ukončime polemiku s hodnotením, ale prečo by sme nemohli pokračovať v inej? nebodaj si myslíš, že som sa nechal uniesť nejakými citmi a nie som schopný rozumne hovoriť? :-))) nie, hogo, ja som vôbec nesmeroval k hádke. ale ak ozaj dnes nechceš, môžeme život a smrť prebrať inokedy. aby si nemal pred smrťou taký rešpekt :-)

len by som už na dôkladnú polemiku o ďalších témach nemal toľko času, koľko by si asi vyžiadala, takže prepáč, fakt radšej inokedy...

keď tu nefunguje nikto pod nickom irrisor, ešte to neznamená, že posmieváčikom nemôže byť niekto iný :-) o tom sú totiž celé tie moje "hodnotenia". ja sa posmievam ilúziám a ľudia si ich bránia. taká hra :-)

tak nabudúce. s radosťou. vnútornou :-)

ilúziám ľudí sa nevysmievam, a ak áno, tak sa za to dodatočne hanbím.. ilúzie sú niekedy to posledné, čo ľuďom zostáva...
a na rodiel od Teba im výmenou za stratené ilúzie nemám čo ponúknuť.

ja mám čo ponúknuť. ich samých. a to nie je ani náhodou málo, ale presne naopak. a moc dúfam, že si vo mne nechcel vzbudiť výčitky svedomia za to posmievanie :-) lebo vieš, svedomie je jedna vec (užitočná a pre rozumného/sebauvedomelého/súcitného človeka priam nevyhnutná) a samovýčitky či hanba vec druhá, ktorá je akurát tak opakom čistého štítu.
kalypsňa mi kedysi povedala: "ja nekritizujem bytosť, ale iba jej osobnosť. to je ako nič, lebo osobnosť je vždy hrozne nedokonalá. ak sa niekto urazí, znamená to, že jeho osobnosť je silnejšia ako on sám, lebo uraziť možno iba osobnosť, nie však bytosť. tvrdé slová vtedy narazia na tvrdú stavbu osobnosti. zazvoní kov na kameni a lietajú úlomky. to je bolesť. to, čo zostane, keď sa pancier rozbije, je podstatné." vzal som si jej slová k srdcu. aj keď nie hneď :-) ona rozbila veľa z môjho betónu. aby si to nechápal zle: osobnosť je tiež užitočná, to len určitá aktivita mysle z nej robí nepriepustný pancier. je to vtedy, keď si človek na osobnosti zakladá, keď sa s ňou stotožňuje. ale v niečom máš pravdu: pre tých 97 či 98 % je zatiaľ extrémne ťažké vytvoriť si aj inú základňu, na ktorej môžu budovať, ako ilúzie. lenže čosi mi vraví, že ty do tej skupiny nepatríš. amen.

zamýšľala presne ako ty :) dnes už nemám čas ani na to premýšľanie o čakaní...dnes čakám na to, kedy budem mať čas na veci, ktoré robím radšej ako tie, ktoré musím robiť dnes :( čakám na zajtrajšok a presviedčam samú seba, že dnešok stál za to, že nebol premrhaným časom a v kútiku duše dúfam a ubezpečujem sa o tom, že som šťastná práve tu a teraz....dnes, nie zajtra

len to asi nebude pravda

prečo by nemalo byť pravdou to, že si šťastná?
Je Ťa vnímam vždy veľmi pozitívne.
Byť šťastný neznamená byť predsa stále spokojný.
Hm, a s tým časom to máme asi všetci podobne. Že by sme ho chceli mať viac na veci, ktoré máme radi. Ja to cítim pdobne.

a keď tvrdia, že sú nešťastní, napĺňa ma to smútkom...nešťastím? iné, ako zdieľané šťastie vlastne asi ani nepoznám...a mám pocit, že sú všetci okolo mňa skôr nešťastní ako šťastní...tak preto :/

Ti veľmi-veľmi-veľmi dobre rozumiem :).

vieš, prečo sú tí okolo Teba nešťastní?
Hm, tiež by ma trápilo, keby som videla, že sú nešťastné moje deti, či moji blízki...

si myslíš, že sa za to na Teba Diuška nazlostí??? :)

to je rôzne, najčastejšie im chýba láska, alebo prežili nejaké sklamanie, nedorozumenie, v najhoršom prípade sú to nejasné, neznáme príčiny nešťastia, životný pocit, nedefinovateľný, neliečiteľný....nezničiteľný

používať zdrobnelinky...
Aj keď je to miestami také šarmantné, ako keď tak oslovuješ Diu :-))

tuším sme len tak s tými nicky žartovali, bolo to u hogúšika a odvtedy to používam :) a páči sa mi to, ani by som neverila, že sa k zdrobneninám nickov niekedy dostaneme rusalôčka ;P ja len, viem, že to občas pôsobí prisladlo a detsky, no vyjadruje to aj to moje malinké šťastíčko z toho, že vás tu vidím...to je to zdieľané :)

od Teba by som čakal všeličo, no to, že nedokážeš používať zdrobneliny, to teda nie... Ťa to tuším musím naučiť!
čo keby sme začali tým, že miesto HOGO budem hogi, hoginko, hogíček, hogulienko... hm???
by sa mi to celkom pozdávalo :).

vari je aj niekto v tvojom blízkom okolí nešťastný?

to nepoznám... vždy som mala pocit, že medzi svojimi blízkymi prežívam ja tie najnešťastnejšie okamihy.

Rusalka, klamárka!!!!

A kto spravil zo Siváka Sivá(či)ka? Hááááá

dôležito je, ako to človek myslí a cíti.. a okrem toho, aspoň to (u mňa) vyvažuje rôzne jedovatosté slová ;)

Ty si výnimka potvrdzujúca pravidlo :-)
A v jadre Ti tam ten Sivák ostal :-)
Ale budem sa teda učiť

zdrobnelinky precvičovať a keď to pôjde samé od seba, tak možno nejakú použijem :-)

no jednako tomu rozumiem.. asi je to spomienka na vlastnú skúsenosť...

Som presvedčený, že Ty sa také niečo učiť nemusíš! Dávno to vieš, len si možno trošíčku kedysi zatrpkla. Mýlim sa?

pocit nešťastia...
Asi mám šťastie, že sú ľudia vôkol mňa spokojní a relaívne šťastní :-)

rusalka oki ;) zase "dia" mi celkom sedí ;) horšie je už, keď niekto komolí to dionea heh :P znie to príliš oficiálne a neosobne, ale veď aj to je môj nick :)

hogino :) to je to doliehanie minulosti, ktoré si spomínal? to poznám aj ja ;)

expert na zdrobleniny. Určite zdrobnelinky nerobia problém Hanke. Všimli ste si to? Robí ju to akousi nežnejšou. Ešteže tu teraz nie je, trskla by ma niečim po gebuli. :-))

to je pravda... Hanka to vie asi najlepšie :-)

dokážeš o sebe uvažovať ako o malom dievčatku? dokážeš sama seba (hoci len v duchu) pomenovať zdrobnelinou?? dokážeš zdrobneliny použiť vo vzťahu k deťom a blízkym ľuďom???
(ak Ti moje otázky pripadajú príliš intímne, nevšímaj si ich)

zdrobneliny vo mne vždy vyvolávali pocit neúprimnosti. Nemám rada, keď so mnou niekto takým priveľmi zdrobňujúcim spôsobom rozpráva. Viac ako detské mi to príde infantilné.

Samozrejme tie milé oslovenia mi nevadia.
To, že sa chcem cítiť stále ako dievča nemusí byť podporené takýmto "záujmom" o "detský" spôsob reči.

A ďeti a najbližších občas zdrobnelinami častujem. Ale to sú najbližší :-)

ako ste sa pribrali zbavovať rusalienku jednej ilúzie o deminutívach :-))) hogúšik to povedal správne - záleží na tom, ako sa to cíti (ale echt núter, lebo človek si dakedy aj myslí, že to cíti nejako, ale realita môže byť úplne iná - overené). forma vždy zostane iba formou a sú ľudia, čo sa môžu aj rozdiulinkovať, ale dionejku by v lyžičôčke vodenky utopkať dokázali. mimochodom, zdrobneniny v menách nebývali ani mojou pochutinou, ale to dokážem ľahúčko vysvetliť.

Takže som pozapletaná v ilúziách zdorbnelín? To sú vlastne také ilúzičky :-)

zase neoslovujem tak všetkých, len tých bližších ľudí a tú starú zostavu tu poznám už dlhšie, rok aj nejaké drobné...no aj teba labrys už istú dobu registrujem, nezaprieš sa ;) len nie tak dobre...a na tvoje vysvetlenie som veru zvedavá :)

inak, myslím, že zatiaľ forma "diušky" s obsahom korešponduje, aspoň mám taký pocit ;)

ty si ale tomu dala! vraj labrisýk :-))) vždy, keď si vytvoríme šupládu k čomukoľvek, ohraničujeme svoj obzor a postoj k realite sa stáva iluzórnym. pracovne hovoríme takej realite ilúzia (prísne vzaté, ilúzie neexistujú, lebo skutočné je úplne všetko).

znamená to, že keď mi je (bola) taká reč zdrobneliniek nepríjemná, že to je nejaký šuplík? Musí byť takýto spôsob reči všetkým príjemný?

tys to vzala akosi osobne :-)) ja som však hovoril o tvojich potenciálnych "ctiteľoch". všetci ich totiž máme, tomu sa vyhnúť nedá.

skôr sa mi zdá rusalka, že labrys naznačuje to, že používanie zdrobnenín ohraničuje obzor ľudí a vedie ich k iluzórnosti, či nie?

labrys, a čo tvoje vysvetlenie, prečo ich používanie nebolo ani tvojou pochutinou,hm? či to súvisí s neláskou k iluzórnosti?

je to taká zásuvka. aj keď je pravda, že nie každý musí tie drobizgy používať rovnakým spôsobom. ide len o to, aby sme sa automaticky nemŕštili, keď ich počujeme alebo nebodaj máme vysloviť :-)

tak sa budem trocha dorbizgami zapodievať. Lebo niekdy mi uši trhajú. Málokto to vie tak pekne ako Dia a Hanka :-)) Vlastne je to tu takým vyjdrením priateľstva v pozdrave miesto úsmevu.
Tebe sa tiež darí :-)) Rusalča sa mi páči :-)

myslel som to tak, že nech už robíme čokoľvek, záleží iba na tom, ako to robíme. zdroby určite neobmedzujú.
k môjmu niekdajšiemu: súvisí to s mojím menom. predstav si, že by si sa volala hoci eugen. výber nie je bohvieaký bohatý a pre niekoho ani nesmiešny: eugenko, geňo, žeňo... a ešte si predstav, že tvoji rodičia presadzujú, aby ťa každý volal eugen. keď som bol šrac, pripadalo mi fér, že keď všetci volajú nejaké dievča eugen, aj ono volá tých druhých eugen. teda nezdrobnene, ehm. a na jednej strednej škole sa vyskytla slovenčinárka, čo bola tak trochu proti deminutívam. keď sme ich použili, hodnotila to akosi inak. to zanechá v mladom človeku ťažkú psychickú traumu :-)

stalo ma to dost energie a casu ale uz sa snazim necakat na nic ale zit teraz a tu,pretoze to je jedine co sa da robit a len cas ukaze ako dalej pojdeme

To je mi sympatické... a držím Ti palce :-)

už rozumiem...ale sám si hovoril, že je možné cítiť aj to, čo je za formou...a ani egenko by vtedy nemalo vadiť, ak je to myslené v dobrom a od osoby, ktorá ťa má rada ;)

že by určite nevadilo ani to Egenko :-)))

eugenko

rozosmiala si ma... a ja, že to bolo vážne :-)))

že sa dá cítiť obsah formy. ale keď ja som bol také slušné dieťa a spolužiakom (lebo o tých hlavne išlo) som povedal to, čo ma naučili doma: eugen. a oni sa toho aj držali, lebo fakt boli z toho mena sprostí. keď som oplácal jednakou mincou, nemyslel som tým nič zlé :-) aspoň vidíš, ako rozmýšľali rodičia, keď im "eugenko" znel ako gašparko. pritom moja mama ho dnes používa.
a egenko ozaj nie je najhorší tvar :-)

sa tu cukrujete a cukrujete.
ale rusalke : s tym cakanim si kapla , cakaju ludia a nie len na stastenu , na Godota caka tolko ludi ze by sa jeden nevedel divit :))

dnes je tu skutočne sladko :-)))
Hm... a čakanie na Godota je výstižné :-)

práve som premýšľala, ako Sygon zdrobniť :-))

ak ma niekto volal inak ako zdrobneninou, znelo to divne hm...a na výške sme mali zase jednu profku, ktorá nás volala škaredo "Zuza, Mara, Mira" a to sa mi nepáčilo...v tomto prípade sa obsah rovnal forme, bola presne taká, ako nás volala a mala k nám aj taký pohŕdavý vzťah...no hrôza

xi a som rada, že sa egenko ľúbi ;) mne eugenko neznie ako gašparko :/ a používam aj zveličené oslovenia ako eugenisko :)) alebo skracované ako Hanuš, Miruš, Maruš :) aj na tie som zvyknutá...ach, zase nemáš dia čo robiť??? :D

čo Ti zišlo na um :)

sygi mi prišlo ako fajn, ale nevystihuje...syginka, syguška :P

Ale Sygon je diva... :-)) Neviem, čo by tomu povedala...

asi mam podobny vztah k zdrobeninach ako pisala rusalka, volim zdrobneniny len ak mi zneje nieco tvrdo ( trebars dionea je dionka a hogo tiez tak zneje ... zdrobnovat rusalku to by bolo ako zdorbnovat slovo maliny :)))) ) a v blizkom okoli.

a celkom dobre by znelo "hogi, hogy vagy?", no nie? :)

jaaaj vy ste ale :))) ! jak to citam

Miruš, Maruš sa mi páči :-))
Aj Hogi :-))

sygonôčka popri sygônočke? výnimočne pravdu povediac, to druhé mi pripomína niečo iné :-)
sygonka, sygonica, syguška, syguľa, sygunka, syžinka...

prichádzam s krížom po funuse. činíte sa :-)

Sygula je super.
Je v tom aj kúsok bláznivosti, ktorú u Sygon cítim... také jej voľnosť... a tak :-)

s krížikom...

Este ma napada .. rusalka hore vypichla v naznaku par motivou , preco ludia pustaju sa do cakania .
Ak teda upustim od principialneho upinania sa na Boha ci bozstva .. stale mi vyvstava otazka : Co je zakladnym dovodom, preco mnohi dokazu do cakacieho stavu dojst.
Cakanie je v podstate len prejavom toho, ze clovek sa vzda akoby uvedomenia si , ze ma moznost konat . Preco ? Preco tak vela ludi ma ten pocit, preco to tak dlho trva kym sa rozhybu ? Preco je nam zdanliva lenivost blizsia ? Je to podmienen vychovou? Presivihava sa to u deti vychovou ? Preco strach z realizacie ? Preco pasivita ?

Maruša, danuša, a ja som aj pipuša, mrkva, koza a ach, už by som mala skončiť :)

nie je to tým, že ľuďom chýba zodpovednosť za seba? keď sa stále spoliehajú, že niekto iný ich vytrhne, zabaví, pochváli, vylieči...

ty si na mna ô a ľ vytiahol ! jaaaaj, to su pre mna najsradovnejsie pismenka , ľôľô :)))

si koza rohatá alebo koza kozatá???

počul som už aj oslovenie "ty moja lastúrka". takže asi končím aj ja :-)

Myslím, že pre mnohých je to čakanie prejavom pohodlnosti. Nie všetkým čakajúcim ich čakanie vadí :-)
A určite má svoj podieľ aj výchova a rodičovský príklad.
Je to jednoduché, také to vegetenie počas čakania.
U tých, ktorým to vadí je to možno aj o bezmocnosti niečo so svojim životom urobiť.
Tých príčin je určite veľa.

ty sa nezaprieš :-)

to rád verím. hlavne ô môže byť pre východniarov zdrojom poriadnej jundy. šak aj ja sa na ňom dakedy oné :-)

čo ťa nemá? nemal.

nemyslim . Myslim, ze je to model do ktoreho sa rodia. Myslim, ale ze mnoho ludi ma problem s pocitom svojpravnosti , samostatnosti , sebestacnosti , zodpovednosti za seba. Mnohi potrebuju zostarnut aby si uvedomili ze vsetky prostriedky k sebarealizacii maju v sebe . Mnohim to pretecie pomedzi prstami. Poznam ale malo mladych ludi takych. Nemyslim ambicie v zamestnani, tie uz su propagovane dostatocne. Logicky mi pride ze sa ucime niecomu coho sme boli zbavení a dumem nad dovodom. Preto tie otazky. Ale nemusite/s suhlasit. Preto tie otazky :))

capko je rohatý, koza kozatá, to si nevedel? xi xi :))

lybrydesko ;) tak neviem prečo, ale toto mi napríklad nesedí...aj keď je to milé a už len to "moja" je veľmi príjemné ;)

zato ľ je pre mňa taký dinosaurus slovenskej reči... veď okrem ľudí z Martina a priľahlého okolia ho vari nikde inde ani nevyslovujú... alebo sa mýlim?

"koza rohatá, do pol boka odretá"... o žiadnom capkovi tam reč nebola.. a to že "koza kozatá", to sa mi ver páááči :))

veď to nie odo mňa :-) ale pobavilo ma to a ešte som skusmo upravil na mušličku. v takom diskusnom krúžku, aby si vedela. takéto oslovká som zatiaľ v praxi nepoužil.

len neviem, či by dobre znelo že "hogine, hogyno vagyno?" :(

"A určite má svoj podieľ aj výchova a rodičovský príklad. "
Suhlasim ma, cim ?
"Je to jednoduché, také to vegetenie počas čakania. "
Neni , je to iluzia v ktorej sa zivime .
"U tých, ktorým to vadí je to možno aj o bezmocnosti niečo so svojim životom urobiť. "
Bezmocnost nadobudnuta na zaklade coho ? Odkial sa berie ?

to "ľ" sa nepozdávalo ani jednému zo Štúrovcov, už ani neviem, ktorému :P ale "ô" sa páči aj mne, čokomilka ho zvykne používať single a to je rozkošné, predstavím si pritom ako decentne zaôka a jej pery sa zomknú do malej červenej malinovej okrúhlice :) alebo tak nejak

ľ sa vraví ešte aj v telke, čo si zabudol? ale v reálnej tzv. spisovnej reči je zväčša out.

Celkom príjemná téma na večer :-)
Miesto rozprávky na dobrú noc... oprášenie riekaniek o capoch a o kozách :-)))

"Za skoncovanie s mäkkým ľ", keď už aj podporu jedného štúrovca mám, ta ne? a v Martine, telke a divadle to vari len prežijú.. dúfam.

oddnes "koza kozatá, do pol boka odratá"

ty beťár jeden :)) premýšľam, či by ti Maďar rozumel, ale tuším aj hej :)

labrydesko :) o lastúrke aj mušličke som pravdaže počula ;) a keby ma tak oslovoval môj drahý, tak by mi to nevadilo...:P

ja mám kolegu a kamaráta, ktorý roky používal v korešpondencii pravopis bez y. to by bolo súrnejšie riešiť ako dáke ľ, nie?

"hogi-né, hogy-né vagy-né?"???

je "išiel vŕštek hore psíčkom..." skôr pesničkou :-)

"Za skoncovanie s mäkkým ľ a tvrdým y", spokojní???

a hogina chytil aj vaginizmus

ale bez toho "ď" to zneje inak ;) a to je asi to medzinárodné...

"Za skoncovanie s mäkkím ľ a tvrdím y"

Ad výchova a príklad.
Keď dieťa vidí možnosť realtívne spokojného prežívania u svojich rodičov - konzumentov, ktorí si vegetenie navonok vychutnávajú a snívajú pritom, čo bude raz... keď... Dieťa si takýto "ľahký" model často z pohodlnosti osvojí.
Ak rodičia dieťa nevychovávajú k aktívnemu životu, bude sa mu s tým veľmi ťažko začínať neskôr.
ad Vegetenie ilúzia - Súhlasím, je to ilúzia šťastia a spokojnosti, takéto vegetenie a snívanie o šťastnej budúcnosti.
ad Bezmocnosť
Bezmocnosť možno nadobudnúť veľmi ľahko po zopár neúspechoch. Keď človek vzdá svoj boj so životom.

naša glosotómia bude určite spokojná :-) aj keď si myslím, že zánik tých problémov je otázkou už len pomerne krátkeho času

vynaliezol som ja azda maďarčinu, či kieho? balfasz jancsi môžbyť, no hogi sotva...

zaprasili... sygon si v tej spúšti Tvoje odpovede ani nenájde :(

úplne som zabudla, že mi má byť zle :-)))

zrušeniu "y"...to "ľ" používam, aj keď jasné, že nie hypermäkké a páči sa mi :P a v ústach sa pri týchto písmenkách dejú veľmi zaujímavé veci, o ktoré by som nechcela prísť...aj pri "ô" a všetkých mäkkých spoluhláskach ;)

a balfi je z pomedzia trnavského a záhoráckeho kraja

aby si neškodovala... osobne zabezpečím, oki? :)

vidíš, aká si nezodpovedná, keď zabúdaš na také veci?

bez "ô" by to nebolo ono :-))

meno vari írečito maďarské má, či nie?

bez "ô" by to nebolo onô, či nie?

na chorobu asi nenačim zabúdať :-)))

také echt vaginoidné :))) antiva....

nuž... onô nie je zlô :-)

čo keby si si v duchu vaginizácie témy zmenil nick z labrides na labiades, prípadne labia-des či labia-ďes, hm?

niektoré laterály môžu byť sprevádzané prskaním slín. čím mäkšie a neznelejšie, tým viac. dúfam, že nie to si mala na mysli :----(
čo sa y týka, v reči sa neprejavuje nijako. zánik by nám akurát pridal nejaké mäkčene na d, t, n, prípadne aj l. medzi nami, ja tiež hovorím také mierne namäknuté ľ (teda tam, kde sa tak aj píše), hoci ma to nemal kto naučiť. otec z mestského severu, mama z juhu...

onô je dokonca veľmô dobrô :)

je to síce latinsko-grécke, ale koho to zaujíma? veď ani labrys nie je čisto grécky. balfaszjancsi sa tak volá, lebo ho tak pokrstili. on za to fakt nemôže. jeho otec je z takej oblasti, kde sa mlví po maďarsky.

veľmi sa mi páči, keď ľudia rozprávajú, keď sa na nich môžem pozerať a počúvať ich slová, to ako znejú a ako každý jazyk, i ten náš má výnimočné osobitosti, o ktoré by som nechcela prísť...tiež rozprávam tak, ako by sa malo bez toho, aby ma to niekto učil :)

je vaginizácia dobrá či nedobrá vec? má niekto niečo proti vagíne ako takej?? alebo sú námietky len proti jej verejnému pertraktovaniu???

skoro Ti ho závidím... tuším sa premenujem na hogivaginis, aby som sa Ti mohol rovnať...

či chceme, alebo nie, slováčtina bude o desať rokov vyzerať a znieť odlišne. a o 50 ešte odlišnejšie. ale medzitým možno pochopíme, že točiť jazykom vo vývoji je tak trochu zbytočné. stačilo by, keby pribúdali nové slová...

sa mi vidí, že dámy sa už s nami oplzlíkmi baviť nebudú :((

opäť si ma raz rozosmial. k otázke: za seba vravím, že proti vagíne ako takej nemám vôbec nič. skôr niečo schovávam v jej prospech. teda postoj, aby si to zas nejako nepreinačil :-) a čo sa týka toho verejného traktorovania, či ako si to... ja to robím inak. a neverejne. ale vyprávať sa o nej môžem bez ťažkostí. ak nás odtiaľto nevykopnú, pravdaže :-)

ja som len trocha čítala... čo mi stihlo ujsť :-)
celkom sa zabávam... a oplzlíkov nevidím :-)
Ste tu dnes za slovotvorcov :-)

akoby nie hogino ;) len sa koza kozat

že som si to mlčanie dámskej časti osadenstva misinterpretoval... :)

bola to asi dosť silná provokácia.
rusi, omylom som čítal "slohotvorcov". asi som chcel tak čítať :-)

tiež proti nej nič nemám a môžme sa aj o nej ;) a nemusí to byť ani oplzlé :) a môžme sa aj o ňom ;)

slohotvorci mi boli vždy blízki :-))

s niektorými vecami sa bez provokácie nedá hnúť, není-liž pravda? :)

myslíš o vagínovi? %-O

len iniciatívu by ste teraz mali prevziať vy, dámy, hogivaginis a labialides budú len sekundovať...

pravdu dieš. aj provo aj sloho.

asi skôr vagínovi ako vaginuliatkovi :P

toto piští po novom článku. ale neviem, či sa ho tu dočkáme :-)

ja budem radšej čakať, ako sa to tu vyvrbí :-))) veď to tu má byť dnes o čakaní :-)

odkiaľ vietor duje, keď som impishov sen čítal :) a že či sa nového článku dočkáme? to sa dámy musia vyjadriť...

nuž... $:-o
ô

to by chcelo naozaj nový článok :-)))

a sa pri tom i bavíme, aj sa na to očakávané tešíme... ideálna kombinácia, či nie?

jaj, ako mi je tu s vami dobre...

a hfw... a pravdu máš, kombinácia ideálna :-)

občas sa dá i takto :-)
vzájomne si dobriť :-)

rusalča, veď ja mám takéto dobrenie veľmi rada, len na to nie je toľko času, ako by som chcela :/

to je pekný výraz, som ešte nepočul :)

je tu so mnou dobre :-) ale vaša prítomnosť je mi tiež príjemná :->

nové slovíčka to je moje... len keby sa chceli uchytiť v živote :-))
Tak si zchuti zadobriť :-)) to je paráda :-))

no aby to tu nebolo zase také fádne idylické, musím pripustiť, že mne je tu s vami síce dobre, no hogo ma už pomaly ale iste s.rie :/

dobriť si, to ma baví. keď práve nerozbíjam ilúzie. ale dnes mám už padla :->>

sme s Diou dva roztopašné spríjemňovadlá... čo povieš? :-)

mne by so mnou bez vás asi až tak dobre nebolo ;)

len či by sme o tom dobrení si mali rovnaké predstavy.. ;)

keď si nedáš bacha, čoskoro budeš celý zasrienený. a čo ti bráni odhožiť na chvíľu masku a používať inú? :-)

veruže vám úloha spríjemňovadiel svedčí :-)

aspoň niečo mi svedčí :-)

lingvolabial :)) ja sa idem picnúť aj z tých tvojich nicko-vymýšľancov :D

lingvolabial je lingvistický termín. teda aspoň v angličtine :-)
možno sa hogovi nepáči niečo iné ako nick...

a také jazykovedné okienko, či novotvary a vymýšľance sa mi veľmi páčia :)

len z novotvarov :-)
Možno by bolo zábavné ho len správne dešifrovať :-)

u mňa napríklad vznikajú novotvary len pri spoločných rozhovoroch ako je tento...sama od seba ich vymýšľať nedokážem, aspoň som to neskúšala...vždy na nejaký prídem, až keď sa s niekým rozprávam :)

keby sme my robili jazykové okienka v médiách, au-pairky by po ročnom pobyte vonku museli navštevovať apdejtovacie kurzy :-) tých novotvarov čo by bolo!

vždy v tom najlepšom...
A som aj za jazykové okienka...
Mohli by sme trocha narobiť vietor v slovenčine :-)

smrt bere šecko jak ten veter...

zmysluvtipne :-)

všetko by ten veter sveter zobral a ništ by nám nezostalo...ako po definitívnej smrti, len spomienka na lepšie časy?

s tou smrťou? :-)
Napíšem o nej a omilostím ju...

vlastne mám k nej zatiaľ nevyhranený vzťah, ani si netykáme, ani nevykáme, len ju občas rozrehocem a vtedy na mňa cerí svoje strieborné peniažteky, ale ja ich aj tak nechcem, pretože žiadny druhý breh nevidím ;)

rozrehotať :-)
A nemusí to byť práve breh, čo je za ňou... porozmýšľam. Už som šľúbila Hogo "Smrť" ako najbližšiu moju tému...