zelená rusalka

ale prečítam si komentáre ;)

keby začali diskutovať aj takí, ktorí majú osobné skúsenosti. Alebo aspoň poznajú prípady okolo seba...

skúsenosti nemám,kedže som pod papučou ;)

ak si pod ňou dobrovoľne, tak je to s Tebou ešte asi dobré :-)

síce to trocha tlačí,ale aspoň mám čo jesť ;)

:-))

* Chỉ cần từ 50 - 120 USD/tháng, Công ty của bạn đã có thể sở hữu 1 văn phòng làm việc

chuyên nghiệp tại Building 19 tầng ngay trung tâm quận 1 Tp.HCM.
* Thủ tục đăng ký đơn giản, hậu mãi chu đáo; có chiết khấu cho người giới thiệu (Hấp

dẫn!).
* Vui lòng xem chi tiết tại: <a href="http://www.goffice.vn">Van phong cho thue gia re Q.1

HCM - Virtual office Vietnam</a>
<img src="http://www.goffice.com.vn/images/Images400/Indochina.jpg" />
http://www.goffice.com.vn - http://www.goffice.vn
hoặc gọi: 08.2200911

si úplne mimo ;)

Aj ja.Ved na holesovickej trznici sme sa vzdz dohodli!

donedavna som pracovala v terene, navstevovala rodiny, priamo v reali som videla ich fungovanie, ci nefungovanie. Pocula som mnoho smutnych pribehov, tazko ich vtesnat do par riadkov. Spolocne maju vacsinou to, ako sa laska meni na nelasku, nadradenost, ponizovanie.
Cesta von? Kam? Nie je jednoduche zobrat deti a odist, pokial nemate na ucte tucny balik, moznost ziskat byt a pracu. Ked je clovek sam, je to o nieco jednoduchsie, ale mama bez deti neodide. Muz dokaze vyuzit tuto skutocnost,vydiera zenu aj cez deti. Len ten, kto sa skusil vzopriet nasiliu vie, ake je to tazke. Chcete ukoncit hrozny vztah legalnym sposobom, riesite to podaniami na sude, u policajtov, ale ten druhy vedla Vas to berie ako nieco hnusne z Vasej strany a ...nasleduju nadavky, hadky, vyhrazky, fyzicke utoky, psychicky natlak. Kto pozna nase sudnictvo a policajtov vie, ze u nas vsetko nekonecne dlho trva, takze zit v pekle a vracat sa don z opojednavani...museli by ste pocut, co setko sa deje za dverami bytov. A zdaleka nie vsetky zeny o tom dokazu hovorit. Mnohe sa hanbia pred okolim, rodinou, a nadalej vytvaraju iluziu, ze su normalne manzelstvo. Tie, ktore sa vzopru a rozhodnu sa bojovat, casto narazaju aj na nepochopenie najblizsich, priatelov. Mozno by pomohla hustejsia siet azylovych domov na prechodne obdobie, kym sa zena nedokaze postavit na vlastne nohy a zacat uplne odznova.
A kde je lono? Napriklad i v tom, ze niektore z tychto zien sa uz nedokazu zblizit s muzom, pripadaju si spinave, menejcenne, je im odporne vlastne telo. Lono pre ne predstavuje nieco navzdy spate so zlom, ponizovanim , bolestou.

vobec Ti nezavidim. Mal som asi stastie na lona. Sebavedome, tisiace, bezvyhradne. Jeden za to nemoze. Iba si ufam, ze nie som sam.

co mi nezavidis? Pracu som zmenila, i ked ako amaterska vrba fungujem nadalej. Ak mas nieco na srdci pokojne sa mi zdover...a nemusis to byt len problem tykajuci sa lona...

Aj by som sa.Zdoveril.No obavam sa, ze si neni ( tak je to spravne?) dostatocne zocelena na moju spoved. Nechcem Ta zabit.A este verejne.
Nepodcenujem Tvoju doterajsiu robotu,zasluznu, no ja som ukaz. Taka prijemna babenka napisala. O lone toho moc neviem. Studoval som ine. S tym inym by som sa aj, no ako hovorim...

Budem pri PC intenzívnejšie až večer a dúfam, že sa k téme, ktorú si tu rozviedla vyjadria aj ženy, ktorých sa takáto forma domáceho násilia dotýka, alebo dotkla. Mám iba otázku. Prečo si myslíš, že odísť býva skoro vždy nemožné? Že nato treba tučný balík peňazí? Nie je lepšie žiť v pocite slobody a bez ponižovania, hoci dočasne i v útulku pre týrané matky s deťmi? Myslíš, že tie ženy nemajú rodiny, ktoré by dokázali pomôcť? Napríklad rodičov, alebo starých rodičov?

Je to téma, ktorú som vlastne načala aj z Tvojho podnetu. Každopádne predo mňa postavila množstvo ďalších otázok.

- pokial zena nenajde podporu vo svojej rodine, alebo uz rodinu nema , pokial sa jej nepodari najst volne miesto v azylovom dome, alebo akymkolvek inym sposobom vyriesit nove byvanie, kam ma odist? Bohuzial, na vsetko potrebuje peniaze. Je iba malo zien, ktore su financne zabezpecene natolko, ze nemaju problem zacat znova. Nezatvarajme oci, bez financneho zabezpecenia nema sancu. Nik ju zadarmo neubytuje, nik jej neda jedlo, oblecenie, nezaplati nove doklady,i pravnikov... nehovoriac o "boji" o vyzivne, o deti, o...
Bezplatne sluzby u nas...su pravnicke poradne, ombudsman, skusenosti s nimi na dalsiu debatu...

otázka znie, prečo niekto nenájde oporu v svojej rodine? A nemyslím, že týrané ženy sú najmä zo sociálne slabších vrstiev. Myslím, že sa problematika domáceho násilia dotýka žien každej sociálnej vrstvy. Otázne je, kedy už správanie svojich partnerov vnímajú ako násilie.
A čo znamená finančné zabezpečenie? Ak je žena zamestnaná vždy má šancu začať normálny život... A myslím, že ak sa žena rozhodne konať, nie je vždy nevyhnutné, aby ona bola tá, ktorá zostane bez strechy nad hlavou. Ak by ženy dokázali tento svoj problém riešiť oficiálnou cestou (ak by odpadli zábrany, ktoré to asi väčšine z nich nedovoľujú takto riešiť) je viac ako isté, že by bez tejto strechy nad hlavou nezostali.

neda sa vsetko v skratke, niekedy sa mozeme o tom porozpravat...
staci napriklad, ze manzel nechodi na rozvodove konania, plynie cas, pocas ktoreho on vsetko rozpreda, moze, lebo este stale nie je nic rozhodnute. Poznam pani, ktorej povedal, ze rozvod podpise len vtedy, ked predaju byt a peniaze si rozdelia...rozvedeni su, ale nedal jej ani korunu a ona byva u znamych aj s dcerou v jednej izbe. Malo to byt na prechodne obdobie. Jej plat nestaci na uver na byt, takze... nebola zo socialne slabsej vrstvy, vdaka ex uz je...iba ten, kto sa v podobnej situacii nachadza zisti, co vsetko je v nasej spolocnosti mozne, ake nedokonale su zakony, aka zbytocna je komunikacia s poslancami, vladou...

možno sa večer zapoja aj iní. Ale žene, ktorú spomínaš muž nič nedal, asi si to zmluvne nezabezpečila. A to by som potom videla ako jej chybu. Ak áno, sú súdy.
Myslím, že diskusia bude dlhá.
Ale vôbec nebude vadiť ak sa okrem tejto dislusie o tomto (asi hlavne Tvojom) námete porozprávame aj viac.

Zajdite na tlacidko -web- DAKUJEM

Dievčatá, Hanka, Rusalka. Natíska sa mi pri vašej debate otázka. Kde je tá prvotná príčina, príčiny, kde je ten začiatok nezhôd, pretože to domáce násilie vidím ako následok čohosi, čo začalo oveľa skôr. To násilie je už len dôsledok niečoho nezvládnutého. A nemusel to nezvládnuť iba ten, kto je v konečnej fáze označený ako násilník. Niekedy k nemu ani nemusí objektívne dôjsť, niekedy to môže byť len pocit jednej strany (pozn. pre Rusalku-zrkadlo), ale harmónia, láska sú fuč. Kde je tá prapríčina, kde bol začiatok cesty dvoch dovtedy sa milujúcich ľudí, aby sa vydali od seba. A neverte tomu, že ten muž, možno násilník, má zo svojho počínania dobré pocity. Som presvedčený, že sa tým všetci veľmi trápia, ale nevedia ako, nevedia čo... Niektorí sa to snažia utopiť v poháriku, neverou, vybíjajú si zlosť nejako, rôzne. Mužskú zlosť, nemohúcnosť pochopiť ženu, neschopnosť rozumieť prečo sa to deje práve im, ich rodine, neschopnosť rozumom chápať citové pochody v ženskej hlave. Pozor dievčatá, teraz sa neurážajte, nechcem tým povedať, že logické mužské myslenie, alebo skôr citové ženské je lepšie, alebo horšie. Určite nie. Ideálne je, ak medzi nimi panuje súzvuk a navzájom sa dopĺňajú. A tiež dúfam, že z týchto mojich slov nemáte pocit, že nadržiavam nejakým násilníkom alebo tyranom. Vonkoncom nie, len sa to snažím hlbšie pochopiť. Prapríčiny.
Áno, ja mám veľký problém. Môj príbeh zbežne poznáte. Nie som násilnícka povaha, ale viem si predstaviť, že iný muž na mojom mieste by to s nervami nevydržal a správal by sa "chlapskejšie". Snažím sa už dlho pochopiť ženské myslenie, ich postoje k životu, ale moc sa mi to nedarí. Niečo som pochopil a mnohé veci vnímam inak ako pred tromi rokmi. Ale aj tak mi je to prd platné. Tak, ako sa láska začína zaiskrením, zrejme tak podobne končí zhasnutím iskry. Logickým myslením sa tento úkaz zrejme pochopiť nedá.
A tu sa mi natíska otázka. Môže vôbec trvať spolužitie dvoch po celý život tak, že iskra nevyhasne? Rád by som počul odpoveď na otázku, komu z vás čitateľov tohto blogu a ako sa podarilo udržať iskru svietiť aj počas hlbokej manželskej krízy, resp. zhasínajúcu opäť rozžiariť? Kto na toto odpovie, mal by byť zlatom vyvážený. Teoreticky zrejme zaboduje psychoš hfw, :-) ale rád by som si prečítal hlavne niečo z praxe. Ak by existoval návod, ako to ukočírovať v začiatkoch krízy, zrejme by téma domáceho násilia ani nebola zaujímavá. Týkala by sa len pár negramotných, resp. chorých jedincov.
No dobre, viem, toto sú utopické myšlienkové pochody, univerzálny návod na použitie seba a partnera pre šťastné spolunažívanie až po hrob neexistuje. Ale možno raz začnem zbierať práve takéto príbehy na svojom blogu. Keď budem veľký, tak si takýto blog založím. Váš, zatiaľ malý, Siváčik.

hfw, prepáč. Prečítal som si po sebe čo som napísal a mám pocit, že som to trochu prestrelil. Tvoje názory si veľmi vážim, čítam ich pozorne, ale zdajú sa mi až moc profi. Preto si na mňa spravil dojem profi psychoša. :-)) Ale nakoniec veď práve správni profíci vedia poradiť najlepšie ako si vybrať z ponuky napr. tovarov a služieb o ktoré máme záujem. :-))

ja vlastne nie som ani dosť kompetentná na to, aby som na ne odpovedala....vlastne, ako sa to vezme...vyrastala som v rodine, v ktorej bolo násilie na dennom poriadku, až kým sme nevyrástli...ale o tom asi radšej nebudem písať, len ak niekto veľmi bude chcieť ;)
v poslednom čase premýšľam, či si moja mamina nemohla vybrať aj inú cestu, než žiť s alkoholikom, ktorého predstva o živote sa asi úplne zrútila, resp. zmenila na úzkoprofilové prežívanie, ktoré obsiahne len spánok, občasné navarenie a ak bola hydina, záhrada, tak obchvatom i to...párkrát ušla, bez nás, potom sa zase vrátila, polícia nič nevyriešila a strašne som sa hanbila :( nemyslím si, že na tom, ako sme žili má podiel viny len jeden z mojich rodičov...a doteraz vlastne netuším, prečo sa mama otcovi nedokázala vzoprieť aj inak ako nadávkami, buchnátmi (nebola bitá len ona), vyhrážkami rozvodom, žeby ho tak milovala?...skôr sme sa všetci zmierili s daným stavom a hanbili sa za to, ako to fungovalo...tajili a v práci, škole žali úspechy, kým doma nepokojne zaspávali takmer každú noc :/
zaujala ma Siváčikova výpoveď...nedokážem odpovedať na jeho otázky, prežívam relatívne krátky vzťah (7r.), oproti Vašim dlhoročným manželstvám (presnejšie, oproti tomu, čo ste v nich doteraz prežili)...mám pocit, že sa láska medzi partnerami mení, to iskrenie je úplne iné ako na začiatku, skôr taký príjemný pocit, že niekomu na tomto svete nie som ľahostajná, že ma má rád...ja som však asi veľmi zlý príklad, na jednej strane som vďačná za každý prejav lásky a na druhej jej potrebujem strašne veľa, inak ma prepadajú pocity zbytočnosti života na tejto zemi...neviem, ako je možné to iskrenie, príjemný pocit udržať, nik ma to neučil, nikde som to nevidela, mala som len zlé príklady, dokonca ani starých rodičov nikde nebolo, som ako ľudstvo bez tradícií, ktoré niekto vyhodil na zem a povedal mu: "robte si, čo chcete"...

možno by si dvaja ľudia mali navzájom pomáhať v tom, aby to iskrenie nevyhaslo...kým sa o to stará len jeden, unaví ho to a ten druhý zlenivie...pocitom istoty, bezpečia, niektorí tomu hovoria aj stereotyp, ale v mojom živote sa toľko vecí mení..odráža sa to aj na našom vzťahu...mám aj svoje tajomstvá a snažím sa starať sa o nás najlepšie ako viem (aj keď si uvedomujem, že by to šlo aj lepšie)...žiadne príručky, ani dobre mienené slová by mi asi nepomohli...všetky poučky hneď ako boli vyslovené zabúdam, pokiaľ nemajú nejaký logický, reálny základ, praktický rozmer...možno to iskrenie prestáva vtedy, ak ľudia prestanú mať záujem, možno silu, prejavovať si lásku navzájom...akokoľvek, pohladením, túžbou po milovaní, radosťou z toho, že ten druhý je...

som dosť sebakritická a keďže absolútne netuším, akoby som mala žiť a milovať, robím všetko intuitívne a vo viere, že to tak mám robiť...no keby sa niečo pokazilo, určite by som nevinila len jeho...

zatiaľ toľko :)

vaše komentáre som stihla len preletieť zrakom. Utekám na autobus a cestou o nich budem premýšľať. A večer sa pripojím a pokúsim sa o reakcie. Vďaka, že ste druhým poodhalili to, čo je skutočne vaše...

budem držať bobríka mlčania :).

žiadnych bobríkov tu nechcem... a už vôbec nie mlčiacich :-(

pôjdem pekne poporiadku
1. nesúhlasím s tvrdením, že sa so svojou násilnosťou všetci tí násilníci trápia. Trápiacim sa násilníkom nedávam ani 10%
2. a čo pochody v mužskej hlave?
Nevzťahuj to na seba. Nie si násilník :-)
Ale tiež budem rada, ak sa niekto ozve. A sú vítaní i "psychoši", ak sem dajakí vôbec zavítajú

Mám jednu otázku: Vedela by si si aspoň teoreticky predstaviť, ako by vyzeral váš život, keby sa mama skutočne vzoprela a odišla s vami? Bol by sa váš život zmenil k lepšiemu? Napadlo ma, že mnohé ženy opúšťajú mužov z oveľa banálnejších príčin. Je to skutočne strach, čo drží takýto vzťah.

A toto si v odpovedi na Siváčikovu otázku vystihla "možno to iskrenie prestáva vtedy, ak ľudia prestanú mať záujem, možno silu, prejavovať si lásku navzájom...akokoľvek, pohladením, túžbou po milovaní, RADOSŤOU Z TOHO, ŽE TEN DRUHý JE..." Myslím, že by sme sa aj k tejto téme mohli vyjadriť v samostatnej diskusii. Stálo by to zato :-)

tvrdis, ze je vzdy jedna obet a jeden nasilnik. preco ?
Este to upravim je pri opakovanom akte nasilia jeden obet a jeden nasilnik? Je obet obetov, ked vie ze nou bola a bude ?

"Prečo obeti chýba sila vzoprieť sa?" - priamo umerne schopnosti postavit sa k problemu a posudit jeho pozitiva a negativa a urobit rozhodnutie. Chyba rozhodnutie vzopriet sa a riesit to, co viem tak potom su tito ludia megaislni.
Je obetov clovek , ktory sa nevie vzopriet... dokedy ?

"Prečo sa o násilí skôr mlčí ako hovorí?"- myslim ze mlcia viac ti, ktori riesit nechcu , nevedia, hanbia sa.. .
Hanba neni vysledkom len toho co sa deje ale aj toho, ze sa to deje , pretoze tomu nie som schopna zabranit...pre mna

Čo je príčinou, že vzťah dvoch ľudí dospeje až k tomuto bodu? k nasiliu?
Tak ma napada : sadizmus, skusenost ze nic ine uz nezabera(ucel sveti prostriedky..), potreba toho druheho ponizit (lebo druhy bol ponizeny), ukazat silu (lebo bola oslabena, trebars nedostatok respektu), vystrasit ho (mat od neho pokoj), dlhodobejsia sexualna manipulacia ( ponizene ego samca ) ..

Áno Sygon, myslím si, že vždy keď ide o násilníka a jeho obeť... je násilník ten vinný. Jednoducho si neviem predstaviť prípad, kedy je obeť opakovaného násilia vinníkom.

ja som ich uviedla v komentaroch pod tou otazkou

Neviem, prečo obeti chýba sila vzoprieť sa. Ale určite je za tým aj stále pretrvávajúce patriarchálne vnímanie vzťahov. Myslím, že je stále dominantné...

Tie dôvody, ktoré si uviedla patria určite medzi tie hlavné.

Ked sa nieco stane prvy krat a ublizi to , casto sa aj v ludovej reci pouziva : "Za to moze to\on\ona.."
Ak sa ti to iste udeje viac krat a ten komu to rozpravas si pamata predosle tvoje skusenosti s tym, tak sa chyta za hlavu a uz ci to povie alebo nie tak ma na jazyku "Ty si snad blba" alebo "Nepoucitelana".

Priklad :
Ak si kupim struhadlo a pri prvom pouziti sa s nim porezem jaaj hlboko, ospravedlnuje ma neskusenost. Mozno clovek mal byt opatrnejsi ale opatrnost posuva pomalsie . Proste za to moze struhadlo.
Ak ho budem pouzivat a ostruham si prsty znova a znova , tak ja neviem komu dat vinu ... Struhadlu ? Fakt struhadlo ?

Principialne je to uplne jedno ci je to chlap, ktory ta zmlati alebo je to struhadlo vdaka ktore mu ublizuje. Vysledok je rovnaky.
A nejde o to ci ma zena deti alebo nema.
Ja ti poviem, ze ked sa porezem na tom struhadle stejne , tak je to alebo preto, ze som sa nenaucila s nim robit , v tom pripade ak si nekupim nove tak za to hold bludem platit , alebo este mozem mat rada bolest :)

Ale byť "blbá a nepoučiteľná" neznamená byť vinná... určite nie

no podla mna to hlavne urcite neznamena byt nevinna..urcite nie

po pravde ked mi niekto opakuje ze urobil tu istu chybu x krat som k nemu omnoho tvrdsia akoze "nepoucitelna\y" alebo s laskyplnym poddtonom "ty si snad blby" . Zvacsa poviem, "za to si mozes sam" nie v zlom, lebo si to myslim.
Najskor je to vyhovou ze nic mi nepride zle bez dovodu a nic zle sa mi nedeje bez dovodu.
Skor ma asi irituje status tych OBETII .
Chapem je to ludske, tazko sa odtrhavat, rozviazat puta, siahnut na dno svojej hrdosti a prosit o pomoc , siahnut na dno svojej viny...
Keby mamka neodisla od mojho genetickeho otca tak by som paradne inak vyzerala ja a ona by bola ako malovany obrazok.
Takze tak , nelutujem mamku , vybrala si tak ale som pysnan na to jak to zmakla opravit ..

Ale kočky, nehádajte sa. Je až tak dôležité na ktorej strane je vina? Nie je dôležitejšie že vzťah, ktorý niekedy fungoval sa rúca? Nie je dôležitejšie prečo sa to deje?

Takže podľa Teba je vinná tým, že si nechá ubližovať aj keď nemá silu odísť? Veď niekedy to môže trvať roky, kým sa odhodlá. Ak je vinná - tak len sama voči sebe. Určite však stále zostáva obeťou.

Veď mi sa nehádame. Len máme trocha odlišný názor na otázku viny. Možno nájdeme bod, v ktorom sa stretneme. A keď nie, nevadí Siváčik. Veďnemusíme mať na všetko rovnaký názor :-)
A o rúcaní vzťahov napíšem tiež. Možno už tento týždeň.

OK. Len som mal pocit, že sa cyklíte dokola. :-( A neviem, či otázka prvotnej viny vo vzťahu je najdôležitejšia.

Ach jo, balim to, ano bola by vinna , keby s nim ostala a nebudem to roztierat ani dumat nad tym ako by vyzeral moj sucasne idilicky osud.
A bola by vinna nie len voci sebe ale aj voci mne (ak by som to tak chcela posudzovat) ! a bola by aj vinna aj voci nemu !
Asi si neuvedomujes ze prave to co pridavas matke v tomto pripade uberas dietatu, ze ?
Tahali sa do toho deti od zaciatku (struhadlo bez deti nestacilo, tak to bude bez struhadla s detmi), tak som jedno z nich, ktore do toho nebolo zavlecene, lebo mamka to roky sakra netahala !

Takze tak je to rusalka s tvojou jednostrannou obetou .
Nebudem sa ani vyjadrovat k mamkam, ktore ziju s chlapmi , ktore tie deti mlatia. Ani k tym ktore sa nechaju mlatit . A ani k tym, ktore z vlastnej neschopnosti naucia deti ju lutovat a branit.
A zena bez deti je neschopna riesit situaciu inak a je tym vinna nie len voci sebe. Bez obete nemoze byt ani vynnik vynikom .

Nevina v domacnosti s nasilim je obrovska vina a snad okrem deti sa stane kazdy vinni.
Pisem emotivne ale to je vlastne vsetko co som chcela povedat :)
Tak to tak ber prosim .
Rada zenam v nudzi pomozem ale prebrat nie lutovat sa.

čo píšeš. Ale čo v prípadoch, keď deti ani nikto druhý to "týranie" nevidia. Čo keď tým žena nechce nikoho raňovať. A znáša to v tichosti sama, práve kôli deťom.
A myslím akúkoľvek formu týrania, hoci aj psychické, alebo ekonomický nátlak a pod. Aj to cítiš ako vinu, keď si nechá ubližovať len kôli tomu, aby nezažívali traumu deti a blízki?

... áno, máš pravdu, je to veľmi zlé, ale nechajme vinu vinou. Asi sa zhodneme, že by to tá žena nemala znášať a mala by proti tomu podniknúť kroky. Zhodneme sa na tom, že ubližovať by si nemala nechať nech je prvotná vina na ktorejkoľvek strane? Ale zrejme ani muž by si nemal nechať úbližovať, teda hlavne psychicky, len preto, aby povedzme zachoval rodinu, alebo zdanie rodiny pre deti.

budem o tom rozmyslat ...

Vies ja som bola vedena k tomu, ze vsetko sa da riesit.
Ak nie, da sa zmenit uhol pohladu.
Je mi luto zeny, ktoru opisujes, lebo ta neni schopna ani jedneho, iba trpiet.
Tu by som tak vystiskala a skusila z nej vytiahnut co je brani z tej ulity bolesti vyliezt. To neni podla mna o detoch , ani o blizkych...
Este moze byt masochistka jak vysita v urcitej forme rovno , aj to je mozne. Alebo nemala moznost poznat nieco ine a bohuzial ju to ani nikto neprimel citit, mozno si mysli ze si to zasluzi...,..motivou je vela.

Ale stagnaciu si zvolila sama ...a vina je tu velka, zrazilo by ma na kolena, keby niekto sa akoze takto kvoli mne obetoval a ja by som s to dozvedela pozde(vymenila by som zit bez vody za to aby mamka nebola tyrana, lenze to by som o tom muselavediet, ze..), taktiez udrzuje nefunkncy vztah, drzi jeho pricom moze byt inde stastnejsi a seba v zajati...a klame strasne vsetkych.

Urcite k tvojmu pripade ale existuju vyhrotena situacia, kde zena skutocne nemoze inak. Akoze dake v prdeli bez obcianskeho , bez moznosti dostat sa k pomoci, mucena a trapena...urcite ale to su pripady o ktorych nehovorim...fuj.

nehovorili sme teraz o prvotnej vine, ale o jednoznačnej vine toho, kto týra.
Ale máš pravdu v tom, že žena, či muž by mali v sebe nájsť odvahu a nemali by si nechať ubližovať partnerom... hoci to asi nie je vôbec jednoduché

slovné spojenie, ktoré si použila ULITA BOLESTI. V tých dvoch slovách je všetko

ach jo, mat ju co najmensiu ..:(

na tvoju otázku, na vašu diskusiu bohužiaľ teraz nemám čas, ale vrátim sa k nej ;)
myslím, že by tým neutrpelo naše pohodlie, ak to tak možno nazvať...otec je po úraze na invalidnom dôchodku, takže nebol ekonomickým ťahačom v našej rodine...dokázala by som si predstaviť aj oveľa väčšie uskromnenie, vlastne, nikdy sme toho veľa nemali, mať ešte menej by až tak nevadilo...oveľa menej by to asi nebolo, pretože by peniažky nešli na otcovu sekeru...
čo by sa určite podstatne zmenilo, je naša psychika...pokoj v duši...mali by sme menej smutných dní, možno by sme si dokázali viac užiť detstvo, možno by som viac dôverovala mame...deti bez detstva sú v skutočnosti ochudobnené stvorenia...cítim, že mi niečo chýba...príjemné spomienky...a hlavne, zmenil by sa aj mamin život, možno by sa znovu zaľúbila, možno by jej niekto iný dal viac najavo, že si ju váži...bola by možno uvoľnenejšia, vedela si oddýchnuť, zabaviť sa...hnev, zúrivosť a negatívne pocity dávkované neprestajne takmer 30rokov robia svoje...ale ako som už niekde napísala, môj otec nie je zlý, len veľmi nešťastný, chorý človek, ktorý sa zúfalo snažil dokázať zastať svoje miesto...na svete, v rodine...aj keď nesprávnym spôsobom....možno to z maminej strany nebol strach, ale lútosť...

ale inak dnes funguje všetko, ako má...teda najlepšie, ako by mohlo (u mňa, aj u brata a mamy, len s ťažkosťami, keďže otec žije stále s nimi)...možno by som po tej teoretickej zmene bola tam, kde dnes, ale trošku iná...asi tak

prajem dobrú nôcku :)

rusalka, dakujem za pokec, nech je to akokolvek s vinami, mne sa celkom ujasnil moj striktny nazor jak to citam po sebe :)
Kazdopadne dakujem za silnu ofenzivu :)))
krasny zvysok vecera

Dobrú noc

ďakujem za odpoveď a tiež prajem dobrú noc :-)

Ubližovanie a láska nemôžu existovať pokope. Ak sa jedná o násilie, tam sa už asi dosť ťažko môže uvažovať o nejakom ozdravení, o vzplanutí iskry, bez zmeny postojov partnerov.
Načala si veľmi ťažkú tému. Reakcie Sygon svedčia o tom, že aj pre ňu je táto téma spojená so všeličím ťažkým prežitým. Táto téma je veľmi ťažká aj pre Teba, aj pre mňa. Na mnohé otázky si neviem odpovedať, hoci o nich intenzívne premýšľam a hľadám odpovede.

že hľadanie odpovedí na tieto otázky je ťažké.
Aj v tom, že je nemožno hovoriť o "ozdravení" vzťahu, ak sa jeho súčasťou stalo násilie. Myslím, že tam už je zbytočná aj snaha o zmenu postoja partnerov

pozriem sa na to, ako ste opisovali násilie (už som s prácou skončila, ako tak) a aké máte na mysli...ale ja som asi zarytý idealista, stále sme verili v to lepšie a dodnes si myslím, že sa to mohlo vyvinúť aj inak, aj vo vzťahu, ktoré to násilie prežilo....

až priveľký... som zvedavá, čo Ťa napadne.

na základe jediného prípadu, ktorý poznám, nekladiem na plecia jedného človeka...naši si totiž ubližovali navzájom, myslím, že existuje aj tretia možnosť...kedy si nejaký pár hovie vo svojom nepohodlí a strese, týraní a možno aj hľadá nejaké spôsoby riešenia, ako z tej pasce života-neživota von...a dokonca môžu konať v najlepšej viere v dobro svojich činov, ale aj tak to nemusí stačiť...pretože môžu existovať veci, ktoré oni sami nedokážu vnímať, ktoré si neuvedomujú...iba ak nejaký nezávislý pozorovateľ...

v našej rodine sa to deje práve teraz...cez (možno) moju budúcu švagrinú...sleduje vzťahy, ktoré tam fungujú a s odstupom to vyzerá úplne inak...hovorí mi o nich a znovu len navrhuje riešenia, ktoré istým spôsobom šľapú po egu, ľudskej dôstojnosti, ale inak to asi ani nejde...

chcela som len napísať, že ak sa už ľudia, ktorí prešli násilým, psych. či fyzickým týraním, rozhodnú v tom pekle zostať...môžu mať aj snahu zlepšiť svoj stav, len na to nemusia mať dostatočné "páky"...pretože aj v tom najlepšom úmysle často robia chyby...

no aj tak si myslím, že môže dôjsť k náprave, odpusteniu, ja sa o to snažím celý život, už som z kola von, ale keď sa doň načas dostanem, som doma na návšteve, som až príliš citlivá aj na tie najmenšie impulzy, nespoznávam samú seba...

Tvoja odpoveď zas vo mne vyvolala kopu otázok. Napríklad aj o odpúšťaní. Dokedy sa dá odpúšťať? Čo je tou hranicou, za ktorou už nedokážeme odpustiť?
Či odpustiť musí automaticky znamenať aj možnosť pokračovať v spolužití? Hm...

z tvojich otázok cítiť, akoby odpúšťanie pre teba malo význam čohosi, čo robíme pre „svojho vinníka“
(dokedy sa dá..., čo je tou hranicou...).
<b>odpustenie je vnútorný proces, je to voľba človeka, ktorému sa stala krivda</b>,
je to o jeho pocite dobra, slobody a prijatia.
odpúšťame (mali by sme odpúšťať) v prvom rade kvôli sebe, pre svoje duševné i telesné zdravie.

<b>odpustenie je určené odpúšťajúcemu, nie previnilcovi. </b>

<b>odpustiť neznamená</b>
- ani zabudnúť, ani ospravedlniť nízke správanie človeka, ktorý nás zranil,
- ani znížiť či poprieť vlastné zranenie a zabudnúť naň,
- a už vôbec neznamená zmierenie s vinníkom.

<b>odpustiť znamená </b>
- upustiť od túžby trestať človeka, ktorý nám ublížil,
- opustiť a zanechať smútenie, sebaľútosť, hnev a nenávisť,
- použiť energiu, spotrebovávanú neodpúšťaním, hnevom a nenávisťou, na lepšie účely.

áno, odpustiť je ťažké, pretože smútenie a sebaľútosť, hnev a nenávisť, sú úplne prirodzené pocity, ktorým sa pri zranení nedá ubrániť, sú súčasťou nášho vyrovnávania sa so zranením. no dôležité je v nich neuviaznuť a vo vlastnom záujme sa od nich čo najrýchlejšie odpútať a oslobodiť.

<b>jednou vetou: odpustenie je útek zo spárov nenávisti a cesta "na slobodu".</b>

p. s. a bobrík mlčania je v p.deli... :(

Pociťujem odpúšťanie presne ako Ty. Ako oslobodenie sa a zároveň ako pocit prinášajúci vnútorný pokoj.
Ale i tak si kľadiem otázku, či niekde v tom odpúšťaní predsa len neexistuje hranica? Myslíš, že je odpustiteľné úplne všetko?
Môžem neodpustiť a predsa byť slobodná?

(nie je to z mojej hlavy, dopracovali sa k tomu psychoterapeuti pracujúci s post-traumatickými stavmi), potom v zmysle vyššie uvedeného odpovedám:
- áno, odpustiteľné je úplne všetko
- nie, nemôžeš neodpustiť a predsa byť slobodná

neviem si to pri istých situáciách síce predstaviť (možno tým, že som ich nezažila), ale cítim, že to tak asi je.
Vďaka za odpoveď

...mozno sa pomylnim, no aj muzi su tyrani. Napriklad ja.Moj brat ma tyra uz roky. A pekne babenky, ktore sa na mna ani len nepozru.Brachovi neodpustim, babenkam ano. Nemozu za to. Keby vedeli ake utrpenie, aj psychicke, sposobuju, urcite by nevychadzali. Vsak mame celkom dost sposobov prezit doma.Ale to uz je o inom.Ja som len chcel tak naokraj. Aby sa nezabudlo tak volaako komplexne.

Obyčajne mi písanie o čomkoľvek nerobí problémy. Ak viem čo chcem vyjadriť, povedať. Včera pred polnocou som sa zmohol sotva na tri riadky, hoci som sedel a intenzívne premýšľal vyše hodinu. Až ráno sa mi trochu, ale fakt len trošíčku rozjasnilo. Debatovali sme tu včera z troch pozícii.
1. Dieťa, ktoré vníma nezhody rodičov síce veľmi citlivo, ale oboch má rado a nechce pripustiť, ani s odstupom času, že hlavná vina je na maminej, alebo otcovej strane. Ono vníma nepohodu a neželá si nič iné, len aby sa tí dvaja jeho najbližší mali radi. Na ktorej strane je vina ho až tak veľmi ani nezaujíma.
2. Utláčaná matka. Zastáva názor, že vina na partnerských nezhodách je výrazne na jednej strane. Musí taký názor zastávať, pretože to presvedčenie jej pomáhalo prežiť v ťažkých časoch, pomohlo jej odpútať sa od niečoho, čo už nevládala znášať. A aj po čase sa tohto svojho presvedčenia musí držať. Ak by nie, zrútila by sa jej jedna životná istota. A dokedy? História že sa dá posudzovať z nadhľadu po 50-tich rokoch. Ľudský jedinec toľko času nemá, musí to byť skôr. Možno vtedy, ak pocíti potrebu odpustiť partnerovi, prijať minulosť ako čosi čo je za nami, čo bolo nevyhnutné pre naše poučenie.
3. A bol tam ešte jeden pohľad. Pohľad muža, ktorý je asi voči realite tiež trochu skreslený. Ten sa chce schovať za pocity partnerky ako za niečo, čo sa ho netýka, akoby tie zlé pocity neboli zo vzájomného spolužitia, ale iba jej vlastné. Omyl. Napíšem to na príklade. Partneri sa dohodnú, že pôjdu na kopec (povedzme Inovec :-)). Cieľ odsúhlasia spoločne. Počas cesty ale jeden nevládze tempu druhého, ťažko sa mu prekonávajú prekážky, chcel by zastať, oddychovať, kochať sa jesennou prírodou, ale ten druhý ho núti ísť ďalej, veď sa predsa dohodli na cieli, treba sa prekonať a kráčať hore pomedzi spadnuté stromy, po blate, do kopca... Veď nie sme nejaké béééčka. My to zvládneme, tvrdí prvý. Myslím, že tú turistickú cestu nemusím rozoberať ďalej asi chápeme kam to mieri. U niektorej dvojice možno až k prudkým hádkam, fyzickému násiliu, rozchodu, pocitu ublíženia, krivdy, zvaľovania viny za neúspech na druhého... No skrátka, nič pekné. A pritom stačilo tak málo, počúvať sa navzájom, pomôcť si cez spadnuté stromy, povzbudiť sa, vážiť si jeden druhého za jeho snahu, dopriať si oddych, vnímať spoločne krásu, vnímať sa spoločne, naplno, v kľude, nie iba zbežným pohľadom pri behu do kopca... Teoreticky to asi všetci vieme.
Dnes ráno som si to povedal takto: nemá cenu si ospravedlňovať svoje správanie, treba sa na veci pozrieť priamo a povedať si - ja takto už nechcem žiť, chcem to robiť inak, dať do svojho jednania viac lásky, porozumenia, citu...
A utláčaná matka - asi tiež nemá cenu hádzať vinu na partnera, tam si treba povedať to isté, ja takto už jednať nechcem, ja mu to už umožňovať nebudem, aby ma vliekol za sebou do toho kopca. Ak sa to nezmení, ak sa na tej túre nemám cítiť dobre, tak na ten kopec ani vyliezať nechcem. Zmeňme to, inak o túru nemám záujem.
Neviem, či budete so mnou súhlasiť, ale mám pocit, že tu niekde je pes zakopaný. Že riešenie otázok domáceho násilia je len rozoberanie dôsledkov nepochopenia sa aktérov kdesi skôr. Tým nechcem povedať, že vypuknuté násilie neriešme, vôbec nie. Ja sa skôr zamýšľam prečo vzniklo, čo je jeho bezprostrednou príčinou. Ak sa to mne nepodarí vyregulovať do optimálnych hodnôt, tak sa mi možno aspoň podarí podať informáciu o fungovaní tohto zložitého systému deťom, resp. tým, ktorý sa o to budú pokúšať po mne.

... je celkom fain, že si porušil bobríka mlčanlivosti ...

chlpate lono, depilovane lono, vonave lono a vlhke lono, dalsie navrhy uvitam. A spracovanie rusalkou zelenou tiez. Onedlho temto blog bude lonoteka, alebo lonopedia...

<b>stačí tak málo:</b>

počúvať sa navzájom,
pomáhať si a povzbudzovať sa,
vážiť si jeden druhého,
dopriať si oddych,
vnímať spoločne krásu,
vnímať sa spoločne.

<b>toto málo je</b> základom dobrého partnerského vzťahu a <b>najlepšou prevenciou domáceho násilia... </b>

a v rusalkinej (meta)lonopédii by som sa rád dočítal aj o lone túžiacom, milujúcom, milovanom, vášnivom, necudnom, ale aj neprebudenom, zdržanlivom, odcudzenom, zranenom...

som rád, že sme na ten Inovec išli a že Ťa tam také myšlienky napadli :-) Prajem Ti, aby to všetko, čo si písal ráno bolo podobne vnímané a opätované aj Tvojimi nabližšími.

Ďakujem Mišo, tuším som si na Inovci našiel dobrého kamoša. :-)

rozviedli, myslím, že keď dvojica splní to, čo ste pri pomyselnom výstupe na Inovec opísali (teda ty Siváčik), asi je to dosť na to, aby vzťah fungoval, predchádzalo sa násiliu a nezhodám... :) podobný výstup sme zažili v skutočnosti aj my dvaja a našťastie a pre mňa aj prekvapivo, to dopadlo dobre...;) verím, že sa to dá a že je to možné...

hmmm hfw, dočítať sa o lone túžiacom, milujúcom, milovanom, vášnivom, necudnom, ale aj neprebudenom, zdržanlivom, odcudzenom, zranenom...by som sa aj ja rada :)

zasmiala som sa... (meta)lonopédia... nuž, neviem či som až taký odborník na otázky lona :-)))

za konzultanta a poradcu :).

tomuto ja hovorím okamžitá odpoveď :-))
Ale ak sa rozhodnem pokračovať v téme, isto poradcov do svojho tímu potrebovať budem :-)

určite vieš toho viac ako ja :) a s tímom poradcov to bude ešte zaujímavejšie ;)

som si istý, že v trojke s rusalkou nám pôjde práca od ruky :).

hfw, len aby som to nekazila...aj keď...všetky podoby lona, ktoré si vymenoval, mi niečo hovoria...

určite by sme spolu prišli aj na mnohé iné podoby :).

toto vyzerá na celkom peknú pracovnú skupinku :-)

mali by sme zvážiť ukončenie výberového konania, už v tejto chvíli som so zložením tímu poradcov nadmieru spokojný :).

myslím, že ešte jeden muž by sa hodil ;P aby to bolo vyvážené, aj keď by si úlohu poradcu určite zvládol aj sám xi...Rusalka je boss ;)

ja a boss??? :-)
Hwf, ako meriaš nadmieru spokojnosti? :-)))

rusalka zelená a rusalka rusovlasá je viac, než si jeden smrteľník môže priať :).

sic si žiadny tím nechcela, hfw to začal...ale si podstatným a prvotným článkom, ergo, asi je to na tebe...no s hfw som tiež nadmieru spokojná :) je to skvelý diskutér a inšpirátor...

a rusalka, o dii môžem povedať to isté, čo ona o mne... však už som tu na blog.sk upadol do podozrenia, že som dionea :).

neblázni....referencie sú myslené úprimne, práve mi napadlo, že sa poznáme už rok...mala by som vydať nejaký výročný článok :))

referencie sú dostatočné :-)) obojstranne. A máš pravdu Dia, inšpirátor je Hfw skvelý... takže môžme v najbližšej budúcnosti začať :-)

však to je celá virtuálna večnosť... a výročný článok napíš, rád si prečítam :)... veď kto by nie, keď si myslí, že ho budú chváliť, no nie? :))

oki Rusalka, budem sa tešiť, len pri diskusii ma budete musieť zastúpiť :( alebo sa pridám vždy večer ;)

hfw, veru, už rok, vlastne viac ako rok, rok aj pár dní, len som to neustriehla, bilancovať nemienim, skôr vám dnes napíšem niečo o tom, čo som (aj s deťmi) prežila ;)

napíš :-)
A večerné diskusie sú fajn...

s prvotným prieskumom predmetu záujmu nášho tímu môžeme začať hoci aj hneď...

no začnite, ja sa idem okúpať, vlásky si umyť, aby som bola čistučká a voňavučká, ale aj vo vani môžem premýšlať a ...a taká uvoľnená sa vrhnem na novú tému :)) tak sa na chvíľku lúčim...

sú, ale ešte stále sa im nemôžem venovať naplno, no moja túžba byť aj s Vami a o niečom novom sa dozvedieť, je občas silnejšia ako všetky moje povinnosti :)

no ten prvotný prieskum by mohol začať aj u teba vo vani, no nie?

veď začne...navrhujem hromadný prieskum vo vani, tak šup šup, obaja!!! aj keď by si hfw bol ochudobnený o predmet skúmania :)) no keď budem písať o lone, určite to bude vo vzťahu k mužom, bez nich si to neviem pri myšlienke na lono predstaviť ;)

js na asi potrebujem trocha viac času... ako len jeden kúpeľ :-)) ale premýšľať budem