zelená rusalka

Chcela som dnes začať svoju minisériu o mužských slabostiach, ale asi nemám svoje dni.

Nemám rada hry na mačku a na myš. A nikdy som ani nemala.

Keď sa žena mení z motýľa na hada.

Pohlcuje všetko to prirodzene krásne, čo dostala žena do vienka.

Inšpirované nástojčivými otázkami Sygon.

Sú plné symboliky, akoby ani nešlo o obyčajné zimné rána.

O jej bezuzdnej a nepreniknuteľnej moci.

Už len preto, že kožuchy nemám rada, že milujem zvieratá živé a nie časti ich mŕtvol.

Už som písala o prirodzenosti a spontánnosti, o strachu a slobode.

Včera sa nenápadne objavila v diskusii.

Akákoľvek póza sa môže nečakane obrátiť proti nám.

Isto ste ho zažili i vy. Ten nepokoj, sprevádzajúci chvíle rozhodnutí, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť váš život.

A neviem, je to dobré, či zlé?

Ani som si nemyslela, že je to možné. Že mi túto radostnú novinu oznámi len tak medzi rečou sekretárka.

Poviedku s dobrým koncom.

Chaos našich myslí pôsobí negatívne na klímu. A nesmejte sa, toto myslím skutočne vážne.

Prečo občas nad nami rozostrie svoj závoj smútok? A snaží sa pod ním ukryť našu radosť? Pred nami samými aj pred druhými?

Prečo sa tak ľahko poddávame podnetom zvonka? Prečo sa nechávame ovplyvňovať doktrínami, kultúrou masmédií a reklamou? Prečo strácame svoju individualitu a jedinečnosť?

Možno to zapríčinila jeseň. A možno sme si ho privolali sami.