zelená rusalka

„prečo občas smútok rozostiera nad nami svoj závoj?“...
asi preto, že smútok je iný pohľad na skutočnosť. ak radosť je pohľad z perspektívy orla, smútok je pohľad zo zeme, pohľad malej myšky, čo cíti ohrozenie a hľadá úkryt, alebo smúti za minulými stratami...
oba pohľady sú nevyhnutné, bez radosti niet motivácie žiť, bez občasného smútku niet poznania...

„Zo závoja smútku ostali len tenké nitky. Vpletám si ich do spomienok.“

občasný smútok nám asi dovoľuje viac si vychutnávať radosť. Možno by sme si bez neho, nedokázali uvedomiť silu radosti...
A som rada, že sa Ti páčia moje nitky :-)))))))

Nuž už pár mesiacov, od skončenia výšky nerozmýšľam nad tým prečo smútok, šťastie, sloboda a tak... lebo som študoval filozofiu, a tak jej mám nachvíľu pokrk. (Aj tak som na nič neprišiel.) Teraz v medziobdobý absolventa a hľadania práce, keď som smutný sa riadne opijem a všetko je ok a na druhý deň som neschopný si uvedomiť čokoľvek, ale pozor na toto riešenie... vraj je návykové:(

To ako by si mal po krk života a nie filozofie...
Hm, a alkohol má silu premôcť smútok len na chvíľu. Tiež som to s ním v istom období skúšala...
Myslím, že na taký melancholický smútok stačí aj niečo ľahšie. Mne včera celkom fajn večer zabral jeden telefonát :-)

keď prídeš, daj vedieť, vo veci smútku, šťastia, slobody budeš prvý (nielen) filozof, čo na niečo zásadné prišiel... ;)
alkohol?
je to klasický únik se vším všudy, navyše návykový... ostatné práve tak ako blog...
medzi alkoholom a blogom je však (prinajmešom) jeden zásadný rozdiel: alkohol človeka devastuje, kým blog ho rozvíja...

aby sme sa popri nej opíjali alkoholom. Ruasalka, aj keď je celá zelená, si zaslúži počúvať, čo píše.
A keď už niekto potrebuje, tak pepermintku. Aby to bolo štýlovejšie.
Smutní musíme byť. Veď, keby som sa mal ešte lepšie, tak sa musím zastreliť. Ta ne? Ľudia. Sa uvedomte.

a uz si vesela?... u nas nsezi a prsi... ale ked pozeram oknom, tak bude aj svietit slnko

áno, už som veselá... hoci sa pred chvíľou zatiahlo a rozpršalo.
A teším sa na sneh :-))

poriadnu chmelovú desinu podávanú zavčas rána,keď výčapník má v očiach spalničky a registračná pokladnica v pamäti loví zasmušilé účtenky ? ;)

víno veľmi nemusím... veľmi, veľmi zriedka také dobré suché...
Chmelová desina je o inom :-))) Ale žeby už zavčas rána? :-)))

aj ked je smutok niekedy potrebny, lebo by sme si nevedeli vychutnat radost

Máš pravdu, len je niekedy taký prekvapivý. Prichádza len tak, bez príčiny... presne, ako ten včerajší...

aj flirt, aj žial, aj relax, a podobne ako pri ohni zlí pán dobrí sluha... Ale nie to som chcel... chcel som sa iba podeliť o spomienku na významného filozofa prof. Jaroslava Martinku, na prednáškach vravieval, budem len hrubo parafrázovať: Ak si niekde prečítate, že som spáchal samovraždu, bude to klamstvo, ktosi ma potom zabil, lebo ja som zvedavý optimista, viem, že do smrti na mnohé neprídem, ale budem všetky tie tajomstvá neustále pokúšať. (Mimochodom rád spomínal ako na vojne popíjaval rum s Rúfusom.) Takže ja asi na nič zásadné neprídem, ale nesmierne cenná bude aj tá jednoduchá ľudská skúsenosť, ktorou si vytvorím názor na smútok, či šťastie.

skoro ráno je človek nepoškvrnený,očistený spánkom a okrem arómy tabakového dymu popri šálke s usadeným lógrom,niet krajšieho pohľadu na vychádzajúce slnko,ako je ten,keď jeho lúče šteklia bielu penu na pollitráku ;)

i ja si na neho spomínam. Ako si všade robil papierové popoľníky, lebo nevydržal bez cigarety ani okamih :-)))

len tu pricinu zistime a pochopime az neskor...ked smutok vystrieda radost... ale je dobre, ze si vesela, tak nas potes niecim pozitivnym....

nerob... nemôžem sa takto smiať už zrána... lebo mňa šteklí tá predstava lúčov, štekliacich bielu penu :-)

azda už popoľudní :-)) teraz ma čakajú ešte nejaké resty...

Ty vies aj z uprsanych slov a pochmurneho dna upliest take krasne vety ze az hreju na srdiecku...krasne a dufam ze si vychutnavas dnesne ranne slniecko...aspon tu v BB svieti:))

pracujem až sa mi parí z pod prstov... lenivec doháňa termíny :-( takže si to slniečko ani veľmi zatiaľ nevychutnávam... ale o chvíľu končím a potom budem :-)

dufam ze para z pod tvojich prstov nezatieni slniecko...uzi si ho :)))

tu už dosvietilo... ale neva :-)

ale po prečítaní názvu mi prišiel na um Freddy Mercury a jeho My Melancholy Blues ako ho spolu s klavírom naspieval v závere albumu News of the World :

Another party´s over
And I´m left cold sober
My baby left me for somebody new
I don´t wanna talk about it
Want to forget about it
Wanna be intoxicated with that special brew
So come and get me
Let meeee lalalalalala, nanananaaananana...etc, etc

tak melancholicky teatrálne to už nikto nikdy nezaspieva..a tak trefne sa už nikto nestrafí do mojej nálady ako kedysi v roku 1979 alebo 1989? Ktohovie...
a ten Tvoj článok, rusalka je tiež pekný:), len ten rok 1979 odviali lanské snehy..

Nestíham čítať komenty, ale iba čosi krátko napíšem. Ak by nebolo tmy, neocenili by sme svetlo, nemali by sme to s čím porovnávať. Ak by nebolo škaredé počasie (dosaď čo sa Ti za škaredé počasie hodí - daždivé, slnečná páľava...) nevedeli by sme oceniť pekné. Ak by nebol smútok, nevedeli by sme oceniť radosť. Celý problém je iba v správnej miere, v prijateľnej kombinácii čiernej a bielej (povedzme nejaký odtieň sivej :-)) keď už som ten Sivá(či)k ). Umenie spokojného života je asi v nemiešávaní týchto pocitov, schopnosti nepoddať sa zlému, nepríjemnému, prekonať to. Nie odstrániť to, to sa jednoducho nedá. :-) Nejako som sa rozkecal, prepáč, musím frčať pracovať. :-)
Sivá(či)k

Krásne si to jesená víla mapísala. V tom novom dome Ťa len kope a kope múza. Maluješ slová ešte krajšie ako Tvoji starí majstri obrazy.

i ja mám skladby, ktoré u mňai vyvolávajú nálady a spomienky...
Páči sa mi, že v Tebe môj článoček vyvolal spomienku na pieseň Freddyho Mercuryho. Hoci nepriamo...

súhlasím s Tebou... a opäť zdôrazním tú Tebou spomenutú správnu mieru. Je potrebná vo všetkom. Myslím, že nedostatok správnej miery je dôsledkom nie len smútku, ale i mnohých ďalších ľudských problémov...

:-))) Ďakujem...

take blues o tienoch , tiene su krasne ..
ked utekaju po poliach a klzu nam po tvari , dopraju oddych ..
a v praci .. zavreta medzi styrmi stenami ..radsej mam dazd a nevrlost pocasia, v hukote pocitacov, ako slniecko a pocasie ktore sa cez skla dobija k monitoru

áno tiene vedia byť krásne... ale i hrozivé.
A ja som tiež radšej keď za oknom prší a fučí v čase, keď musím sedieť za PC...

minule som pozerala na autoopravarou v praci na skoleni ...
Cumela som a zavidela, ze aspon sa mozu hybat a aspon ked maju otvorene dvere na dvor maju vzduch...
Mne sa tak nepacia steny .. a vsade su steny

preto mám všade veľa veľkých okien... aby som sa napriek štyrom stenám necítila taká uzavretá. Neustále si nechávam oči oddýchnuť pohľadom z okna...

Hm, to by som cumela furt von .
My mame plno okien a na nich plno starych zaluzii zvonku, ked von fajcim pocujem ako sa trepocu vo vetre . A pohlad von z okna ..hm niekde vdialke je nejaky strom :) inak su to strechy a dvory a zeleza a strechy dvory a zeleza ..vdialke chodia vlaky . Ale prijemni ludia su v tej budove s polostiahnutymi zaluziami . Tot tak