zelená rusalka

Ten pocit, ktorý prinášajú dni ako je ten dnešný.

Som rada, že som taká, aká som.

Určite ho dobre poznáte. Zjaví sa z čista jasna a nedá sa s ním nič urobiť. Nedá sa odohnať, ani ignorovať. Chytí sa a nepustí, pokiaľ na jeho odchod nenadíde ten správny čas.

Som veľká radolajda. Niekedy som však v radolajdosti celkom nevinne.

Obludnosť s ako manipulujú reklamy s masami je niekedy slovami neuchopiteľná.

Nemám rada ak niekto používa zdrobneliny. Akosi sú mi tieto slová proti srsti. Presne tak, ako nadbytočná dekoratívnosť v čomkoľvek.

Dnes sa tu tak krásne básni o láske a tak mi nedá nenapísať voľné pokračovanie série o tom, ako som začala vstupovať mužom do snov.

Jeden mne veľmi blízky človek ukončil kedysi dávno svoj život sám.

Ani na chvíľočku.

Nie je dôležité osloviť všetkých a zapáčiť sa.

Tak z toho mi je naozaj zle.

Spomienky, ktoré ma vždy prekvapia.

Dávno zozbierané.

Čakanie je niekedy veľmi príjemné.

Inšpirované vzájomnými komentami s Diou.

Tak táto veta, ktorú som včera počula, stojí za malú ódičku.

Rím je mestom kostolov a fontán.

Chcela som dnes začať svoju minisériu o mužských slabostiach, ale asi nemám svoje dni.

Nečakajte žiadnu báseň plnú metafor.

Včera ktosi chcel, aby som dnes napísala niečo o ostychu a o hanbe. Inťo?