zelená rusalka

Niekedy chce človek z tohto sveta odísť, lebo sa so svojimi výhrami a prehrami nemá s kým podeliť...

a s prepáčením článok neprečítal,smútku tu už bolo dosti,ale zajtra to možno doženiem ;)

častokrát sú navonok nepatrné prehry , život meniace .. menia city, zmýšľanie .. teoreticky celý svet ak sa na to dobre pozrieš .. a aj tie vrchovaté úspechy .. navonok šialené úspechy ale pre daného človeka to môže byť nepodstatná kvapka v mori .. myšlienky samovrahov sú zvláštne a každý má iný dôvod prečo .. teoreticky sa podľa dôvodu dá aj určiť aký človek je .. podľa mňa aj prakticky lenže málokedy sa to naozaj dozvieme ... kedysi som sa aj ja chcel zabiť .. ale keď už som držal nôž v ruke a išlo do "ostrého" zľakol som sa večnej temnoty .. možno to že som sa zľakol bola naj hlúposť v mojom živote ale v to už nevzíde .. .. ani neviem čo zmysluplné napísať.. asi len to že sa to stáva.. howg .. (sorry za tupý komentár ale chcel som sa vyjadriť)

aby človek skončil niečo tak krásne ako život...
Ale pripúšťam i túto možnosť... :-(

veď až zas tak smutné a depresívne to nie je...
Je to len o jednej podobe smrti...

asi máš pravdu v tom, že sa skutočnú príčinu nikdy nedozvieme...

A myslím, že je skvelé, že si pred tou myšlienkou cúvol... akosi cítim, že sú vždy aj iné východiská - hoc aj z na prvý pohľad celkom bezvýchodiskových sutácií...

že občas to nieje o tom že hľadáš východisko a nenachádaš .. napr. u mňa to bolo čiste len o nenávisti k sebe a k svetu ... ale dosť už o mne .. bude zo mňa egocentrik ^_^`

veď ani taká nenávisť k sebe samému a svetu nie je neprekonateľný stav...

aj u mňa...

ako kedy.. ja s ňou žijem už dobrých pár rokov a ver mi že sú aj lepšie stavy :) .. ale netreba sa tým trápiť .. treba ostatným dávať najavo že ich máme radi a poskytovať im podporu aby sa náhodou nestalo také dačo (samovražda) niekomu z našich blízkych .. + ok končím na dnes .. treba dáku pozitívnejšiu tému na diskusiu ^_^`

.

tiež som si myslela... :-)

povedali mi viaceri...napriek tomu som vazne nad niecom takymto neuvazovala. Asi kazdy mal kratkodobe stavy, kedy si hovoril, naco zit, nema to cenu, naco trpiet, trapit sa...ale preco hned taketo konecne riesenie?
Treba skusat aj ine... po zlom obdobi prichadzaju porijemne chvile a stoji za to pockat si na ne...:)

o ktorých by som povedala, že sa nemaju radi :-)
a tiež si myslím, že nás ešte všeličo krásne čaká...

casto je to pripravovane, ziaden skrat alebo rozhodnutie az v poslednej chvili a velmi casto je to aj dosledok depresii, ktore su zakryvane a nepodchytene, skryte aj pozornemu oku. treba sa o vsetkom rozpravat, komunikovat, vnimat a zaujimat sa. moj manzel bol svedkom najprv nevydarenej ale po desiatich minutach dokonanej... nemal sancu pomoct a zabranit... nechcem o tom...

i ked niekedy je pes :))) a psov milujem tiez :)))

poznala som ludi, co podchvilou hovorili o tom, ze ich nebavi zit, najradsej by sa zabili, dokonca nahlas premyslali, aku formu si zvolit. Ani jeden z nich (nastastie) to neurobil...
Zial, poznala som aj jednu starsiu pani, ktora nezvladla syndrom opusteneho hniezda, stratila zmysel zivota a dobrovolne odisla zo sveta, v ktorom si viac nedokazala najst miesto. napriek tomu, ze deti i vnucata ju milovali...obesila sa...

tak to sme na tom rovnako... so psami aj životom :-))

aj ta pani keby vyhladala pomoc odbornika tak mozno by sa dalo predist takemu smutnemu koncu. to co popisujes je velmi caste a mnohe to podcenuju, este stale je u nas tabu obratit sa na psychiatra vcas. a je to skoda. ved aj zapal priedusiek moze prejst do zapalu pluc a k este horsim stavom. a preco nemyslime na svoju psychiku? ved aj obycajna neuroza moze skoncit pri tazkej depresii ked sa vcas nezastavi.

ale mne nedá len s Tebou súhlasiť...

liecila sa u psychiatra, neurologa, internistu...nebolo tej moci, ktora by jej vratila volu zit...nechcela von, nechcela za vnucatkami, nechcela nic, len zomriet...tie oci vidim doteraz...ich pohlad uz bol niekde za nas...

naozaj uz sa len tazko zvlada. smutne a pocit bezmocnosti pre tych co su nablizku je velmi tazky. pamatam, ako manzel prezival to, co videl na vlastne oci. este dlho po tej udalosti sme sa k tomu vracali aby sa vyrozpraval, aby co najviac pocitov dostal zo seba.

Aktuálna situácia je teraz u syna jedného známeho.
Zachránili ho proti jeho vôli, v nemocnici robili čo mohli, ale bez následkov to nezostane. Chalan je vysokoškolák, život zdá sa pohode,(možno pre okolie),mal dokonca frajerku (vzťah OK) a nikto netuší, prečo......
Bol to už jeho tretí pokus a nechce spolupracovať ani s psychiatrom. Nechce, aby sa ním ktokoľvek zaoberal a strácal čas, vraj sa o to pokúsi znovu.
Nechcela by som zažiť také pocity a beznádej, ktorú teraz musí prežívať jeho rodina.

že nadpriemerne nadaní ľudia a ľudia s výnimočnými schopnosťami bývajú akoby náchylnejší k takýmto činom. Z blízkej rodiny sme takto stratili mimoriadne nadaného mladíka, mal 18 rokov keď sa to udialo.

ludia s vynimocnymi schopnostami maju castejsie problemy vysvetlit sa , takze byvaju nepochopeni a nepochopenost znamena osamelost. Okrem toho venuju sa vynimocnosti na ukor seba a socializacii.

bohužiaľ je to tak, ako píšete...

Ahoj, tak rýchlo píšeš, že Ťa nestíham čítať. :-)) Ale jedným dychom musím povedať, že na veľmi zaujímavé témy z nadhľadu múdrej, zrelej dámy, z podhľadu roztopašnej dievčiny... Musím si nájsť viacej času a v kľude si Ťa prečítať. :-))
Ale k dnešnej téme, veľmi ťažkej. Posledných 5 rokov z mojej blízkosti týmto spôsobom odišli dvaja muži v zrelom veku, pani cca 40 ročná a rok pred ňou jej 17 ročný syn. Až na jedného som ich poznal veľmi dobre. Dodnes som ich nepochopil prečo svoje nemalé problémy riešili až takýmto krajným spôsobom. Možno moje problémy v živote neboli tak obrovské, alebo som mal dostatok sily ich zo seba striasť, odhodiť... a oni nie. Zmeniť skupenstvo z pevného na čisto duchovné som chcel kedysi aj ja. Mal som 19 rokov, a bol som zavretý v kasárňach s neskutočne tupým okolím! Nebolo z tadiaľ úniku, len držať hubu a krok, zatínať zuby a čakať až nastane čas, kedy jej veličenstvo Tuposť bude mi musieť otvoriť bránu a ja budem môcť odtiaľ vyletieť. A vtedy som uvažoval, ako by som to urobil, keby som to už nevládal niesť. Vymyslel som svoj recept na (ne)prežitie. Oblečený vo vojeskom mundúre armády socialistického Československa preplávať Dunaj. A to v ktoromkoľvek ročnom období, v zime, v lete, skrátka, keď by to na mňa "prišlo". Ak by som nepreplával, mal by som krásny pohreb na štátne trovy. Tí magori Tupý by možno spravili zo mňa ešte aj hrdinu a povýšili by ma in memoriam. No a ak by som preplával, otvoril by sa mi nový svet a začal by som žiť úplne nanovo. Ovšem za celý čas to na mňa "neprišlo" a tak som nebrúsil nosom dno Dunaja, ale ani sa mi neotvoril nový svet. Našiel som krásu v tom našom, slovenskom a dnes som rád že dýcham, teším sa zo života, milujem, teda okrem mnohých ľudí aj život ako taký.
Ale je pravda, že niekedy tým "hore" občas závidím. Hanka mi začiatkom roku poslala nádherné fotky z hôr. Skrátka bola inverzia a nelenivý ľudkovia, ktorí sa dostali nad hranicu hmly uvideli a nafotili neskutočnú krásu. Zasnežené kopce zaliate slnkom a pod nimi perinkou hmly a oblakov prikryté doliny. Veľkosť ducha vynesaná nad oblaky, trápenie, bolesti, závisť, násilie... schované hlboko pod perinou oblakou. No a tento pohľad tým "hore" závidím, majú ho každý deň. Duch pozdvihnutý, ostatné kdesi v hlbinách.
Prajem Vám všetkým krásny deň. :-))

ale keď niečo napíšeš, tak ...
Prajem aj Tebe krásny deň a vďaka za tento dlhý koment... :-)
zaujal ma najmä Tvoj "plán" na prekonávanie samovražedných myšlienok. Ja tu mám blízko len Malý Dunaj, to by som to mohla zvládnuť, keby raz náhodou... :-)

Pevne verím, že ani ten najmenší z Malých Dunajov nebudeš musieť nikdy takto použiť. :-) Z Tvojich roztancovaných písmenok mám dojem, že Ty si "za vodou" už dávno. :-))

a už len preto robím všetko preto,aby som sa jej vyhla..nemam rada zbabelych..ani slabych nie...

radšej zomrieť na bojisku..ako vlastnou rukou..

...niekedy totiz tak strasne neboli iba zub, ale cely clovek. A psychicka bolest moze byt horsia ako fyzicka.

ten človek, na ktorého som včera myslela by sa dal nazvať rôzne, ale zbabelcom isto nie...
To o zbabelosti určite nebolo...

Naozaj myslíš, že je to také jednoduché, ako vytrhnúť zub?

Ale súhlasím s tým, že psychická bolesť môže byť horišia ako fyzická. Možno dodám, že asi väčšinou je horšia :-(

A čo tanec spoza vody? :-)))

...vytrhnut si zub. Sam sebe. A zbabely je ten co si ho nevytrhne.

fakt..čin hodný silných a odvážnych egoistov..

ved..čo na tom,že svoj problém presunú na iných..?

ved..nech sa zabiju aj oni..že?

nedostatocna hladina serotoninu => depresie => dlhodobe depresie => absolutna strata potreby zit => zbabelost ? hm ...

a pak už urobi jedine možne..necha sa tým hnojom zahadzať..

pud sebazacchovy - najsilnejsi pud
zabit sa - jednoduche ? hm...
presunutie problemov na inych ? .. to si snad nemyslis , ze niekto bude zit , ak neche a nemoze , aby tebe a inym spravil radost, kes sam ziadnu neciti ...
jedna perla za druhou

tvoje riesenia, ktore vnimas vdaka dostatku serotoninu, su cloveku ktory ho dostatok nema uplne cudzie .
To je ako keby si niekomu bez noh, hovorila sak utekaj ne , lebo ty ich mas ..

pocuvam nazory ludi na takuto vaznu temu, ktori nemaju o tom ani sajnu.... vyjadrovat sa ku kazdej teme, len aby som za kazdu cenu nieco povedala, tak na toto mozem dostat aj alergiu

na dobrovoľný odchod zo života, nemôže ani len tušiť, o čom je samovražda, čo všetko sa za ňou môže skrývať...

Tam kdesi možno hľadať fyziologickú príčinu...

máš pravdu... pre všetkých, ktorí ostávame je tento skutok len jednou veľkou otázkou...
a myslím, že čiastočne aj pre tých, ktorí sa ňou už vo svojej mysli zaoberali...

môj predošlý koment je adresovaný osobitne missellie, ktorá sa vo svojich komentoch vyjadruje o samovražde mimoriadne necitlivo, ak už nechcem rovno povedať, že hlúpo... :(

....pretoze predchadza roznym hlupym sebevrazdam, vykonanym z chvilkoveho rozmaru. Ale aj tak si myslim, ze sebevrazda nemusi byt vzdy egoistickym cinom, ale moze byt niekedy aj cinom altruistickym, napr. keby ju vykonal masovy vrah vo svojej "svetlej" chvilke, alebo smrtelne chory clovek, ktory je na obtiaz sebe i inym a sebevrazdou problemy nepresuva na inych, ale ich im zoberie.

Ani s essence nesuhlasim i ked chapem. Blog nikto nebere prilis vazne, preto tu ani ziadna tema nie je prilis vazna...... preto si nanecisto mozno prebrat cokolvek, aby o tom nemusel clovek zacinat premyslat az vtedy,ked sa clovek stretne s realitou.

(pre mňa) znamená prijať jej necitlivý a hrubo zjednušujúci spôsob uchopenia problému samovraždy.
samovražda je príliš vážna vec na to, aby sa o nej trepalo do sveta slovami, ktoré človeku zídu prvé na jazyk.
spôsob, akým sa k samovraždám vyjadrila missellie, dôrazne odmietam..

..na zaklade hrubo zjednodusenych nazorov. Aspon pokial to poznam z vlastnej skusenosti. Preto je tento hrubo zjednoduseny nazor Missellie dobry, lebo stale ponechava moznost dalej sa rozhodovat na zaklade jemnnejsich a komplikovanejsich nazorov. Je teda z tych hrubych a zjednodusenych nazorov najlepsi mozny.... i ked niektoremu potencionalnemu samovrahovi moze ist svojou hlupostou na nervy a bude mat opacny ucinok.

ale súčasne aj hrubý a mimoriadne necitlivý.. práve táto jeho stránka je pre mňa neprijateľná, nie posolstvo "nesiahajte si na život, bojujte"

ale vacsinu sebevrazd vykonaju ludia, ktori maju vazny psychicky problem a ti Ti na recicky o zbabelosti kaslu, kedze pud sebazachovy sa u nich tazko hlada, ak vobec este nejaky maju. A "rozne hlupe sebevrazdy" vzdy boli a budu, pokial mladi ludia nebudu mat mat hmatatelnu predstavu o buducnosti. A to je tiez diskutabilne, ze ci je to len ich chyba, ked ta predstava chyba.

a to, že samovražda zďaleka nemusí byť a ani nebýva len o individuálnej zbabelosti a slabosti..
samovraždy často bývajú vyvolávané javmi, za ktoré sú (spolu)zodpovední mnohí ľudia, obklopujúci (potenciálneho) samovraha.. a tá (spolu)zodpovednosť môže mať rozmer skupinový, komunitný, celospoločenský, možno dokonca až civilizačný...

kto tu zanechá svojich príbuznych v zlej životnej situácii..kto im ešte priloží k ich už existujucim problémom aj bolesť zo straty..

prepáčte,že sa mi nezdá byť obrovskym humanitným činom ukončenie niečoho,čo máme...

na onkologických oddeleniach bojuju o svoje životy..mimo nich ich zatracuju...

a prečo?..lebo je to oslávenia hodne..

vieš hogo..niekedy treba byť hrubo realny na to,aby si odvrátil od najhoršieho..

ak uvidiš človeka stáť na okne najvyššieho poschodia..čo mu povieš?

"skoč..lebo to je odvážne a silne..všetci ťa budu za to obdivovať..skoč.."..?...môžeš..ale..ja sa pod to podpísať nemôžešm..

na to,aby som mohla,si život až príliš vážim..aj ked je sviňa..aj tak..

voči ktorej nemáš nielen pochopenie, ale ani elementárnu citlivosť.. za dosiaľ neprekonanú korunu Tvojich paušálnych názorov takéhoto typu považujem Tvoj výkrik, že isté ženy by si zaslúžili zašiť lono.. takýto názor sa vari už nedá ani komentovať, a to ja som pripravený komentovať skoro čokoľvek...

takže..nenúť sa..

tiež je kopec vecí,ktoré si prezentoval a ja s nimi nesúhlasim..len..jeden obrovsky rozdiel medzi nami mi nedovoluje klesnuť na tvoju úroveň..

budiž..svoje nazory kvôli tebe meniť nebudem..to som si ista..)))

a inak..reagoval si ty na mna..tak si nefandi..jo?..)))

ake jednoduché..))))

mno fyziologickeho ... nebola by som si tak ista kolko ludi sa s tym rodi ako s poruchou, vzhlaodm k tomu , ze na svete sa to hemzi poruchami jedna radost. A ti ostatni...
A ak uz fyzicka porucha je , a jej poskodenie sa nahradza akurat antidepresivami . Psychiatri co viem moc efektivni bez antidepresiv so svojimi pacientmi nesu. Z toho mi vychadza, ze malokto vymyslel, nieco ako nefunkcnu masinku "prinutit" mysliet, ze chce byt funkcna.
A ak to nikto dostatocne efektivne nevymyslel, to pre mna znamena, ze to dotycni myslitelia nepochopili. Takze sa mi zda neze zanedbatelne ale zakladne pochopit "mozog v jeho prostredi" (u cloveka s depresiami) . Tkaze mno fyziologickeho ...
Recicky su krasne , ale tam kde im rozumeju.

cele..

sygon..takého,čo nechce žiť spútať s tým,čo žiť chce..možno by stačili 3dni..možno dlhšie..

a pak si začne važiť to,čo má..aj ked to nechce..

mno uplne tak ista by som si tym nebola, ale aj to je napad a mozno dobry . Anorexiu trebars nevyliecis aj keby si dotycneho priputala k papkacovi na par mesiacov. Takze neni som si ista, ci hupsa depresia z voza za tri dni.
Ale Coelho v svojej Veronika sa rozhodla umriet, to tiez celkom zaujimavo pojal. Neviem, ci si citala, tam zase psychiater oznamil smrtelnu chorobu sebevrahovi a postupne ho dopoval liekami na davenie a tak, ktore mu prinasali celkovu slabost, proti ktorej casom samovrah chcel bojovat .
Pff, nefim, ja by som sa nezabila, aj ked som nad tym dumala.
Lebo neviem jak je to s posmrtnym zivotom a karmou a tak .
A recyklovat svoje chyby sa mi nechce. A ani tych sposobov ako sa bezpecne odpravit neni tak vela .
Ale tak pozde v noci, po par dnoch nevyspatia sa ovlada tazsie, a spanok (malo) siaha na serotonin a celkovo na chut zit, nuz tak sa s tou myslienkou viem celkom hrat. A predstavit si , ze to pocitujem konstantne , hm , asi uz by som sa v sposoboch vyznala viac.

....rozhodnut spachat samovrazdu? Je samovrazda nutne iba nieco chore? Bola Shakespearova otazka "Byt ci nebyt..." chora? Ked Alber Camus napisal, ze v skutocnosti je len jedna zavazna filozoficka otazka, a to otazka sebevrazdy, bol chory? Nemoze byt niektora samovrazda javom takym "prirodzenym" ako je "prirodzena" smrt stareho clovek?

do tejto kategórie spadá aj otázka etickej, právnej a praktickej prijateľnosti eutanázie.
táto téma by si zaslúžila samostatný článok a samostatnú diskusiu/polemiku.

Myslim, ze "prirodzene" by bolo, keby dusa prirodzene umierala . Akt samovrazdy nezabija podla mna zvacsa primarne telo ale "dusu" .
Podla mna kedysi davno bol sulad medzi smrtou fyzickou a psychickou , nech je dalsim stadiom smrti duse cokolvek . To vnimam ako prirodzenu smrt. To co je dnes nazivane smrtou uz zdaleka prirodzene nie je.
Takze rovnako neprirodzena mi pride aj samovrazda.

"kedysi davno bol sulad medzi smrtou fyzickou a psychickou"?
ako taký súlad vyzeral prakticky?

zalezi jak sa na zivot divas.
Ak sa divam, ze smrt duse je len zmena "skupenstva" , je samozrejme, ze telo,ktore neni stavane ako perpetu mobile jedneho dna dojde do svojej finalnej rovinky. Vzhladom k tomu , ze prejav duse sa mi vidi viazany na fyzicno , fyzicno sa stava nedostacujuce. Predpokladam, ze je mozne umriet , opustit telo , aj bez samovrazdy, pravdepodobne tuto moznost dokazali ludia, o ktorych sa vravela, ze odisli umriet (indiani, rozne kmene, aj mnho starych ludi v sucasnej civilizacii) . Vedeli, kedy telo je v stadiu, ze je hodno ho opustit, po pripade ho neni potrebne uz do levelu , v ktorom sa dusa nachadza.
Telo ma vyhody aj nevyhody samoze.

Ak dusa neni zmena skupenstva, a smrtou sa konci existencia cela, teda dusa je viazana na fyzicno , neni energiou, ktora sa transformuje do dacoho ineho, je jasne ze dusa starne s telom, pretoze ho pouziva.
-V tom pripade , by clovek umrel , keby umrelo jeho mentalno, prirodzene v prirode.
- Na druhej strane, clovek podla mna uz natolko nepocuva vlastne telo, ze je jasne , ze nedokaze rozpoznat ani cas , kedy odist. Pretoze sa za zivot predcasne zdevastuje. A tak predlzuje zbytocne alebo predcasne skracuje strachom zo smrti.

Takze tak , keby som si to vymyslala detajlnejsie asi by to bolo presnejsie, toto je prvy a posledny nastrel. Lebo dnes sa mi nedari.
A asi je chybny , ale co na tom, ja viem, ze zomriet sa da v sulade s dusou , nech je to cokolvek, len zatial neviem, ci toho budem schopna.

a tu istotu samovrah nemôže mať nikdy..

a inak..hogo a ostatní..ak ospravedlnujete samovraždy len z pohladu toho,že daný človek je v zlej psychickej situácii,máte tolko pochopenia aj pre tých,čo presne z týchto dôvodov zabíjajú iných?..

počkam si na odpoved..

je mi totiž dokonale cudzí (čím nechcem povedať, že nemôže odpovedať skutočnosti či pravde).

v druhom prípade, kedy duša nie je zmena skupenstva, ma zaujalo, že o vzťahu duše a tela uvažuješ tak, akoby duša bola primárna, akoby telo „používala“, a za smrť človeka považuješ odumretie duševna.

mne je bližšie uvažovať o duši ako o (podstatnom) prejave tela a za smrť človeka považujem odumretie tela - zánik duševna sa mi javí ako dôsledok zániku tela.

keď mi vysvetlíš, čo pre Teba znamená "ospravedlňovať samovraždy" a keď mi ukážeš, kde vo svojich komentoch samovraždy ospravedlňujem.

predpokladám,že ked si sfúkol tak radikálne môj názor,tak že ty ho máš..

či si ho sfúkol len preto,že je môj?..))

takze choroby nemaju psychicky povod ?

to neznamená, že duševno naň nemá vplyv.. určite má, a nielen na vznik chorôb.. myslím si, že duševno môže telu spôsobiť aj smrť (strata vôle žiť).

ale necitlivý a hrubo zjednodušený postoj k samovrahom (zbabelci.. nemám rada zbabelých.. ani slabých nie).

zadlžím sa?..no a čo..práásk..gulku do hlavy..

opustí ma manžel?..no a čo..hodím sa zo skaly..

mám zdravotný problém..nič sa nedeje..veď..rýchliky chodia..bum..a je po problémoch..

takuto reakciu si odomna čakal?..tak to bohužel..to sa nedočkáš..

a mať pre neho ako ľudskú bytosť pochopenie neznamená, že jeho (ne)dokonaný čin schvaľujem či podporujem, a neznamená to ani to, že toho človeka mám za machra sveta, že ho obdivujem, že si ho beriem za vzor...
prepáč, no z môjho pohľadu uvažuješ jednorozmerne a čierno-bielo.. takýto prístup ma veľmi neoslovuje a uzatvára debatu či polemiku...

je dosť zhadzujúce označenie. je v ňom hodnotenie niečoho, čo je vlastné každému. radšej teda hovorím o strachu. aj keď zbabelí sme niekedy všetci, lepšie znie, že "máme strach" :-)
nuž teda, strach ako možnú príčinu samovraždy vidím nie krátko pred ňou, ale na začiatku cesty k nej. vtedy, keď na ňu človek ešte ani len nepomyslí. strach zo seba samého, z reality vnútornej i vonkajšej. umáranie sa pre problémy vo svete chémie (existenčné, emocionálne) potom celkom prirodzene vedie k depresiám a v extrémnych prípadoch k úplnej neschopnosti racionálne posudzovať. toto sa môže stať úplne každému, kto žije prevažne chemicky a keby som samovražedné správanie odsúdil, poslal by som k čertu prakticky celé ľudstvo :-)
pozn.: so samovražedným uvažovaním mám osobnú skúsenosť. síce len pomerne krátkodobo (aj s prestávkami asi pol roka), ale predsa len som mal tak možnosť pozorovať ho nesprostredkovane a priebežne aj neskôr rozobrať všemožné detaily. okrem toho som bol svedkom niečieho pokusu a účastníkom rozhovoru pred i po. jeden ťažší prípad, vyznačujúci sa značnými výkyvmi (v závislosti od užívania chemických liečiv) sledujem už vyše roka.

a tu asi vznika to nedorozumenie..z môjho pohladu..

inťo..strach a zbabelosť..je medzi nimi velká priepasť?..

strach riešiť problémy plodí zbabelý utek od nich..či nie?..neviem..ja nie som psycholo..a ani nechcem byť..ale..laicky mám taký pohlad..tak mi ho zmente..

tiež mam teraz manželsku krízu..a co?..moja smrť by to možno vyriešila..pre mna..pre manžela..a čo moje deti?..

čo so mnou?..vyhovoriť sa na depresiu,alebo riešiť problémy?

slovo "potenciálny" som dal do zátvoriek, čo značí, že nehovorím LEN o potenciálnych, ale AJ o potenciálnych.

strach a zbabelosť sú vella mójho asi ako momentálne zaostalý a sprostý :-)

u tých ostatných šanca nie je..tam je to konečna..jednoduché zlyhanie..prečo sa brániš priznať to?..

už je o inom,že nie sme všetci rovnako vybavení silou a schopnostou..

ale..nemôžeš poprieť,že samovrah nemal ani jedno,ani druhé..

ako to aplikuješ na strach a zbabelosť..?..)))

nekomentujem

a ešte jedna mala rada..

aj ked je nazor,s ktorým sa nestotožnuješ..nikdy ho vo verejnej diskusii nezosmiešnuj..nikdy nevieš,kedy sa ti to vráti ako bumerang..

a to ti píšem vážne..)))

a že nekomentujem Tvoj koment zo 17:59 znamená len toľko, že sa nechcem ďalej podieľať na zjednodušených postojoch, ktoré do našej polemiky vnášaš, a že ich už nemám potrebu komentovať.

v podstate je mi to jdno,čo si...

a do VAšEJ polemiky vnášam iný postoj,ako tu všetci mate..preto máš problem dalej polemizovať..

toto som postrehla už dávno..ale..nevadí...viem s tým celkom slušne žiť..)))

myslel som to tak, že kým momentálne zaostalý je akože politicky korektné, sprostý (na toho istého človeka) vyznieva sprosto :-)) strach má každý a väčšina sa nad tým nepozastavuje, ale zbabelec už je odsúdeniahodný výnosom OSN, pápežskou encyklikou, fatwou z alfa kentaurí aj bežnými smrdelníkmi :->

si zabudol,že ja len obyčajne prostoduché dievča z východu..)))

jeden z východu, iný zo vchodu... rozhodne oboje lepšie ako zo záchodu. a na tom sa už dá stavať :-) takže o nič nejde, chcem tým povedať.
s tým, kto má strach, skôr súcitia alebo ho nanajvýš vysmejú, ale na zbabelca prstom ukäzujú.

skrátka..pre samovraha..dokonaneho samovraha nemám pochopenie..

pre potencionálneho ešte..ale určite mu nepoviem,urob to,pretože to je znak odvahy..skôr sa mu budem snažiť vrátiť chuť do života..

akýmkolvek spôsobom..))

16:43 "za smrť človeka považujem odumretie tela - zánik duševna sa mi javí ako dôsledok zániku tela."
17:02" myslím si, že duševno môže telu spôsobiť aj smrť (strata vôle žiť)."
Som rada ze si si vyvratil prve tvrdenie.
Lebo tie dvaja javy sa javia ako vzajomne sa ovplyvnujuce . Za idealneho predpokladu by teda mohli prebiehat v rovnakom case ;)

hm, tak ja hej

takže svoju vstupnú hypotézu upravujem takto:
telo a duša sú dva súčasne sa uskutočňujúce prejavy jednej a tej istej podstaty.

dokonaného samovraha by som celkom určite izoloval od spoločnosti. on nikoho nechápe, jeho nechápu... no dá sa takto spolu žiť?

práve si mi pripomenula, ako som si už dávnejšie na jednej zoznamke vzal na paškál istú ženu. nepovedala to po lopate, ale jej inzerát aj profil boli aj tak úplne jasné. teda vlastne temné. začal som si s ňou písať a potvrdilo sa, že myslí na samomordung. potom som si s ňou vymenil celý rad riadne dlhých sms, kde som jej vysvetlil pár vecí po dobrotky a keď začala skuvíňať, aj po zlotky, až napokon našla silu pokračovať a odvtedy mi raz za čas poslala nejakú žartovnú správičku. hádaj, aký som mal z toho pocit? :-) takže hej, dokopem k životu, len si ho musím otvoriť.

ak by boli prejavom tej istej podstaty , umierali by naraz, jak sa ale zda , neumieraju.

Udrzis telo pomaly bez znamky mozgovej aktivity na zive. Naopak mas uplne culeho ducha v uplne meravnom tele. Je otazka casu, ktore akoby umrie skor.

Nuz opat sa mi to nezda .

dokonaneho samovraha už nemusiš nič..separuje sa sam..tam niekde na cintoríne..a neviem ako v iných mestách..tu aj na cintoríne maju svoj vlastný kútik..

kedysi sa pochovávali mimo cmitera

v úplne meravom tele asi nie. mozog musí byť aktívny :-)
otázka je, či život tela bez mozgu je životom, keď ho treba udržiavať umelo.

esteze ta mam :) a co ked mozog mysi byt aktivny, len aby ludia vedeli ze dusa funguje , ha ;) ?

čo znamená "udrzat telo pomaly bez znamky mozgovej aktivity na zive"? čo je "uplne merave telo"?
pokiaľ viem, medicínsky je smrť človeka definovaná ako zánik mozgovej činnosti..
iste, do tela "mŕtveho" človeka možno pumpovať krv a živiny a udržiavať tak "nažive" bunky jeho tela..
no je toto ešte život človeka? nie je to už len život buniek jeho tela?

pardon si mysleli, nie vedeli , boooze .

existenciu duše nepotvrdzuje...či hej? skôr naopak...

mne je v podstate jedno ako sa to nazve, ci meravy, polomeravy, skoro mrtvy alebo primrtveny , dokonca mi jedno ci je to mentalne alebo fyzicky, lebo pojem duse , psyche, vedomie nemam jasne vymedzeny. Neviem, co je po smrti ani na co zijeme, takze je to f podstate len polemicka hradka pre mna.
Kazdopadne si tak teraz citam o klinickej smrti a tak, no a rozmyslam . Tot vsjo.
A nevnimam ako smrt zanik mozgovej aktivity, predpokladam , ze ked niekomu umelo udrziavaju na par minut chod srdca, tak pri simulacii k zaniku mozgovej aktivity nedojde.
Takaze coho smrt to je , duse ?

mno pre mna celkom zaujimavo naznacuju pojem existencie duse ako duchovneho tela nezavisleho od fyzickeho , prave pripady astralneho cestovania, alebo klinickej smrti.
Isteze v oboch pripadoch by mohlo ist o halucinaciu, ale ono aby pocas halucinacie niekto vnimal realitu celkom presne, je zaujimave.
Idem citat :)

celkom dobre vysvetlená ako strácanie funkčnosti mozgu...aj som si robila poznámky, hodím to sem...raz :(

závidím ti to čítanie och och...

si predstavujem približne ako vzťah medzi motorovým vozidlom a palivom.
telo je vehikel a duša palivo (životná sila) s tým, že „hmotná“ podstata tela a duše je rovnaká (DNA).

klinickej smrti, "astrálneho cestovania" nepotvrdzuje existenciu duše mimo tela ;)

čítala som o mnohých predstavách vzťahu duše a tela...človek je v tomto dosť obmedzený, nevyhnutne uvažuje dvomi smermi, buď nadraďuje jedno nad druhé (teda uznáva len existenciu jedného z nich) alebo hovorí o nejakom vzťahu oboch...mňa neuspokojuje ani jedno riešenie...

hm, ja by som nahradila slovo palivo, vodicom, dokonca by to celkom presne zacalo popisovat ako to vnimam. Pouzivam dopravny prostriedok s urcitym inymi vlastnostami v svoj prospech za urcitiym zamerom. Ale ani zdaleko to neznamena, ze ako vodic, ovplyvam vlastnostami svojho vozidla . Ze su mi vlastne. Takze napr. nemozem ist 130 km/hod, neviem blikat a tak.
Vodic bez tela . Akoby vozidlo slo same . Hej no to.

Nemyslim, ze su stejne, naco , redundancia je zmyselna, len v pripade invazie .

ktorý integruje vozidlo a palivo.. dáva tomu celému zmysel a cieľ.. vodič je vlastne metafora mozgu.

no potvrdzuje je prezitok, ze ? Teda neviem jak teba ale mna by akoze momentalne vycestovanie do Norska, s telom v Prahe presvedcilo.
Taktiez by ma presvedcilo, keby som umirela a vyleitla by som z tela.

Mozno niekedy precitam, aj ked stracanie funkcnosti mozgu, ma prave nejak nebere ako fakt. Mozno keby si to inak sformulovala. Je jasne , ze ked kolabujes, funkcnost sa straca.

Pre mna je zaujimave, ale nieco, ine .. a to fakt, ze v tele, ktore skapina od bolesti, umorene , utrapene, doranane, sa zrazu zobere taka forma nefunkcnosti , ktora je popisovana ako nesmierny pocit vsadepriotmnej lasky, porozumenia, kludu..
Vies mne to nepride o tom, ze nieco prestava fungovat, ale ze zacina fungovat nieco ine.

alebo na druhej stranej uvažovať o duálnej rovnocennosti?

vodic je metafora mojho ponimania duse. palivo je ore mna metafora mozgu, alebo krvi ..
Ale je to v skutku jedno.

pocit vsadepritomnej lasky, porozumenia, kludu nemusí byť príznakom vzniku niečoho nového, ale len ópium, ktoré "duša" "užije", aby sa zbavila bolesti a strachu zo zániku.

prajem krasny vecer, dia, hogo , into zmizol niekde

a vy ostatní..prepáčte,že som sa zase votrela do VAšEJ polemiky..

už som :-X..))))

mi nesedí to, že mozog je vývojovo veľmi mladá štruktúra.. veď palivo musia mať aj veľmi primitívne formy života, u ktorých niet o mozgu ani vidu, ani slychu...

ja tiež nie som na vedecké dokazovanie, fungovanie človeka bezozvyšku určite nevysvetlí, no pôsobí dôveryhodnejšie, najmä, ak sa opiera o experimentálne dokázané fakty...

ľudské zážitky o oddelení duše od tela nijak nepotvrdzujú jej nezávislosť...rovnako sa moje duševné "ja" dostáva na mnohé miesta aj vo sne, robí neskutočné veci...a pritom to prežívam ako skutočnosť...je to ilúzia, to, či jej uveríš, záleží pravdaže na tebe rovnako, ako keby si uverila nejakému kúzlu, ktorého podstatu (trikovú) nepoznáš :)

hogúšik, veď to, inak uvažovať nevieme a mňa hlboko zakorenený dualizmus, nech o ňom uvažujeme akokoľvek, neuspokojuje :/

a nevie, kam skôr.
mozog ako palivo? prečo palivo? šak ideme na eletriku, ne? wyslúžilec správne pripomína, že popri ľuďoch existujú aj baktériofágy. tam mozgu niet, ale prúd je určite. a čo poviete na predstavu mozgu ako pomerne dokonalého zrkadla, ktorého vývoj si živý organizmus vyboxoval?

aj tú predstavu o ňom :)

to mi celkom nesedí, lebo zrkadlo len odráža podnety, kdežto mozog ich zložito transformuje, vie oneskorovať i predikovať, generovať a vysielať vlastné obsahy atď.
mozog mi skôr pripadá ako priesečník telesna, duševna a vonkajšieho kontextu, ako kompjuter či umelá inteligencia, ako poradca a supervízor.

je to skôr pokrivené zrkadlo, vďaka ktorému "si myslíš", že je mozog priesečníkom Vonkajšieho i Vnútorného, Duševna aj Telesna...vďaka ktorému "si myslíš", že existuje niečo a jeho opozitum...akoby sme pri (seba)uvedomovaní stáli v odstupe od seba samých...a myslíme si tiež, že je niečo mimo nás, čo môže existovať nezávisle...samá negácia, hm...

veď vravím - priesečník alias zrkadlo :-) ale nie, to zrkadlo je naozaj veľmi zjednodušené :-) ale keď je priesečníkom toho, čo spomínaš, nevyzerá to potom tak, že mozog spracúva podnety pomocou niečoho, konkrétne toho duchovna? ak je mozog (aj s telom) analógiou hardvéru počítača, v ktorom je povkladaný nejaký softvér (všetky info, ktoré za života získa + biosové automatizmy, natvrdo napálené od narodenia), potom by sa možno hodil ešte niekto, kto tento komplex obsluhuje. ten, kto ťuká a myší a hromží...

budem o tom rozhutovať :)

zrkadlo nemusí byť pokrivené. úplne stačí, keď predeň nastaviaš skrine a stojany na vešiaky aj so šatstvom. a je tu ešte jeden potenciálny zádrhel: aj keď sa ti podarí predrať cez všetko to haraburdie (inak užitočné, ale v tejto chvíli prekáža), možno zistíš, že zrkadlo je celé okakané od múch. tie detičky (ale iba tie), ktoré žijú v emocionálne príjemnom prostredí, majú iba malilinké skrinky a muchy sa k ich zrkadlám nemali ako dostať (práve vďaka tomu prostrediu). celkom iste by si sa čudovala, keby si vedela, ako ony vnímajú realitu a čo všeličo o sebe i o druhých vedia :-)

kto mozog obsluhuje???

prečo hovoríš o NEZÁVISLEJ existencii niečoho? nemyslím si, že duchovno je nezávislé od telesna. potrebuje ho, aby sa mohlo prejavovať, takže je závislé. samo o sebe nemá vôľu, a preto sa nemôže pre nič rozhodnúť. a načo by mu bolo len tak existovať, keby si nemohlo vychutnávať pocity, zmysel to života? :-)

aj by som to rada vedela, no myslím, že im to zrkadlo veľmi skoro okakajú dospelácke muchy :))) keď im hovoríme, že toto je takto a hento inak...

pokrivené preto, lebo nemám istotu, že si uvedomujem všetko tak, ako je to v skutočnosti...och, ale zase je to komplikované tým, čo je skutočnosť :)) resp. mozog selektuje a upozorňuje na isté veci (v závislosti od toho softvéru a toho, čo som doň vložila ja :P )...

mám info o svete, ktoré je skresané tak, aby som s tým info mohla žiť a len do tej miery, aké je to zrkadlo veľké :)

aspo takto dumám ja...

jasné, dia. v mojom prípade je to Cjkôôloi§l.,mjlôlkáýáíážéíéíí8898éíé=é´JHjjkjjkhhklôkôlýýýžýé78Pjkl9ágllk§ôôkž6 :-)))

ja si dokonca ani nemyslím, že existuje niečo ako rozdiel medzi dušou a telom...to som reagovala na sygoninu predstavu o nezávislej duši...ak som ju správne pochopila :)

"keď im hovoríme, že toto je takto a hento inak..." nie sú kakance, ale tie rárohy. kakance sú odrazom bolesti, utrpenia. to, čo môže rušiť vnímanie, sú teda naučené poznatky (vrátane výchovy) + myšlienky o nepriazni života

predpokladajme teda, že duchovno je výpotkom tela (ak som ťa pochopil správne). boli by sme teda takými lepšími počítačmi. umelou inteligenciou, ktorá dokáže rozhodnúť napríklad aj o tom, že sama seba vypne?

dnešná časť bola okrem iného aj o autosugescii, doteraz som nepočula, že by sa niekto dokázal "vypnúť", telo sa snaží asi prirodzene brániť predčasnému vypnutiu...aspoň myslím :/

a ak by bolo duchovno výpotkom tela, bolo by niečím podradením...tak to označenie "výpot" pôsobí...ak však predpokladáme, že sme na najvyššom stupni vývoja oproti iným organizmom (nad čím by som možno tiež pochybovala), tak by to aj prichádzalo do úvahy...ako niečo neskôr vytvorené...

ak nie výpotok, potom ako si to predtým myslela?
škoda, housa som dnes neoné :-(

ale to je také manuálne samovypnutie :) vidíš? práve mi napadlo, že ako navzájom spolupracujú to, čo nazývame dušou a telom v momente, keď sa chceme vypnúť :)) ak je aj duša neskorším výpotkom, potom je aj dosť silným a je divné, že má toľkú moc nad telom, ktoré je vývojovo staršie :)

a nehovorila som o presnej predstave duše a tela...ja ju ešte nmám vytvorenú...:( na ktorom mieste som hovorila o výpotku abo ničom podobnom?

veď to - telo by sa potilo mimoriadne silne. skýta sa teda opýtka, či je vskutku vývojovo staršie. ale ak by bolo vývojovo staršie duchovno, ako sa prejavuje u baktériofágov? pripúšťam síce, že človek nie je vrcholom tvorstva (dokonca ani pozemského), ale...
jo, a vychádzal som z tvojho "ja si dokonca ani nemyslím, že existuje niečo ako rozdiel medzi dušou a telom..." :-)

cítim v nej tlaky a nevládzem :/až sa mi krúti...ak by sme zrušili rozdiel medzi D a T, určite by som nad tým neuvažovala tak, že by som jedno podriadila druhému...sú jedným...nie jedným na druhom :) alebo jedno z druhého a pod.

zatím toľko, šak sa sem ece vrátim a odhalím skýtajúce sa opytky abo sa opitkujem a už nič sa mi neskytne :D

dobrú nôcku inťúz a dík za milú filozofickú debatu ;)

je tu strááááášne veľa podnetov na premýšľanie :-)