zelená rusalka

Tebe sa darí nahliadať do starších kníh? Je to dobré, lebo človek retrospektívne si spomenie a nanovo precíti možno už zabudnuté, niekde v hlbinách svoje duše.

Básne som začal čítať až v neskoršom veku a čím ďalej, tým viac ma priťahujú. Na blogu si prečítam takmer každú. Je obdivuhodné, akými rôznymi spôsobmi dokážu prispievatelia vyjadriť svojimi veršami postoj k tej istej veci. A k téme tém, láske, nevýnimajúc...

básne majú schopnosť načrieť aj do tých najtajnejších hĺbok našej mysle... hoci o nich často vypovedajú v metaforách a musíme dlhšie dešifrovať ich význam...
Alebo si do nich vkladáme svoje myšlienky a pocity... hlavne preto mám poéziu rada ja, že ju konfrontujem s mojim vnímaním sveta...

podľa nálady, a vždy tam človek objaví niečo nové, niečo precíti iným spôsobom, podľa svojho rozpoloženia. Ja sa k básňam vraciam a rozmýšľam nad tými metaforami, a som si istý, že nie vždy ich pochopím, vysvetlím si ich po svojom. Práve preto je báseň krásna, lebo nemá dej, je to sumár myšlienok a pocitov...

ktovie, mozno ich raz najdem...a veru zisli by sa aj teraz:)))

tak je to...

mali by sme obnoviť tradíciu :-)))

a vlož si do kníh čerstvé :-))))

A Maco - díky. O tých básňach veľmi pekne "básniš". Vidíš, to ma ani nenapadlo, že báseň nemá dej... Možno niektoré aj majú, ale Ty si to vystihol presne...

nasťahovala do chalúpky, hneď v prvé ráno, keď som vstala, som išla do záhrady. Rástla v nej vysoká hustá tráva, neudržiavaná. Ja, znechutený veľkomestom, som si do tej trávy ľahla a ležala len tak, dívala som sa do oblohy - krásne sa tam prevaľovali mraky. Potom som sa otočila - a rovno pod nosom sa mi vynoril štvorlístok. Krásny, veľký. A hneď za ním ďalší a ďalší...
Od tej chvíle som vedela, že budem v chalúpke šťatsná. Vzala som si všetky štvrlístky a vložila ich do Rúfusovej zbierky Modlitbičky. K obľúbeným básniam. Doteraz sú tam...

a Maco sa tu skutočne krásne rozpísal o básňach...:-)

Maco...natlacim zelenych samolepiacich 4listkov a oblepim autiaky na parkoviskach...
Rusalka...ja aj neskororanny tvor hladam na lukach 4listky :)))

veď budem musieť i ja... v lete si tu niekde pri domčeku ľahnúť do trávy na štvorlístkové šťastie.
Lebo tu som zatiaľ žiadny nenašla... ale to bude tým, že som ani žiadny nehľadala :-)

môžme v lete vyhlásiť štvrolístkový víkend... kto z nás ich nájde viac :-)

:-)))

spomenula Milana Rúfusa a musím sa priznať, že na tohoto básnika mám slabosť. Patí k mojim najobľúbenejším. Je to pre mňa morálna autorita, človek s veľkým Č.

myslím, že by to mohla by to byť skutočne dobrá zábava...

PRI ZIMNOM POTOKU

Už nezurčí,
iba ticho stenká
a mrmle ako zo sna mľáda.
A jeho voda
ako Snehulienka
v sklenenej rakve leží
zakliatá...

Trpazlíčkovia nevyronia slzu
a pri tej rakve smutní nestoja.
Po hladkom lade veselo sa kĺžu,
vystrájajú a nič sa neboja.

Vedia tí dobre, čo sa na jar stane.
Zlé jablko jej z hrdla vyskočí
a Snehulienka zase z mŕtvych vstane.
A zase bude zurčať potôčik

:-))))

a čo tak nájsť báseň, v ktorej sa bude písať o štvorlístku?
Myslíš, že by sa nám to podarilo?

Zdá sa mi, e Seifert čosi má...

dúfam, že niečo nájdem :-)

:-))

sa objavilo v pravý čas... spí , čaká a potom príde, keď ho človek najviac potrebuje.. aj v podobe štvorlístka:))))

Ten štvorlístok vyvolal aj spomienku na niekoho?

idem o ňom práve teraz písať :-)

pekne som ich uložila všetky naspäť... aby boli poruke, keď ich budem čo najviac potrebovať :-)

niekto to šťastie má v podobe lístka, iný ... ale to už musí každý vedieť sám ,akú má to jeho šťastie podobu:)) pekný deň.