zelená rusalka

Už roky sa na jar venujem svojmu telu o niečo viac.

Naukladané pekne na kôpku, prevažujú nad mojimi životnými prehrami.

Často mi jej podoby doslova vyrazia dych.

Inšpirované Inťovým komentom na blogzine.

Ten pocit, ktorý prinášajú dni ako je ten dnešný.

Som rada, že som taká, aká som.

Určite ho dobre poznáte. Zjaví sa z čista jasna a nedá sa s ním nič urobiť. Nedá sa odohnať, ani ignorovať. Chytí sa a nepustí, pokiaľ na jeho odchod nenadíde ten správny čas.

Som veľká radolajda. Niekedy som však v radolajdosti celkom nevinne.

Obludnosť s ako manipulujú reklamy s masami je niekedy slovami neuchopiteľná.

Nemám rada ak niekto používa zdrobneliny. Akosi sú mi tieto slová proti srsti. Presne tak, ako nadbytočná dekoratívnosť v čomkoľvek.

Dnes sa tu tak krásne básni o láske a tak mi nedá nenapísať voľné pokračovanie série o tom, ako som začala vstupovať mužom do snov.

Jeden mne veľmi blízky človek ukončil kedysi dávno svoj život sám.

Ani na chvíľočku.

Nie je dôležité osloviť všetkých a zapáčiť sa.

Tak z toho mi je naozaj zle.

Spomienky, ktoré ma vždy prekvapia.

Dávno zozbierané.

Čakanie je niekedy veľmi príjemné.