„...telá a ich jednotlivé súčiastky si do určitej miery cením. nič vulgárne, ale ani žiadna veľká oslava. pomerne užitočné (mohli by byť aj oveľa viac, ale čo sa zabijem?) a niekedy aj príjemné a estetické. asi ako autá.“ (Blogzin, 9. 3. 2008, 23:43)
Neviem prečo ma tak zaujal práve tento koment. Veď tých provokačných sa na blogu nájde denne skutočne ako maku.
Nie je to síce môj prvý článok, ktorý vzniká na podnet z diskusie, na rozdiel od tých predchádzajúcich však vo mne citovaný komentár zarezonoval tak akosi hlbšie.
Len čo som vetu prečítala, napadli ma snáď desiatky odpovedí na otázku prečo necítim svoje telo ako telo auta.
Nie je to síce môj prvý článok, ktorý vzniká na podnet z diskusie, na rozdiel od tých predchádzajúcich však vo mne citovaný komentár zarezonoval tak akosi hlbšie.
Len čo som vetu prečítala, napadli ma snáď desiatky odpovedí na otázku prečo necítim svoje telo ako telo auta.
Moje telo je jedinečné. Tak ako telo každého iného človeka. A presne tak je jedinečná i každá jednotlivá časť tejto úžasnej telesnej schránky našej duše.
Jediné, čo má s autom spoločné, je jej ohraničená životnosť. Možno je v tomto jedinom prípade na tom auto dokonca lepšie. Stačí si predstaviť nádherných veteránov, ktorí sa dožívajú v plnej kráse a sile života mnohých generácií. Áno, auto je zložené zo súčiastok, ktoré sú zameniteľné a zaručujú pri správnej údržbe viac-menej nekonečnosť jeho žitia.
Súčiastky ľudského tela, sú však nezameniteľné. I to málo, čo sa vymeniť dá vďaka transplantáciám, nepredlžuje človeku život o niekoľko generácií. Na chvíľu predĺži život, ktorý je však i tak pravdepodobne vždy kratší, ako keby súčiastku nebolo potrebné vymeniť.
Nie.
Moje telo nie je ako telo auta.
Je jedinečné. Nikto sa neusmieva tak ako ja. Známi ma poznajú podľa chôdze, podľa hlasu, smiechu a isto by ma poznali zahalenú od hlavy až po päty podľa mojich očí.
Moje deti rozoznajú z pohladenia moju dlaň.
Je jedinečné. Nikto sa neusmieva tak ako ja. Známi ma poznajú podľa chôdze, podľa hlasu, smiechu a isto by ma poznali zahalenú od hlavy až po päty podľa mojich očí.
Moje deti rozoznajú z pohladenia moju dlaň.
Sme jedineční. A tie „súčiastky“ v nás, stelesňujú tajomno a veľkoleposť tejto jedinečnosti. Dušu.
Tajomné je celé telo ženy, v ktorom sa rodí nový život.
Celé telo muža, ktoré v sebe ukrýva životodarnú silu a energiu.
Nechcem, aby ma niekto skúmal ako auto. Chcem aby aj moja telesná schránka bola pre niekoho len bránou k zdroju poznania, inšpirácie a tajomným, stále nanovo objavovaným žriedlom.
Chcem aby básnici písali hymny oslavujúce jedinečnosť ľudského tela. Aby v básňach vzdávali hold a vyjadrovali úctu k jeho celku i k jeho častiam.
Ctím ducha viac ako telo. A to aj preto, že dokáže pomocou metafor, veršov a do textov vyskladaných myšlienok obsiahnuť tú jedinečnosť telesnej schránky, v ktorej prebýva.
Komentáre
ach bože...už zase?..)))
neviem prečo,ale inťovi rozumiem...
tým samozrejme nechcem znevažovať tvoj článok..Rusalka..
Rusalôčka, pekne si to spísmenkovala...
Ellie :-((
ak by bolo jedinečné pre "normálneho" majiteľa, prečo by ho väčšina vymieňala za nové modely? :-((
no neviem...
rusišišilka: o mužskej onanii a ženskej masturbácii si tiež ešte nič nenapísala
rozprávkarka, vďaka
rusalka,tiež nechcem aby si bola auto ;)
Hogo ? :-((
Pod altánkom :-))
A že by som musela miesto desiny, iné pohonné látky :-)))
Teidušik a kde mám tú jednookú korytnačku, čo som včera
:-)
Rusalka...a ženy nie?..a mužov nie?...
rusalka...hotová apokalypsa ;)
ani ako nadherneho veterana si ta neviem predstavit
Teidušik, však ja pekne prosím, nič nové doma nemám
oki Rozpravkakra
pod altánkom
Len nech to putovanie netrvá príliš dlho, Teidušík...
:-)
hiiii...rozprávkarka klame???....:(((((
Čert, čo mi skáčeš do donáškovej pošty... Ja si tu objednávam
:-(((
Elli, klame, klame, až sa práši, však nevidíš, ako je vonku
dôjdem,neodradí ma ani nedostatok pivného moku
Ak áno,mile rád svoj flek wyslúžilcovi i s kolibríkom prepustím ;)
veď práve ! Vypomáham ja, načo aj teidúšik ? A si len sedíš,
Teidušik, jasne, že budeš makať, k nám do chalúpky sa nechodí
ale práve som sa rozhodla, že sa poobzerám po trochu pracovitejších kamarátoch a čertom dám vale.
Rozprávkarka..len tak dalej...zavádzaj a klam..))))
držím palečky..nech to dovedieš do zdarného konca..))))
Teidušik a až prídeš na brigádu, pivného moku bude koľko chceš!
tož,plácnime si
Elli, však to neviem ani ja sama, tak ako to môžeš vedieť Ty?
Teidušik, keď chceš prijať službu u mňa, musíš vedieť, do
och,Rozpravkarka
Pozitívne mám iba dlhé žlté skrivené nechty na nohách, ktoré
:-)))
:D a to som sa na obed chystal
Kordélia :-)
veteránom, ktorého len ofukujú, obzerajú a raz za čas mu vymenia kvapaliny :-(
nevadi rozpravkarka..ked zmeniš smer,upozorním ťa..))))
Rozprávkarka, Po altánkom :-)
dozvedám sa novinky o korytnačke...
a o vredoch a o platničkách :-((
niečo povzbudzujúcejšie by nebolo? :-))
Ellie ?
a zavádza???
ved rozpravkarka...hogo povedal..)))
Rusalôčka a Teidušik, aby ste nehovorili, že som len stará tiscročná
Rozprávkarka :-)))
cholera! no toto! :-)
fakt, že sa nedá všetko v tele vymeniť teraz, hádam ešte neznamená, že raz to nepôjde. však ešte taký mozart by nevedel ani opraviť defekt. my sme na tom vo vzťahu k svojim telám asi ako on k autu, pač odvetvie techniky ľudovo zvané medicína je ešte v plienkach :-p
Rozpravkarka
S ohľadom na môj vek,dúfam,že do troch rokov by si to mohla stihnúť,potom už budem bez zubov a s hrbom i ja ;)
Teidušik, pri najbližšom jarnom slnovrate, takže bez bicykel a batoh a nasmeruj si
:-))))
Rusalka,
Ľudské telo je schránkou nášho ducha. Je výnomočné v tom, že každý jedinec je obdarený jedinečnosťou svojho tela, ak neuvažujeme špeciálne prípady jednovaječných dvojčat, ktoré majú rovnaký základ v dedičnosti. Postupom času sa aj tak stávajú z nich jedinečné osobnosti, aj čo sa týka tela.
Určite telo nie je rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní ľudí, ich schopností...telu by mala dominovať predovšekým duša a jej mentálne a inteligenčné schopnosti. Nie som odborník v tejto oblasti, nechytajme ma prosím za slovíčka, chcem sa len pozrieť na jedinečnosť ľudského tela tak, ako ju vnímam ja.
Či si to prajeme alebo nie, pri každom stretnutí dvoch či viacerých ľudí sa vnímame navzájom cez prizmu ľudského tela. Priznám sa, veľmi rýchlo vnímame jednotlivých ľudí a za pár sekúnd máme vytvorený svoj mikro pohľad na danú osobu. Až potom, možno súčasne vnímame ostatné prejavy človeka.
Osobne ma ľudské telo fascinuje z rôznych uhlov pohľadu a je mi jedno, či ide o bábätko, či umierajúceho starca. Vnímam ho ako celok úžasného zázraku, kde si môžeme všímať rôzne telesné znaky, farbu a stav pokožky, telesnú konštrukciu, svalstvo, tvarové zmeny na odkrytých častiach, prácu tela pri rôznych ľudských činnostiach...a vôbec nemusí ísť len o skvosty ideálneho tela typu Dávid od Michelangela... ženské telo radšej ani nespomínam, lebo Rusalke zaplním kapacitu.
Majme v úcte svoje telo, nech už je na hocijakom stupni vývoja či opotrebovanosti, veď je neoddeliteľnou súčasťou nášho jedinečného ja. Doprajme mu len to najlepšie. Ono nám to rado vráti.
Inťo
Tebe aspoň vďaka za inšpiráciu k dnešnému článočku, hoci sa mi vôbec, ale vôbec nepáči, že ľudské schránky len používaš :-)
A neverím
A just!!!
Maco, vďaka za krásnu
Nemám k tomu čo dodať... páči sa mi, čo si napísal :-))
Rozprávkarka, Pod altánkom :-))
možno by som bola v chalúpke aj užitočná...
rusalka, a čo mám s nimi robiť?