zelená rusalka

Nemám rada hry na mačku a na myš. A nikdy som ani nemala.

A to som sa chystala, že vám na noc napíšem ešte niečo poetické.

Keď sa žena mení z motýľa na hada.

Pohlcuje všetko to prirodzene krásne, čo dostala žena do vienka.

Jednoducho som ju napchala do práčky, dala vysušiť a zavrela do skrine.

Inšpirované nástojčivými otázkami Sygon.

Z času na čas postrehnem, že kdesi čakajú n-tého návštevníka.

Zriedka pociťujem skutočný smútok, zato pocit nostalgie si niekedy až románovo vychutnávam.

Zľahka inšpirované príspevkami Diušky z tohto týždňa. Zľahka spomienkami a skutočným snívaním.

Sú plné symboliky, akoby ani nešlo o obyčajné zimné rána.

Pretože sa to dá urobiť aj bez nich.

Zub. Som lajdák, vypadla mi plomba a ja stále nie a nie vytočiť zubárovo číslo.

Alebo o tom, že si i moje bláznivejšie ja prišlo na svoje.

Počasie vonku je také nijaké, tak dnes pospomínam na jeden pekný, teplý podvečer.

Sny sa dajú snívať i bez toho, aby sa niekedy naplnili...

Miesto, kde vyhaslo pri „hrách“ nespočítateľné množstvo životov

Nedokázala som vtedy prekročiť hranicu, ktorá stojí medzi učiteľom a študentkou.

Nikdy som tak nepozorovala chlapcov, ktorí sa okolo mňa pohybovali ako vtedy.

Pamätám si, že som bola zmätená, zvedavá a nedočkavá.

Pamätám, ako mi vtedy búšilo srdce.