zelená rusalka

Vyznania su nadherne, len nechapem, preco nepockal a ozenil sa, ked si jeho celozivotnou lskou...

samé šeky, reklamy... nuda :-(

skôr pojašene... možno myslel, že nemá šancu... a navyše skutočne netuším, či by som sa bola po maturite správala inak...
Bolo príjemné cítiť, že ma niekto obdivuje... a ešte k tomu sympatický profesor, ale neviem, či by to bolo vtedy prerástlo do vzťahu. Asi to cítil...

... a potom možno aj večer a medzi tým sa všeličo stane, no na tú jednu nikdy nezabudneme.

a som v podstatre rada, že som sa niekoho celoživotnou láskou stala... :-)

Keď vieš, že niekto pre Teba všetko opustí, všetkého sa vzdá, ide až na kraj sveta. A stará sa o Teba. Taká láska je nad všetko. Byť milovaná je úžasný pocit.

Pre mňa už jeden muž niečo také urobil. Premenil starú dreveničku na kráľovstvo Rozprávkárky. Som šťasná, že je tu so mnou. A nedajbože, žeby som jeho srdce čo i len náznakom zranila.

práve tú nenaplnenosť a platonickosť...
Je to naozaj len taký vstup niekomu do snov :-)

v sebe veľa úskalí. Má svoju silu a občas strháva tam, kde nechceme.

Ja osobne sa jej bojím.

ja to ako lásku neprežívam...
raz za dva tri roky sa stretneme a ideme na pivo... listy už mi nechodia, len občas (tak 2x do roka nejaká sms, alebo kratulinký mailík)... a ja viem, že som ešte stále súčasťou nejakého sna... prečo by nemohl trvať až do staroby? Prečo by som sa z toho nemohla tešiť, keď budem osemdesiatročná starenka?
Nikomu neškodiaca platonická láska...
možon sa raz náš osud naplní v nejakom spoločnom domove dôchodcov :-)))

V čom vidíš nebezpečenstvo?

zbytočných zranení.

veď je to len také milé občasné vstupovanie do sníčkov...
nemyslím, že by 30 rokov nerobil nič iné, len spomínal na jednu maturantku...
Určite si prežíva svoje každodenné radosti, určite zažil veľa lásky...

bolia, no muž/žena sa nimi zocelí a občas vari aj poučí...

dobách také lásky, ktoré mnou otrasú aj teraz, keď ich stretnem. Sen má ohromnú silu. Predstav si, že na niekoho dvadsať rokov spomínaš, aké to bolo krásne, ako v tebe vedel vzbudiť ilúzie a sny - a zrazu ho stretneš. Snívaš znova. Znova si tým malým dievčatkom, ktoré chce od života SVOJU lásku. Lenže za tvojim chrbtom stojí pán Život a hovorí Ti: to patrí do kolónky snov.

ako chlapcov... akosi som nestíhala na nich myslieť...
Takže pocity, podobné Tvojim nepoznám...

veď kto to kedy videl vojnu bez mŕtvol?
A ako vám mám teraz hovoriť, pán veľkomožný, keď táto téma ma tak chytila za srdce?

profesora. Päťročná platonická láska. A zrazu sa z nej stala láska reálna.
Preto takéto lásky nemám rada.

veď celé (ľudské) bytie je (beznádejný) boj na život a na smrť.. s pravdepodnosťou blížiacou sa jednej sa na jeho konci každý z nás zmení na (viac-menej kvalitnú) mŕtvolu...

aké zranenia mala na mysli Rozprávkárka.
Keby sa môj manžel dozvedel, že som bola na pivo s akýmkoľvek nápadníkom, nedokážem si ani predstaviť, aký by sa cítil ublížený. A čo by nasledovalo.....to je už iná téma. Závidím každému, čo si toto môže dovoliť. U mňa toho veľa patrí do kolonky snov.

ako hlbokomyslený filozof... Aj keď uznávam, že aj to má svoje čaro.

potom jej neostáva iné než podvádzanie alebo (denné) snenie...

čo keď sedia s akýmkoľvek nápadníkom (kým to nie je priateĺ, čo rozlišujem), cítia za svojim chrbtom toho svojho. Možno je to len tým, že tu v horách je veĺa priateľov, čo nechcu ani len omylom liezť inému do kapusty.

aj ja mám radšej, keď si milá starká-rozprávkarka než škriepka baba-bosoráčka ;)

chlapi nechcú liezť inému do kapusty z pretlaku mravnosť alebo z pudu sebazáchovy?

platonická láska nemôže byť reálna?

radšej reálnu lásku ako platonickú.

Bodka.

"Pán Wyslúžilec, ale ja vás radšej, keď je z vás kvalitný čert ako hlbokomyslený filozof"
to som vari ja povedal???

sa pred Rozprávkarkou ozva pud sebazáchovy. Dokonca aj v nej samej.

Punktum.

okolo toho.

že sa zemetrasenia bojíš, pravda? :-)

že môžem na cestách kde koho stretnút. A veď aj som. Vždy toho istého čerta.

:-)))

Aj ja to rozlišujem, ale mojej polovičke to nič nehovorí. Práve preto si nemôžem dovoliť ísť na pivo s nikým. Možno v sne, ale zatiaľ sa mi o tom nesníva, možno časom. :-)

šla som na pivo s človekom, ktorý patril do mojje mladosti... keď som to pozvaniep prijala vôbec ma nenapadlo, že by jeho city mohli ešte pretrvávať...
Ale na pivo raz za čas s kolegami, ktorých považujem zároveň za aj priateľov, chodievam a zatiaľ to môjmu partnerovi nevadí... Nevidím dôvod, prečo by malo?

ja tiež nevidím najmenší dôvod, prečo by to malo vadiť, ja len, že úprimne závidím, ja by som si to nemohla dovoliť....

nazývam veci pravými menami, rozprávkarka. :-)
mimochodom, strach majú nielen ženy.

tiež si s nimi výborne rozumiem, a presne viem, čo si s kým môžem dovoliť.
Ale to je priateľstvo a to je čosi iné, ako platonická láska. Pretože podstatou platonickej lásky je vždy zatajená túžba, aby sa stala reálnou.

nekontrolujem, ani písmenká, ani seba. Takže moji drahí, idem ja zase k svojim stromom a potom vytvoriť čosi zmysluplné...

Však ja sa ešte vrátim, keď mi tá hora povie, čo je dobré.

Ty by si si myslela, že u niekoho môže pretrvávať po pätnástich rokoch nejaká "láska", z ktorej sa kedysi dávno dotyčný vyznával zopár týždňov... ?
Vôbec som nemala pocit, že to bolo až také vážne, veď sa oženil a keď som ho stretla vyzeral spokojný (a myslím, že spokojný je)...

že občas si predstavujem (živý sen), ako pôjdem na kávu s dávnou platonickou láskou, ale to by som ho musela najskôr stretnúť, nemáme na seba kontakt a býva 100 km odo mňa. Vlastne, ani neviem, či by o to stál.Kedysi ma miloval. Ja som len zvedavá, ako žije, nič o ňom neviem. Ale možno je to takto lepšie.

:-)

keď Ty aj Pravdu Božiu prekrútiš, len aby si ho prekabátila.. sa maj, ako chceš...

Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali...
Ešte ma tri dni budú, aj tak ma nedostanú...

Žiadne platonické lásky, keď je už reč o tom.

Vrátim sa asi za hodinku.

len chcem poznamenať Rusalka, že tá vízia naplnenia osudu v nejakom starobinci ma tak rozosmiala, že nevládzem pokračovať... :-))))

kopa času, žiadne povinnosti... len snívanie :-)
a vychutnávanie každej zostávajúcej minútky...

ak tam budú mať internet, tak asi zmením názor, potom pošli link...:-)))

nepredpokladám taký koniec...
bola to len taká jediná možná vízia naplnenia tejto nenaplnenej lásky, ktorá ma napadla :-)

samozrejme, že z recesie povedané... :-)))

Debata ktorá sa rozvinula ďalej, je veľmi zaujímavá, v mnohých veciach by som sa prikláňal k Rozprávkárke. Zasadná vec je v tom, že pre Teba to nebol platonický vzťah. Alebo sa mýlim ?

pre mňa to bol a stále je "len" ten nezvyčajný pocit výnimočnosti, že som pre niekoho celoživotnou múzou... :-)

ani v texte nič nie je "cítiť", to by sa tam medzi riadkami našlo...
a preto len treba súhlasiť s tým, že nejde o reálnu lásku a z Tvojej strany ani o platonickú. Tvoje ďalšie konanie, akože si išla na "dva pivá", viem pochopiť, nechcem to rozvádzať, je to taký úlet bez väčšieho citového pohnutia, je to asi taký svetlý bodík v určitej šedosti...

áno... svetlý bodík, vždy spojený s veľkou dávkou smiechu :-))

:-)

podľa básne si zostala bolestnou nevyriešenou dilemou jeho celého života. Tak som zvedavá na pokračovanie.... :-)

bolo mi jasné rusalka že nás nedelia iba kilometre, ale aj to že si z iného sveta, sveta z ríše rozprávok. Občas si žila aj medzi nami a vždy si nabrala odvahu sa do rozprávky vrátiť.
Prajem Ti, aby si občas zasa dostala také pekné básničky, či až vyznania.

pokračovanie už bude len jedno... ak mi náhodou v najbližšej dobe nepríde do poštovej schránky ďalšia báseň... :-)

:-)

hm, to je ach...ani nemám slov...znovu sa mi rozbúchalo srdiečko, prehĺbil dych...láska je nádherná...aj keď neopätovaná, je nádherná aj vo svojej trpkosti, smútku, beznádeji...

všetko, čo súvisí s láskou býva nádherné... :-))

o učiteľovom básnickom talente? Nespýtala si sa ho na to? (Som zvedavica).

každý muž, čo vie písať a miluje, je básnik...:-)))

stretáme sa skutočne raz za rok za dva...
Možno (či skôr určite) skladal(á) a posielal(a) básne aj svojim opätovaným láskam :-))

povoľujem citáciu... :-)))

ja by som skôr margarétke povedala, že láska robí z mužov (, ktorí vedia písať) básnika :)) a myslím, že ak ich písal tebe rusalka, nemusí to vôbec znamenať, že ich písal aj niekomu inému...láska robí z muža básnika, len silný cit kladie túžby na pery a na papier, možno si bola jediná taká múzovitá....ale verím, že je šťastný aj tak ;)

o láske Ty tak nádherne, až človek ľutuje, že sa pustil do takej témy...

keď mmmm, mala som to šťastie zažiť básnikov, až dvoch, bolo to také úžasné, že sa mi pri vás (básnikoch) podlamujú kolená...nevychádzam z údivu a len potihučky vzdychám pri každom, ktorý je toho schopný...vlastne je toho schopný každý muž, ktorého navštívi láska...niekto to dokáže slovami, iný dotykmi, pohľadom ach ach...zase sa mi krúti hlava :))

kto zostal tvojou celozivotnom laskou ?

to bude z toho včerajšieho tanca...

obaja o láske píšete krásne :-))

veď preto sa ja pýtam, tiež mám podozrenie, že to len Rusalke tak krásne písal. No čo už, verme, že je šťastný.

celoživotná sa mi neušla... ;-)

aj tam sa to láskou len tak hemžilo :)) a vpíjala som ju do seba očami ;)

fakt? myslim nenaplnenu platoniše lásku .Nikto pri kom sa ti rovnako rozklepu nohy, po kom by si sice platonicky ale dlhodobo tuzila a z odstupom casu sa to nemenilo pri jeho stretnuti ? Taky ten zachvev , tuzba, spontannam, nezmyselna ?

rusalka ďakujem :)

to aby som klopil zrak, pohľad do očí by sa (ne) musel (vy) platiť ...:-)))

veru veru macúšik, aj mne by sa zakrútila hlava tak, že by ma niekto musel držať :))) joj a pohľady sú (ne)bezpečné ;)

ako dospievajúca som bola platonicky a neopätovane zamilovaná... ale to už dávno pominulo...
takže nič Sygon :-)

pohľadu sa asi nič nevyrovná :-)

nevyrovná, len keď sa pozeráš priamo do očí, aj keď z väčšej diaľky...ja sa už tých pohľadov bojím, bojím sa, že sa v nich utopím :) v niektorých sa dá čítať...

oo to ani nahodou, ze sklames (je to u mna dost nemozne ) , ja som vzdy zvedavejsia na ludi samotnych ako na to co oni pisu o iných :)

to by bola pekná báseň "utopiť sa v očiach" :-)

a ich láske, mne sa vždy do toho zamieša dáky posmešný škriatok: predstavujem si, ako ma raz za desať rokov bude otĺkať tými istými papiermi, na ktoré mi písal také krásne vyznania. Ale to je len ten škriatok, posmeškár jeden. Inak mám básnikov v úcte,, viacerych z nich osobne poznám a sú to duše nenásytné, čo sa lásky týka.