Prečo už nepotrebujem vajcia?
Pretože sa to dá urobiť aj bez nich.
Som sama
A tak som sa vybrala so psom na dlhšiu večernú prechádzku.
Dnes to u nás vonia čokoládou a citrónovou kôrou
Pre toho, kto tak rád číta o tom, že to u nás dnes vonia škoricou.
Moji obľúbení muži na blogu – Kaktus
Je to taký tichý chlapec.
Len tak narýchlo
Vonku mrholí. Pred chvíľou som dorazila do práce. Celá zmrholená.
Moji obľúbení muži na blogu – Teide
Bol prvý, ktorý tu so mnou súvislejšie komunikoval. A na prvých nikdy nezabúdame.
Oteplilo sa
Za oknom vidím veselo šantiacich vrabcov.
Dni dzobkacie a uchlipkávacie
Tak akosi by som nazvala posledné dni roka.
Už viem, čo nikdy nechcem
Nechcem byť šéfkou.
O erotike som zatiaľ nepísala
A predsa ktosi blízky začal práve pre ňu, považovať môj blog za nehodný čítania.
Kým dnes zavriem oči
Niečo ľahké na očné viečka pred spaním
Smejem sa, smeješ sa, smejeme sa
A stále je málo. Smiechu, úsmevov i radosti.
Dnes ma zobudili dažďové kvapky
Rytmické bubnovanie na okenné parapety a tma.
Dnes to u nás vonia škoricou...
Vonku je sychravo, prší a je zima. Zababušená v teplom tričku čakám, kým sa dopečie slivkový koláč. Taký obyčajný škoricový posúch s mrveničkou na vrchu.
Podobnosť čisto náhodná – prvé postrehy po prvých dňoch na blogu
Myslím, že na tom nie je vôbec nič zvláštne, ak sa tú stretávajú ľudia, ktorí sú si v niečom podobní. Celý tento blog je predsa vytvorený pre ľudí, ktorí majú radi slobodu slova a chcú zdieľať svoje pocity s niekým iným.
Deň pomaly končí...
Jeho zvuky ešte ani zďaleka neutíchajú. Práve naopak...