Začalo som to písať ráno a už som to skoro odložila. Lebo mi opäť prstom zarypla medzi rebrá zloba. Ale kašľať na ňu. Od mojej smiechotvorby ma len tak niečo neodradí. Nebudem predsa reagovať na každé zarypnutie článkami o bolesti, smútku a nedobrote. Lebo ja som človek radostný a veselý a sama sa čudujem, ako som sa svojim článkami prepracovala k toľkej vážnosti.
Ale tak či tak to už nebude o tom, o čom som sem chcela pôvodne napísať. Možno inokedy. Niekedy, keď začnem písať ešte za tmy, kým budú všetci rypci pokojne spať a možno sa počas spánku aj usmievať. Lebo aspoň v spánku u nich možno preváži radosť nad tým iným.
Je veľmi ťažké nedať si ukradnúť radosť. Radosť by vám chcel totiž potiahnuť nejeden, či nejedna. A najhoršie na tom všetkom je, že nie preto, aby si ju dali kdesi dovnútra, do seba. Aby si jej tam od okradnutých nazhromaždili dostatok. Dostatok, ktorý by im dokázal rozžiariť tváre úsmevom a rozradostniť ich.
Kdeže. Rypci ukradnutú radosť zahadzujú. A škodoradostne zadupú do prachu. Pretože rypcom nejde pri kradnutí radosti o obohatenie sa ňou. Nie, kdeže. Rypci radosť nepotrebujú. Myslím takú skutočnú, hlbokú a presvetľujúcu. Im stačí občasné povrchné rozradostenie sa. A najlepšie z neúspechov iných. Alebo z úspechov vlastných. Úspechov v pocite mať, vlastniť, vládnuť, škodiť... nuž, mohla by som pokračovať poriadne dlho o povrchných radostiach. Sám život pre nich studnicou radosti nie je.
Keď rypci kradnú radosť – a my sa tomu niekedy skutočne nevieme ubrániť - vždy dúfajú, že jej bude navôkol menej. Lebo radosť ich znepokojuje. Nerozumejú, prečo sa iní stále smejú či usmievajú. Nedokážu pochopiť, že to ide. Len tak. Zľahka. Užívať si život a tešiť sa z neho.
Nedajme rypcom príčinu radovať sa. A keď si rypnú, nech si rypnú. Veď ono ich to rýpanie prestane baviť, ak sa my neprestaneme usmievať.
Komentáre
smiechotvorba...
Rusalka
Dúfam, že som veľmi nerypla pod rebrá:)...nedaj si ani svoje rebrá, ani svoju radosť...máš predsa od nej jediný klúč:))
rusalka, za (časť) rypcov by som rád povedal, že...
naším cieľom nie je vždy a každému radosť ukradnúť, zahodiť a zadupať do prachu.
občas ju kradneme preto, že ju chceme vidieť zblízka, preskúmať a pochopiť...
skúmame ju ako hračku, ktorej fungovaniu chceme prísť na kĺb, a nechtiac ju zničíme...
my totiž nevieme pochopiť, ako je možné tešiť sa zo smrteľnej choroby zvanej život...
Hanke
Viki,
hfw
A vôbec neverím, že nevieš pochopiť ako sa radovať zo života... ani torcha neverím :-)
rusalka, ak mám pravdu povedať...
rusalka
ked chce niekto kradnúť, narazí na môjho ochrancu: optimizmus obrnený nadhľadom:)))
Nie tak plati,
Mudro pises, undina:-)
Teraz si ma rozosmial HFW
vikina, ten kľúč k tvojej radosti...
:-))) tož Dual
Viki
... a vikina
Hfw
no páni, že ani nezamyká?!?
Hfw
... si nemysli!
hwf
rusalka, vykrádanie...
hfw
hm, že podrypník?
... a pravda, pravda
hfw
... iba ak do teba, kiš-kiš :)
hfw
... ale máš pravdu
:-)
...
aj keď krtko rýpe,mám ho rád ;)
Teide
:)
Ahoj Dia :-)
Pekný veče aj Tebe... a bude niečo z výletu?
:) jasan rusalka,
to by ma ani nenapadlo Dia :-))
ale áno rusalka,
vlastne si protirečím....takže
:-) i tak neverím dia
:-))
ale vieme,
Snežka