zelená rusalka

Žiadnu vodu sme v nich už nenašli, ale i tak bola ich návšteva úžasným osviežením.

Venované Dionei.

Za najdôležitejšie som na začiatku považovala, zvládnuť základnú orientáciu v meste.

Pár dní sa s vami budem deliť o dojmy z mesta, ktoré predčilo svojou atmosférou všetky moje očakávania.

O jej bezuzdnej a nepreniknuteľnej moci.

Možno je to tým počasím. Slnko vie tak nádherne zľahka pohladiť.

Už len preto, že kožuchy nemám rada, že milujem zvieratá živé a nie časti ich mŕtvol.

A tak som sa vybrala so psom na dlhšiu večernú prechádzku.

Každý jeho deň a každý okamih týchto dní.

Pre toho, kto tak rád číta o tom, že to u nás dnes vonia škoricou.

Pre obyvateľov sveta ľudí. Aby sa dozvedeli čo najviac o zelenej víle.

Je to taký tichý chlapec.

A tak som pod perinou, trčia mi len končeky prstov, ktorými klopkám do kláves.

Vonku mrholí. Pred chvíľou som dorazila do práce. Celá zmrholená.

Už som písala o prirodzenosti a spontánnosti, o strachu a slobode.

Venované Sygon.

Bol prvý, ktorý tu so mnou súvislejšie komunikoval. A na prvých nikdy nezabúdame.

Stopa po mojom prvom dotyku chlapčenskej duše sa mi v spomienkach nezachovala.

Dnes som si uvedomila, že by bez nich môj život ani zďaleka nebol taký fajn, aký je.

A určite o nich ešte napíšem. Špeciálny článoček na želanie o bozkoch - pre Sygon.