zelená rusalka

malokedy sa stalo, ze by sme *"suzvucili",,:) ... hnevalo ma, ked v druhej triede chcel so mnou sediet Jaro a ja som chcela Luba, no Jaro ho odhanal:))) a tak to pokracovalo az...iba jeden ma ocaril, no az neskor, pri spomienkach:), ponukol mi v tretej triede manzelstvo, vraj nemusim ani meno zmenit, mali sme totiz rovnake priezviska...:)))
ktovie, kde by som bola teraz???

pri tvojich článkoch sa nedá nespomínať :-)

jeeeej... :-))
Vidíš, mala by si mať blog... aj kôli takýmto skvelým spomienkam :-ň

občas sa vrátiť k tomu príjemnému a úsmevnému, čo bolo...

Že??? :-)

áno ..lásky, nelásky...tiež sa nemôžem niektorých zbaviť...spomienok:) ale jedno sa mi z môjho detského "láskovania" prenieslo aj do dneška...meno:)))

tak to mi dovysvetľuj :-)))

od malička som milovala chlapca s krásnym menom...ostalo mi to meno súdené..chvalabohu:))) tak ho mám doma.

mať super chlapa so super menom... a ešte k tomu na celý život :-)

ja si tiež pamätám na chlapcov zo škôlky, aj z prvého stupňa ZŠ atď... ale! mam na to vek, aby osm si všetko pamätala. Uvidím o... aj 10 rokov asi... či si budem vedieť spomenúť.

pevne dúfam, že na celý...:))

No Rusalka...:) Ked bol este maly a neznamy tak ta nezaujal, ale akonahle sa stala z neho osbonost... situacia sa zmenila:)

Myslím, že žiadne 15-ročné dievča by nešlo na rande s 8-ročným chlapcom :-)))
Každopádne bol milý a milý aj zostal :-)

hoci to bolo prekvapivé, zároveň to bolo aj veľmi milé...

moja segris bola okukovat mladsieho nahodou :) lebo bol rysavy a co bolo rysave to bolo zaujimave

no čo už... bola som vtedy ešte neskúsená :-)))

ako vstupuješ do snov mužom, oki? ;)

Nuž, pokúsim sa spomenúť si aj na mužov, ktorí si ma vložili do svojich snov :-)
Mám zopár listov aj od vyšších vekových kategórií :-))

do snov si Ťa vložili aj muži, o ktorých ani netušíš ;).

Škoda, že sa nemáme šancu dozvenieť, kto všetko o nás sníval... mohlo by to byť zaujímavé... a prekvapivé :-) A možno aj úsmevné :-)

chalani z našej dediny, keď odišli na vojnu. Dovtedy len kamoši, potom , keď sa cnelo, akoby sme boli niečo viac (to bolo spôsobené prostredím).

Listy od vojakov... to už za chvíľu ani nebudú dievčatá a ženy poznať :-)

ina Rusalka ty si takto prepolovat chlapa z zeny na chlapa .... teda vidis co robi odmietnuta laska :-)))

že by som bola taká mocná čarodejka ...

ja som asi dlllho nikomu nevstupovala do snov a neviem o tom, že by som niekomu dnes ;) ale tiež si spomínam na svoju prvú lásku, ktorá do tých mojich vstupovala aj za dňa a dooosť dlho :))) a rovnako som odmietla jedného len o rok mladšieho chlapca, čo doteraz ľutujem, mala som jedenásť, hm :/ a nikdy viac som ho nestretla...

pekný príbeh rusalka :)

ale poznať listy vobec! obavam sa ze to uplne vymizne. budu liebesmaily, nie liebesbriefy... to je koniec. a pritom list plny citvo je podľa mňa úplne magický. A držať ten ôodkaz" v ruke.. ma inú moc ako čítať ho na nete.

že to bolo skutočne neobyčajné, asi by som si to nepamätala...

A myslím, že ani len netušíme, v akých snoch sme sa kedy vyskytli :-))

tiež by som sa s nimi raz rada porozprávala :) s minulými platonickými láskami...

na jeseň som pálila časť listov, ktoré mám doma (stále sú ich ešte dve plné veľké krabice) a uvedomila som sa, že už ich dostávame skôr výnimočné...
Kedysi som mala za deň aj dva v schránke... neboli maily, chaty, SMS-ky...
Hmmm, bola to väčšia romantika :-)

Taký inzerát... že hľadáme tých, ktorým sme vstúpili do snov :-))
Ja neviem... možno by sa niekto prihlásil :-)

ako bola na internate mojou naj pesnicka - kdo vchazi do tvych snu, ma lasko? a dufala som, ze som to ja, ja, ja...
Asi sa nikdy nedozvieme, kolkym sme neboli lahostajnymi...mne sa stalo nedavno pri navsteve mojej rodnej, ze ma oslovil jeden "chlapec" a s usmevom mi rozpraval, ako sme sa mu ja a sestra pacili, ale nevedel, ako sa k nam priblizit, vraj sme mali od chalanov odstup, hm...

to je asi osud nás "chladnejších" dievčat :-(

ale mohli sa ponamahat a prist na to, ze nase srdiecka su horuce,nie?:))

kto vie, ako by sa bol uberal náš život, keby sme boli poznali sny chlapcov a mužov, ktorí nás obklopovali...

ja som zatiaľ listy nepálila, sú zažltnuté a stále ich opatrujem, hoci som ich odvtedy nečítala. Keď som chodila do školy, na schodišti sme mávali každý deň novú poštu a mne tam skoro ani jeden deň nechýbala obálka, niekedy aj dve. Spolužiačky mi tak trochu závideli....

sú to krásne zažltnuté spomienky... :-)