zelená rusalka

Dnes to bude o ľuďoch.

Opäť pozdrav z Austrálie. Tentoraz viac túlivý a hladeniachtivý.

Tentoraz sú kvietky o čosi menšie.

Možno mi ktosi pomôže.

Cítim sa roztopašná, bláznivá, spontánna a nespútaná. Ale je to asi všetko inak.

Tentoraz už viem, že z Granitového ostrova.

Sú nádherné. Lákajú farbami a vôňou. A sú neodolateľné. Roztvorené loná kvetov.

Alebo ako to vyzerá, keď sa povie v Austrálii, že sa ide na chatu.

Neviem, čím som si to zaslúžila, že mi takto jeden po druhom rozkvitajú. Ale sú jednoducho úžasné.

Vypla som chladničku. A stíchlo to tu všetko skutočne do ticha.

Je nádherné sobotné ráno. Príjemne chladné.

A pomaly ich spoznávam.

Ráno je nádherné svetlo. A krásne dlhé tiene.

Alebo ako si Pavel všetko pripravil tak, aby sme sa v istých okamihoch skutočne menili na deti.

Cítim, že je to tak fajn. Že momentálne nepotrebujem a nechcem nič viac.

Musím priznať, že som sa z noci na hradnej zrúcanine chcela na polsednú chvíľu nejako vyhnúť. Pavel ma nakoniec presvedčil a stálo to zato.

Ak sa to doteraz žiadnej nepodarilo, myslím, že táto vás určite pobaví. Spolu s kaktusom sú skutočne vydarená dvojka.

Škoda, že kaktusový kvet kvitne vždy tak krátko...