Hoci je Pavel o niekoľko rokov starší ako ja, ostal v ňom prítomný oveľa väčší kus detskej duše. A tak keď pri balení svojich vecí v Prahe zahlásil, že na výlet berieme aj rozprávkovú knižku, vôbec som neprotestovala. Mala by som to asi i tak márne.
Vybral knihu, ktorá náš výlet celkom vhodne dopĺňala, odohrávala sa na starom zbojníckom hrade, pri rieke a v hlbokých lesoch. Tam prežívali osud malá čiernovlasá Ronja a hrdzavovlasý Birk. No čo už. Keď návrat do detstva, tak so všetkým, čo k tomu patrí.
Navyše je to bola kniha autorky, ktorú som mala v detstve veľmi rada. Autorky Astrid Lindgrenovej, ktorej Pipi som nesmierne obdivovala. Pre jej pestvá, nespútanosť a slobodu. A istý čas som si presne ako ona plietla vrkoče. Vlastne mám tie knihy o Pipi na polici doteraz.
Knihu o zbojníckej dcére Ronji som nepoznala. Musím povedať, že ma vtiahla. Čarokrásne rozprávanie, nádherný jazyk a napätie s množstvom zlých a dobrých lesných tvorov. A kopa hlbokých citov k tomu.
A tak som večer v stane vždy Pavla počúvala, ako číta z knihy. Uvelebila som sa ako keď som bola malá. Zavrela oči a nechala sa unášať kdesi ďaleko. Občas som ho síce vystriedala, ale bola som radšej, keď čítal on. Jeho hlas je hlboký, intonačne bohatý a ja som sa cítila ako v divadle jedného herca.
Čítali sme si v noci pred spaním v stane, svietiac si malou baterkou. Alebo na lavičke v zrúcaninách hradu Lichnice, tesne pred tým, ako sme rozložili stan.
Možno som sa tu aj trocha bála hlbokej noci, a príchodu možnej búrky. Ale vedela som, že keby prišla, mohli sme sa schovať v podzemných chodbách, ktorých mreže ostali na noc otvorené. Hoci neviem, či by som sa tam nebála ešte viac ako v stane.
Stan sme si rozložili na lúke medzi ruinami. Bola to taká zvláštna noc. Zaspávala som, počúvajúc Pavlov hlas.Cítila som sa ako kedysi, ako malé bojazlivé dievča. Vrátila som sa tu skutočne do detstva, keď sme ako deti prežívali podobné dobrodružstvá.
Komentáre
Rusalka
Parádnica ,stanovačku závidím
pekné návraty
Drechura :-))
Teide :-))
Viki, veď ja si čítam sama stále...
malé vybočenie?
Nuž, v istom zmysle to zákruta bola Viki,
v niekorých
Ja sa vraciam iba v spomienkach, lebo ozajstný návrat nie je pre mňa príjemný...ale to je život.
he he, fajn :-)
:)
a podobne vrkociky som nosila i ja, len boli blondavejsie a dokonca aj ten usmev mi je znamy:)))
Viki tak pekný večer...
To sa mi smeješ Sagi?
Hanka, áno... bolo to fajn, tie rozprávky :-))
he he - znamená, že príjemné ;-)
:)
Sagi, je mi príjemne z toho zistenia :-)
vidíš, he he, a mne je tak príjemne tu ;-)
BV, no veď ja sa tiež
Ale okrem môjho bratanca Pavla nepoznám muža, ktorý by nemal TV, každý deň čítal a bol ochotný mi čítať pri každej jeho návšteve...
Sagi he he :-)
Tak toto je naozaj romantické:)
KameliaB
to by bolo, niečo len tak zabaliť... a ešte k tomu celkom :-(